Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/92/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: N. Q., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - I. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. XX, H., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Detvaiová, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, Bratislava a otec - N. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. X, H., zastúpený Advokátskou kanceláriou KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovného znenia:

Otec sa zaväzuje platiť na maloleté dieťa: N. Q., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné zo sumy 99,58 eura na sumu 180 eura, v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.04.2012.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -22 zo dňa 04.05.2007 v časti dohody rodičov o výživnom na maloleté dieťa N. Q., nar. XX.XX.XXXX.

Dlh na zročnom výživnom na maloleté dieťa: N. Q., nar. XX.XX.XXXX za dobu od 02.04.2012 do 31.01.2013 vo výške celkom 804,20 eura súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelne sa opakujúcich splátkach vo výške 50 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 02.04.2012 sa matka maloletého N. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletého N., a to zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 292,25 € mesačne, počnúc dňom 12.03.2012. Počas konania svoj návrh upravila a žiadala, aby súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaväzuje prispievať na výživu maloletého N. sumou 180,- eur mesačne, namiesto doterajších 100, eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2012, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

Svoj návrh matka odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého N. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.05.2007, kedy bola vyživovacia povinnosť otca stanovená na sumu 100,- eur mesačne. Od tohto obdobia sa zvýšili náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletého N. a doterajšia suma výživného už

nepostačuje na ich pokrytie. Na základe uvedeného žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel a rodičovskú dohodu uzatvorenú medzi rodičmi maloletého v plnom rozsahu schválil.

Obaja rodičia maloletého N. zhodne navrhli schváliť rodičovskú dohodu, uvedenú vo výrokovej časti rozsudku.

Kolízny opatrovník doporučil súdu navrhnutú rodičovskú dohodu v plnom rozsahu schváliť, nakoľko táto je v záujme maloletého N..

Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 02.04.2012, vyjadrením otca k návrhu matky zo dňa 24.01.2013, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. - 22, zo dňa 04.05.2007, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. - 18, zo dňa 12.05.2011, rozpisom mesačných výdavkov na maloletého N., potvrdením o nákladoch spojených s návštevou školy u maloletého N., potvrdením o zdravotnom stave maloletého, potvrdením o príjme matky maloletého, nájomnou zmluvou na strane matky, uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 37, zo dňa 12.07.2012, uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. - 41, zo dňa 07.08.2012, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 17.01.2013, potvrdením o návšteve školy u maloletého N., potvrdením o mimoškolských aktivitách maloletého N., potvrdením o príjme otca a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého upravovaná rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Bratislava I, č. k. - 22, zo dňa 04.05.2007, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, ohľadom úpravy práv a povinností bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý N. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne. Maloletý N. v tom čase navštevoval materskú škôlku. Matka maloletého pracovala ako sekretárka a jej priemerný mesačný príjem predstavoval čiastku cca 14 000 brutto. Nemala ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec maloletého pracoval ako technik v rádiu s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 24 000,- Sk. Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi N. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase v pestúnskej starostlivosti a otec si voči nemu plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 66,- eur mesačne.

Maloletý N. v školskom roku 2012/2013 navštevuje 5. ročník Základnej školy na Českej ulici v Bratislave, do školy dochádza mestskou hromadnou dopravou, kde mu matka zakupuje električenku vo výške 12,50 € mesačne. Stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačný poplatok za stravné predstavuje čiastku cca 19,- eur a mliečna desiata vo výške 3,- eur mesačne a navštevuje školský klub, kde matka uhrádza poplatok vo výške 13,- eur mesačne. Matka mu uhrádza všetky náklady spojené s návštevou školy, vrátane výletov a exkurzií. Maloletý sa zúčastňuje i školy v prírode, kde minulý rok poplatok predstavoval čiastku 110,- eur. Venuje sa i mimoškolských aktivitám, navštevuje modelársky krúžok, kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 10,- eur a lezecký krúžok, kde mesačný poplatok predstavuje sumu 35,- eur. Zdravotný stav maloletého si vyžaduje sledovanie vo viacerých špecializovaných ambulanciách, je sledovaný v alergologickej ambulancii, ortopedickej, ORL, kardiologickej, endokrinologickej a gastroenterologickej ambulancii, z dôvodu viacerých zdravotných obtiaží. Matka taktiež uhrádza maloletému stavebné sporenie vo výške 60, eur mesačne. Náklady spojené so starostlivosťou o maloletého matka vyčíslila na sumu cca 584,- eur mesačne.

Matka maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v spoločnosti RANDSTAD, s.r.o. ako dátový analytik s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 036,- eur, na maloletého poberá rodinné prídavky vo výške 22,- eur mesačne a otec si plní k maloletému svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Spolu s maloletým N. obývajú 1- izbový byt na U. ulici v H., ktorý má matka v prenájme a kde mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 350,- eur.

Otec maloletého N. od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zmenil svoj osobný stav, oženil sa s I. Q. F., z ktorého manželstva nepochádzajú maloleté deti. Otec má doposiaľ vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi N., narodenému XX.XX.XXXX, ktorý je študentom vysokej školy a ku ktorému si plní svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu cca 110-120 € mesačne. Je zamestnaný v Rádiu Viva ako

technik s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 760,- eur mesačne. Jeho manželka taktiež pracuje v Rádiu Viva a jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 100-1 200,- eur. Spolu s manželkou obývajú 3 - izbový byt v M., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ktorý zakúpili z prostriedkov hypotekárneho úveru. Náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku cca 300,- eur. S maloletým N. je otec v pravidelnom kontakte.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Vzhľadom k tomu, že obaja rodičia navrhli súdu schválenie rodičovskej dohody, ktorá je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 1 písm. a) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním ( ). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Bez právnych účinkov podá odvolanie účastník, ktorý sa vzdal odvolania voči súdu, po vyhlásení rozhodnutia (, ).