Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-369-2012.pdf
PDF · 98.96 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/369/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 775 165, právne zastúpeného Mgr. Ing. Dušanom Vítekom, usadeným euroadvokátom, so sídlom AK Škultétyho 1, 831 04 Bratislava proti povinnému C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX J. J., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom so sídlom Exekútorského úradu Radlianského 27/B, 811 07 Bratislava pod sp. zn. EX 446/08 o vymoženie pohľadávky vo výške 2.330,21 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. júna 2012, č. k. 3Er/1141/2008-16 v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. júna 2012, č. k. 3Er/1141/2008-16 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím vyhlásil okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom pod sp. zn. EX 446/08 za neprípustnú a túto zastavil s tým, že oprávnenému a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Nitrianskej rozhodcovskej spoločnosti, s.r.o. so sídlom v Nitre sp. zn. 02 RK 235/2007 zo dňa 07.11.2007, ktorý rozhodcovský súd vydal na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.11.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným. V bode 8a.1, ktorý je súčasťou zmluvy, si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o..
Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou ešte podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.
Poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej nekalé podmienky upravené v čl. 6 bod 1 a čl. 3 bod 1 sú tie, ktoré neboli individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, medzi ktoré podľa Prílohy k nej, bod 1 písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v rozhodcovskom konaní, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej vnútroštátny súd je povinný posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky ex offo, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. (rozsudok z 26. októbra 2006, Elisa María Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05). Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný (rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira).
V zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, ktorá zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke), exekučný súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že sa jedná o nulitný právny akt a preto uvedený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Exekúcia na základe nulitného právneho aktu je neprípustná, a preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a pripustil vykonanie exekúcie v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.08.2008.
V odvolaní tvrdil, že súd nesprávne vyhodnotil predmetnú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko podľa názoru súdu na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.
Ďalej tvrdil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.11.2006 bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka, pričom v tomto prípade ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa spravuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, teda aj vtedy, keď jeho účastníci v okamihu uzatvorenia zmluvy nemajú postavenie podnikateľských subjektov. Súd v priebehu preskúmania zákonnosti rozhodcovského konania posudzoval zmluvu o úvere podľa takého znenia zákona, ktoré nebolo v čase uzatvárania platné a ani účinné čim bol porušený zákaz retroaktivity v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Oprávnený poukazuje na existenciu dôvodu, pre ktorý je úver poskytnutý oprávneným vyňatý spod režimu spotrebiteľských úverov upravený zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa bodu 2.5 Zmluvy o úvere, dlžník sa zaväzuje použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti, teda ide o úver účelovo viazaný, ktorý nepodlieha právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na záver dodal, že podľa § 1ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva o úvere je zmluvou upravenou výlučne podľa ustanovení Obchodného zákonníka a oprávnený mal jednoznačne právo uplatniť si na základe Zmluvy o úvere upravenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka v exekučnom konaní aj nárok na úhradu odplaty, úrokov, zmluvných pokút, ako aj trov konania, ktoré boli nevyhnutné na domáhanie sa uspokojenia oprávnených nárokov oprávneného zo Zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľkou a preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ani smernice Rady č. 93/13/EHS. Spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere majú charakter majetkových sporov vyplývajúcich z tuzemských obchodnoprávnych vzťahov a ako také môžu byť v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodnuté pred zvoleným rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka bola dojednaná platne a na základe konsenzu zmluvných strán vyjadreného v čl. 8 a.1 Zmluvy o úvere. Vec, o ktorej rozhodcovský súd rozhodoval mohla byť predmetom rozhodcovského konania, pričom do začatia konania nebolo o nej rozhodnuté súdom ani iným rozhodcovským súdom a rozhodovalo sa vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahovala a rozhodcovský súd v konaní postupoval pri posudzovaní hmotnoprávnej otázky sporu v súlade s legislatívou platnou v čase uzavretia zmluvy.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 11.08.2008 bol pred advokátom Mgr. Ing. Tomášom Vítekom spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor
požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 25.08.2008 poverenie č. 5601 041355 *, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Nitrianskej rozhodcovskej spoločnosti, s.r.o. so sídlom v Nitre sp. zn. 02 RK 235/2007 zo dňa 07.11.2007 na vymoženie sumy vo výške 2.330,21 Eur (70.200,- Sk) a trov rozhodcovského konania vo výške 352,95 Eur (10.632,0 Sk) do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 03.11.2006.
V bode 8a.1 zmluvy o úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že zmluvné strany sa v zmysle § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo súvisiacich so Zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy okrem sporov zo zmenky zabezpečujúcej záväzky dlžníka zo Zmluvy podľa čl. 6 Zmluvy, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., IČO: 35 939 184, so sídlom Párovská 26, 949 01 Nitra, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo: 16735/N, podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov, ktoré boli uverejnené v Obchodnom vestníku v časti Oznámenia. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 03.11.2006 (ďalej Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
Odvolací súd k námietke oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere zo dňa 03.11.2006 uzavretú medzi ním a povinným považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uvádza, že predmetná zmluva nie je pravdepodobne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z bodu 2.5 zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník sa zaviazal použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti. Jedná sa teda o úver účelovo viazaný, ktorý nepodlieha právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo samotnej zmluvy však nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Tvrdenia navrhovateľa, že zmluva bola uzavretá Obchodného zákonníka teda nie sú žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v bode 8a.1 zmluvy o úvere je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred dodávateľom pripravené podmienky bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah, keďže celý obsah zmluvy bol veriteľom - oprávneným vopred pripravený pre viacerých dlžníkov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou zmluvy nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť aplikácie smernice Rady ES 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa tak,
ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne poukázal na výklad danej smernice, obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.