Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-43-2007.pdf
PDF · 97.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-12Er/43/2007
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, v exekučnom konaní pre vymoženie 842,46 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie, ktoré sa začalo na základe návrhu oprávneného zo dňa 09.06.2007, doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 62 dňa 19.06.2007, pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej voči povinnému Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp zn. SR 0221/07 zo dňa 07.02.2007 pre vymoženie 842,46 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania vo výške 220,83 eura a trov exekúcie, zastavuje.
Súd ukladá oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 trovy exekúcie vo výške 16,- eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd povinnému náhradu trov exekučného konania neprisudzuje.
odôvodnenie:
Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zo dňa 05.07.2007 tunajší súd vydal dňa 18.07.2007 poverenie č. 5503 023145*, ktorým súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poveril vykonaní exekúcie voči povinnému, a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. SR 0221/07 zo dňa 07.02.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol vykonateľnosť 01.03.2007, pre vymoženie uloženej povinnosti 842,46 eura (25.380,- Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 25.080,- Sk od 25.08.2006 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 220,83 eura (6.652,- Sk), ako i trov exekúcie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Rozhodcovský rozsudok nadobúda účinky rozsudku súdu. Zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Citovaný § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Tomuto záveru svedčí i doslovné znenie § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaní. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.
Hoci v tomto prípade exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, neznamená to, že by prestal byť oprávnený v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.
Súd opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a s ním súvisiace listiny - najmä zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 18.05.2006, ktoré boli obsahom predloženej na CD nosiči fotokópie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 0221/07 a zistil, že dňa 18.05.2006 uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník zmluvu o úvere č. 5500510, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 14.000,- Sk (464,71 eura). Povinný sa zaviazal uhradiť oprávnenému poskytnutý úver spolu s úrokmi v celkovej výške 27.360,- Sk (908,18 eura) formou 12.-tich mesačných splátok vo výške 2.280,- Sk (75,68 eura), pričom splatnosť prvej splátky nastala 20.06.2006. Povinný bol v zmluve ako dlžník uvedený svojim menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Podľa bodu 13 druhá veta všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „vzp“) tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklad na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V zmluve ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená. Oprávnený sa žalobou na rozhodcovskom súde voči povinnému domáhal zaplatenia sumy 25.380,- Sk (842,46 eura), ktorá pozostáva z úveru a príslušného poplatku ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania vo výške 25.080,- Sk (832,50 eura), a z príslušenstva - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 300,- Sk (9,96 eura) /poplatok za zasielanie upomienok/ a ďalej sa domáhal zaplatenia príslušenstva pozostávajúceho z úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 25.080,- Sk od 25.08.2006 do zaplatenia, a náhrady trov rozhodcovského konania. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je o. i. uvedené - Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z. z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch (v spojení s § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Záväzkovo právny vzťah medzi oprávneným a povinným, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným zo dňa 18.05.2006, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva bola totižto uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu sformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ /povinný/ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenia, ktoré sa dotýkajú rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zák. č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy - 18.05.2006 nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „generálna klauzula“). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (t. č. § 53 ods.) obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok (použitím slova „najmä“). Pri výklade generálnej klauzuly súd čiastočne vychádzal aj z prílohy smernice 93/13/EHS, ktorá za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča ako vzor aj zmluvnú podmienku „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“ Vychádzajúc z odporúčajúcej povahy prílohy smernice 93/13/EHS, ktorá nebráni reštriktívnejšiemu ani extenzívnejšiemu posudzovaniu zmluvných podmienok, porovnávajúc ostatné zmluvné dojednania, povahu právneho vzťahu, jeho obsah a všetky okolnosti zmluvy (čl. 4
ods. 1 smernice 93/13/EHS), súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je rozporná s generálnou klauzulou.
V bode 17 vzp, ktoré tvoria súčasť zmluvy, bola obsiahnutá rozhodcovská doložka (zmluvná podmienka). Táto nebola s povinným individuálne dohodnutá, pretože rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Povinný pri jej uzatváraní nemal na výber, a to vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konania. V rámci vo vzp uvedenej rozhodcovskej doložke síce povinný má možnosť vybrať si v prípade riešenia vzniknutého sporu medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom, avšak v prípade, že podľa tejto doložky začne rozhodcovské konanie na návrh oprávneného ako dodávateľa, povinný (spotrebiteľ) je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd uvedenú zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú, nakoľko má za to, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie ej rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa priči dobrým mravom a výkon práva a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu aj v tomto smere ide o nekalú rozhodcovskú doložku, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľskom v neprospech spotrebiteľa.
Otázka možnosti prieskumu rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní bola predmetom rozhodovania Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomu nicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira“. Podľa Súdneho dvora Európskej únie „S ohľadom na vyššie uvedené je treba na položenú otázku odpovedať tak, že smernica 93/13 musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“ (bod 59)).
Keďže v tomto prípade sa exekúcia vykonáva na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považoval za neprijateľnú a tým neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), je dôvodné zastavenie exekučného konania s poukazom na § 45 ZoRK. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania.
Na výzvu súdu súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 15.02.2012 si uplatnil trovy exekúcie vo výške 16,- eur. Exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 01.05.2008 vo výške 13,28 eura za nasledovné úkony - žiadosť o udelenie poverenia 3,32 eura, upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eura, príkaz na začatie exekúcie 3,32 eura, exekučný príkaz 3,32 eura. Ďalej si uplatnil 20% DPH z odmeny, vo výške 2,66 eura.
Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 16,- eur podľa vyššie citovaných ustanovení vyhlášky, ktoré pozostávajú z odmeny podľa 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 eura za vynaložené úkony exekučnej činnosti popísané vo vyúčtovaní súdneho exekútora a z DPH vo výške 2,66 eura, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pretože sa návrhom domáhal nezákonných nárokov, nárokov v rozpore s dobrými mravmi a jeho konaniu voči spotrebiteľovi predchádzal deficit odbornej starostlivosti.
O trovách exekučného konania medzi oprávneným a povinným súd rozhodol tak, že povinnému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu nepriznal, nakoľko tento si trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je
odvolanie vždy prípustné (§374 ods. 4 prvá veta O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach stanovených v § 42 ods. 3 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.