Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-118-2012.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-6P/118/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Jankou Majerčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa E. R., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky O.. I. R., nar. X.X.XXXX, bytom Š.E. č. XX, S., zast. Mgr. Monika Dubská, advokátka, K. Salvu 2, Ružomberok a otca E. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š.E. č. XX, S., t.č. bytom W. č. 8, S., zast. JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, Madačova 7, Ružomberok, maloleté dieťa bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny - odbor sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5C/105/2008-20 zo dňa 24.4.2008 v časti o určení výživného na maloletého E. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. R., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 150,- Eur mesačne počnúc od 1.12.2012 vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Zameškané výživné za obdobie od 1.12.2012 do vyhlásenia rozsudku vo výške 100,84 Eur j e p o v i n n ý otec zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 30. dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
V ostatnej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.11.2012 matka maloletého dieťaťa žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého E. R. na sumu 300,- Eur mesačne počnúc od 1.12.2012 s tým, že čiastku 100,- Eur by matka odkladala synovi na tvorbu úspor na vysokoškolské štúdium.
V odôvodnení svojho návrhu, ako aj na pojednávaní uviedla, že manželstvo s otcom mal. dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 5C/105/2008-20 zo dňa 24.4.2008, maloletý E. bol zverený do jej starostlivosti a otcovi bolo uložené prispievať na jeho výživu výživným vo výške 3.000,- Sk mesačne. Túto vyživovaciu povinnosť si otec plní pravidelne, so synom sa stretáva 3x do roka počas jeho pobytu na Slovensku, nad rámec výživného prispeje napr. na futbalový dres, na dovolenku v Anglicku. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na strane mal.dieťaťa, ako aj charakter jeho potrieb. Matka so synom býva v 2-izbovom byte, náklady na bývanie predstavujú mesačne 111,56 Eur nájomné, elektrina 32,- Eur, plyn 11,- Eur štvrťročne, televízia 9,60 Eur mesačne, internet 24,90 Eur štvrťročne. Maloletý E. navštevuje 2. ročník gymnázia, má bežné výdavky na školské potreby, na začiatku školského roka 80,- Eur, školské aktivity 1x mesačne 30,- Eur, telefón 45,- Eur. Matka kupovala maloletému synovi lyžiarsku výstroj za 100,- Eur,
navštevuje tanečný krúžok a s tým súvisiace náklady na oblek 95,- Eur, plavecký výcvik na týždeň 120,- Eur, šetrenie na stužkovú polročne 35,- Eur. Synovi mesačne sporí 15,- Eur, do fondov 30,- Eur, životnú poistku ročne 241,- Eur, mesačné vreckové 30,- Eur. Syn je jazykovo nadaný, ovláda 4 jazyky a teraz sa ako samouk učí švédsky jazyk, náklady na učebnice predstavujú 100,- Eur ročne. Športuje, venuje sa futbalu, je potrebné zakupovať tenisky, a to 45,- Eur (2x ročne).
Právna zástupkyňa matky dieťaťa na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu, ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných s tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane mal. dieťaťa, ktorý v čase rozvodu manželstva svojich rodičov navštevoval základnú školu, v súčasnosti navštevuje gymnázium, má svoje záujmy a krúžky, ktoré sa mu snaží matka poskytnúť, avšak nie je v jej možnostiach uhrádzať všetky výdavky len zo svojho príjmu. Maloletý syn chce študovať na vysokej škole, pričom typ školy, ktorá ho veľmi zaujíma, je len v Brne, s čím budú tiež spojené zvýšené výdavky.
Matka dieťaťa ďalej na doplnenie uviedla, že otec prispel maloletému na podporovanie športovej činnosti, zakúpením asi 3 dresov, taktiež zo zahraničných ciest doniesol nejaké sladkosti, drobnosti, nejaké víno, sladké pečivo, syry. Sľúbil, že preplatí aj oblek na stužkovú, ďalej odôvodňoval, že mu nemôže dať 100,- Eur, pretože zaplatil starkej nedoplatky 800,- Eur za byt, na Vianoce synovi nedoniesol nič, okrem jedných slúchadiel, povedal, že dá niečo v januári, nakoľko zaplatil 400,- Eur televízor starkej, teda svojej matke. Samotná matka dieťaťa vybavila otcovi dieťaťa prácu vo Francúzsku, aby mal príjem, pokiaľ ide o vyporiadanie BSM, matka nechala otcovi dieťaťa celý byt so všetkým, zobrala si úver za účelom zabezpečenia vlastného bývania. V roku 2008 kúpila rovnaký byt, aký mali za 1.200.000,- Sk s tým, že do opravy dala 400.000,- Sk, takže bývalý manžel ju mal vyplatiť čiastkou okolo 800.000,- Sk, dal jej 20.000,- Eur a túto sumu použila na mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru, takže jej ostáva splatiť ešte 30.000,- Eur úver s tým, že bývalému manželovi nechala všetko zariadenie a všetky veci, ktoré sa nachádzali v byte, musela si zakúpiť nové zariadenie. Čo sa týka zahraničných ciest otca dieťaťa, tento má preplatený aj benzín, nakoľko cestujú viacerí, zamestnávateľ im prepláca výdavky na benzín a takisto aj výdavky na ubytovanie. Z diét, ktoré sú mu vyplácané zamestnávateľom, si uhrádza otec dieťaťa len výdavky na stravu. Otec prichádza na Slovensko na jar pred Veľkou nocou asi na 10 dní, potom v lete a na Vianočné sviatky s tým, že svoj byt dal do prenájmu spoločným známym, z toho dôvodu nemá výdavky spojené s uhrádzaním nákladov na tento byt, v uvedenom období sa zdržiava u svojej matky, ktorej zaplatil nedoplatok z hľadiska svojho komfortu zakúpil aj televízor.
Právna zástupkyňa otca dieťaťa nesúhlasila s návrhom matky na zvýšenie výživného z toho dôvodu, že matka nepreukázala podstatnú zmenu pomerov, ktorá by mala za následok zvýšenie výživného od poslednej úpravy. Taktiež nezobrala do úvahy plnenia, ktoré sú poskytované otcom dieťaťa nad rámec výživného, napr. oblečenie, hotovosť, nákup elektroniky a iných vecí, pričom nie je splnená základná podmienka pre rozhodnutie o zmene výživného, a to zmena pomerov. Je pravdou, že maloletý je vekovo starší, avšak študuje v mieste bydliska, otec na jeho koníčky a záujmy taktiež prispieva. Otec maloletého dieťaťa pracuje v zahraničí, kde má tomu zodpovedajúci príjem, avšak aj výdavky. Podstatnú časť jeho príjmu tvoria diéty vyplácané zamestnávateľom spoločnosti KALITEK SLOVAKIA, s.r.o., kde pracuje otec dieťaťa od 1.10.2008, pričom jeho čistá priemerná mzda za obdobie od júna 2012 do novembra 2012 predstavuje 326,- Eur mesačne, podľa potvrdenia od zamestnávateľa mu boli vyplatené v mesiaci jún 2012 diéty 1.343,- Eur, v mesiaci júl 2012 diéty vo výške 898,79 Eur, v mesiaci august 2012 diéty vo výške 1.395,- Eur, v mesiaci september 2012 vo výške 1.271,55 Eur, v mesiaci október 2012 990,- Eur a v mesiaci november 2012 diéty vo výške 1.211,82 Eur, v mesiaci december 2012 835,93 Eur. Pokiaľ ide o návrh matky, aby z výživného 300,- Eur mesačne sa čiastka 100,- Eur odkladala na tvorbu úspor, s týmto právna zástupkyňa otca dieťaťa nesúhlasila z dôvodu, že samotný otec dieťaťa prispieva maloletému na tvorbu úspor, dieťa má úspory, ktoré vytvára matka a v súčasnosti, keďže je rozhodujúci pre rozhodnutie stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, nemožno brať do úvahy zvýšené výdavky, ktoré vzniknú v budúcnosti v prípade štúdia maloletého na Vysokej škole v Brne. Pokiaľ ide o byt vo vlastníctve otca dieťaťa, tento užívajú nájomcovia p. E. J. a p. E. J., ktorí neplatia nič navyše, uhrádzajú iba mesačné platby za spotrebované energie a plnenia spojené s užívaním bytu.
Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky na zvýšenie výživného z dôvodu, že maloleté dieťa je vekovo staršie, jeho výdavky sú výrazne vyššie, tieto súvisia i s mimoškolskou aktivitou a činnosťou maloletého a je v záujme oboch rodičov, aby maloletého podporovali a uhrádzali zvýšené výdavky.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu spis.zn. 5C/105/2008, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 5C/105/2008-20 zo dňa 24.4.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.6.2008. Zároveň bol maloletý E. R. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 3.000,- Sk mesačne, t.j. 99,58 Eur. Styk otca s maloletým E. bol upravený v neobmedzenom rozsahu.
V tom čase bol maloletý E. žiakom základnej školy. Čistý priemerný mesačný zárobok jeho matky v uvedenom období predstavoval 33.500,- Sk, t.j. 1.111,99 Eur, čistý priemerný mesačný zárobok otca 17.867,- Sk, t.j. 593,- Eur.
V súčasnosti rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Matka s maloletým synom býva v 2-izbovom byte, maloletý E. navštevuje 2. ročník Gymnázia v Ružomberku. Čistý priemerný mesačný zárobok matky dieťaťa predstavuje 1.230,- Eur (čl. 18 spisu). Matka má výdavky spojené so zabezpečením nákladov na bývanie (nájomné, elektrina, plyn, TV, internet, SIPO, daň z nehnuteľnosti, poplatok za komunálny odpad, poistka k bytu), ďalej uhrádza splátku hypotekárneho úveru vo výške 275,- Eur mesačne, sporenie 30,- Eur mesačne, životné poistenie k hypotekárnemu úveru, nakoľko matka je samoživiteľka rodiny, a to 36,51 Eur, 26,75 Eur a 42,81 Eur, doplnkové dôchodkové poistenie Tatry Sympatia 40,- Eur. Taktiež vytvára úspory maloletému na sporiaci účet ŠE3-15,- Eur mesačne, sporenie RYTMUS 30,- Eur mesačne, podielové listy životné poistenie do 25 rokov 20,10 Eur mesačne. Maloletý si sporí na stužkovú čiastkou 70,- Eur ročne, telefón Orange priemerne 45,- Eur mesačne. Navštevuje krúžky tenis, futbal, 2x ročne sa zakupujú tenisky, rád číta, dostáva literatúru faktu, knihy s vojenskou tematikou, náklady na knihy predstavujú asi 50,- Eur ročne (doklady čl. 19-66 spisu).
Čistý priemerný mesačný zárobok otca dieťaťa za obdobie od 06/12 až 11/12 predstavuje 326,- Eur, ktoré mu za obdobie od 06/12 do 12/12 boli vyplatené v priemernej mesačnej výške 1.008,- Eur. Otec dieťaťa je vlastníkom bytu, pričom podľa stanovenia výšky mesačného zálohového predpisu platieb za plnenia spojené s užívaním bytu od 1.4.2012 mesačná platba predstavuje 144,- Eur, za elektrinu sa uhrádza 23,- Eur mesačne, poplatok DIGI 9,60 Eur mesačne, rozhlas + TV 4,64 Eur mesačne, splátka úveru 162,47 Eur mesačne, poistka Komunálna poisťovňa,a.s. 37,81 Eur mesačne, splátka spotrebného úveru 36,12 Eur mesačne. Podľa čestného vyhlásenia E. J. a E. J., títo sú nájomníkmi v byte p. E. R. na adrese Š.E. XX, S., kde vlastníkovi uhrádzajú mesačné platby za spotrebované energie a plnenia spojené s užívaním bytu.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zákon o rodine upravuje zákonné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom ako aj možnosť zmeny stanoveného výživného v prípade, že sa zmenia pomery, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Rozhodujúce sú reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného, môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného. Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá zmena odôvodňuje zvýšenie výživného. Posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 5C/105/2008-20 zo dňa 24.4.2008, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a otcovi maloletého dieťaťa bolo uložené platiť na jeho výživu po 3.000,- Sk mesačne, t.j. 99,58 Eur. V uvedenom čase bol maloletý žiakom základnej školy. V súčasnosti sú potreby maloletého dieťaťa podstatne vyššie, a to s ohľadom na jeho vek, ako aj štúdium na strednej škole - Gymnázium v Ružomberku, navyše zo zhodných tvrdení oboch rodičov vyplynulo, že maloletý je nadaný v oblasti jazykov, venuje sa športu, číta knihy, pričom matka umožňuje v maximálnej možnej miere vzdelávanie maloletého syna a rozvoj jeho osobnosti prostredníctvom záujmov a koníčkov, na ktoré z časti prispieva i otec dieťaťa. Doposiaľ stanovená výška výživného 99,58 Eur vzhľadom na vek dieťaťa, jeho záľuby a záujmy je neprimeraná a teda je dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko výživné nebolo upravované za obdobie od roku 2008 doposiaľ. Taktiež na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu oproti obdobiu, kedy bolo naposledy upravované výživné.
Za daného stavu súd potom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému synovi na sumu 150,- Eur mesačne, nakoľko stanovené výživné pokryje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca poskytovať na výživu svojho syna. Otec dieťaťa má príjem, z ktorého je schopný takto stanovené výživné poskytovať, z toho dôvodu súd už v ďalšom z dôvodu hospodárnosti konania nevyhovel návrhu právnej zástupkyne otca na odročenie pojednávania za účelom vykonania dopytu na zamestnávateľa otca dieťaťa, v akej výške sú uhrádzané výdavky a náklady spojené s pobytom otca v zahraničí z vyplatených diét, nakoľko už len samotná skutočnosť, že otcovi sú vyplácané diéty priemerne vo výške 1.000,- Eur mesačne, je postačujúca pre záver o zvýšení výživného na sumu 150,- Eur mesačne, navyše otec dieťaťa je vlastníkom bytu, ktorý neužíva, tento podľa čestného prehlásenia užívajú nájomcovia, ktorí uhrádzajú všetky výdavky spojené s užívaním bytu. Pokiaľ právna zástupkyňa otca dieťaťa poukazuje na čestné vyhlásenie nájomcov predmetného bytu vo vlastníctve otca dieťaťa, ktorí uhrádzajú len mesačné platby za spotrebované energie a plnenia spojené s užívaním bytu, potom nemôže ísť o nájomný vzťah, nakoľko podstatou nájomného vzťahu je prenechanie veci za odplatu nájomcovi, pokiaľ sa teda nerealizuje nájomný vzťah medzi vlastníkom bytu, t.j. otcom dieťaťa a „nájomníkmi“ p. E. J. a E. J., možno s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine konštatovať, že sa povinný, t.j. otec vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, ktorý prospech by získal v prípade, že by predmetný byt prenechal nájomcom do užívania za odplatu.
Vzhľadom k tomu, že pre rozhodovanie o výživnom je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, súd nemohol prihliadnuť na výdavky, ktoré maloletému vzniknú v budúcnosti, a to prípadným štúdiom na vysokej škole.
Z uvedeného dôvodu súd potom návrhu matky v časti prevyšujúcej priznané výživné ako nedôvodný zamietol s tým, že po rozhodnutí súdu môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného, môže nastať i zmena v možnostiach rodičov, v takom prípade je možné previesť novú úpravy výšky výživného.
Počiatok platenia výživného súd určil v súlade s návrhom matky, t.j. od 1.12.2012, z toho dôvodu vzniklo otcovi zameškané výživné za obdobie od 1.12.2012 do vyhlásenia rozsudku vo výške 100,84 Eur (nedoplatok na výživnom za mesiac december 2012 a január 2013).
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).