Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/149/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. januára 2013 prejednal sťažnosť prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obvineného

F. L.,

nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom F. F., V. XXX/XX, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,

ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 28.03.2012 a takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa per analógiám v spojení s sa trestné stíhanie obvineného F. L. pre skutok, že: od presne nezistenej doby až do 27. Apríla 2007 v F. F. na ul. V. č. XXX/XX, v garáži bez označenia, tretej zľava z čelného pohľadu, v trezore držal neoprávnene zadovážených 1400 kusov nábojov so stredovým zápalom kal. 7,62x39 mm, laborovaných priebojnou strelou, 275 kusov nábojov so stredovým zápalom kal. 7,62x39 Rd, laborovaných odľahčenou redukovanou strelou, 18 kusov nábojov so stredovým zápalom kal. 7,62x39 mm, laborovaných priebojnou strelou,102 kusov brokových nábojov so stredovým zápalom kal. 12, laborovaných olovenými brokmi 3,5 mm, vyrobené pre potrebu Policajného zboru SR,1 kus náboj so stredovým zápalom kal. 26,5 mm, laborovaný náhradnou strelou, 19 kusov nábojov so stredovým zápalom kal. 9 mm Makarov, laborovaných homogénnou priebojnou strelou zo spekaného železa ,19 kusov nábojov so stredovým zápalom kal. 7,62 Zm75, 1 ks náboj so stredovým zápalom kal. 9 mm Luger, laborovaný expanznou strelou s usmernenou deformáciou, 6 kusov nábojov so stredovým zápalom kal. 7,92 mm Mauser (8x57 JS), laborovaných priebojnou strelou,

ktoré sú podľa , , zákona číslo o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zakázaným strelivom, pričom na ich nadobudnutie a držanie nemal výnimku v zmysle ustanovenia zákona o trestných zbraniach a stelive,

kvalifikovaný obžalobou ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 4 pís. c/ Tr.zák.

z a s t a v u j e

pretože je trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť celkom bez významu popri treste, ktorý bol obžalovanému právoplatne uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn. zo dňa 19.12.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp.zn. zo dňa 10.08.2009.

odôvodnenie:

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín podal na obvineného F. L. obžalobu zo dňa 25.06.2008, v ktorej mu kládol za vinu, že sa mal dopustiť zločinu nedovoleného ozbrojovania obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 4 písm. c/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedený.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo po predbežnou prejednaní obžaloby podľa §, ods. 1 písm. d/, ods. 1 písm. e/ rozhodnuté tak, že trestné stíhanie obvineného pre vyššie uvedený skutok, kvalifikovaný ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , Tr.zák., sa zastavuje, pretože je trestné stíhanie neprípustné, pretože skoršie stíhanie pre ten istý skutok proti obvinenému F. L. sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 27.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 19.01.2012.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote písomne sťažnosť prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín. V podrobných dôvodoch sťažnosti sa prokurátorka prakticky stotožnila s názorom súdu prvého stupňa v tom, že skutok uvedený v predmetnej obžalobe a skutok uvedený v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 27.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 19.01.2012 tvoria dva čiastkové útoky pokračovacieho trváceho trestného činu nedovoleného ozbrojovania. Súd však pochybil, keď predtým neakceptoval návrh prokurátora na spojenie predmetných vecí na spoločné konanie a o oboch čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu mal rozhodnúť v spoločnom konaní. Napriek tomu, však neprichádzalo do úvahy zastavenie trestného stíhania pre neprípustnosť trestného stíhania - Tr.por, pretože súd prvého stupňa mal po vykonaní hlavného pojednávania v prípade dokázania viny uložiť obžalovanému podľa Tr.zák. spoločný trest. Prokurátorka navrhla podľa zrušiť napadnuté uznesenie a súdu prvého stupňa uložiť, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obvinený F. L. sa písomne k podanej sťažnosti vyjadril v tom zmysle, že už v minulosti postupovala prokurátorka krajskej prokuratúry proti nemu nesprávne, pričom bol súdom oslobodený.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosti je možné prisvedčiť len čiastočne.

Pokiaľ ide o právnu otázku, či skutok uvedený v predmetnej obžalobe a skutok uvedený vo vyššie citovanom právoplatnom odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu Trenčín, sú dva čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, k tomu uvádza senát odvolacieho súdu len nasledovné. Súd prvého stupňa veľmi podrobne, vrátane doslovného popísania obidvoch čiastkových útokov správne dospel k záveru, že v danom prípade ide o dva čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu. Tomuto názoru napokon prisvedčila aj prokurátorka v sťažnosti, preto senát ďalšie odôvodnenie správnosti tohto právneho záveru súdu prvého stupňa neuvádza.

Na druhej strane je však možné prisvedčiť názoru prokurátorky v tom, že vyššie uvedené zistenie o tom, že v aktuálnej obžalobe ide o čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, nemalo viesť súd prvého stupňa k záveru o zastavení trestného stíhania v dôsledku neprípustnosti trestného stíhania pre tzv. „prekážku veci rozhodnutej“. Z ustanovenia síce vyplýva, že trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu. Na druhej strane však súd prvého stupňa prehliadol znenie záveru tohto ustanovenia, z ktorého vyplýva, že vyššie uvedené obmedzenie v možnosti trestného stíhania - jeho neprípustnosť, platí len za situácie, že súdne rozhodnutie, ktoré tvorí prekážku, nebolo v predpísanom konaní zrušené.

Od 01.01.2006 nadobudnutím účinnosti nového , sa za takéto zrušenie v predpísanom konaní rozumie, nielen zrušenie v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ale aj

konanie a rozhodovanie o spoločnom treste. Podľa § 41 ods. 3 Tr.zák., ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine ... Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znovu rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku ...

Na prejednávaný prípad sa v zásade toto ustanovenie vzťahuje, a preto zastavenie trestného stíhania podľa §, ods. 1 písm. d/, ods. 1 písm. e/ neprichádzalo do úvahy. Z týchto dôvodov preto nadriadený súd podľa napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu.

Krajský súd sa po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa súčasne zaoberal otázkou, či je potrebné vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol ( ) alebo, či nové rozhodnutie môže urobiť nadriadený súd sám ( ). Dospel pritom k záveru aj v súlade so zásadou rýchlosti konania a jeho hospodárnosti, že nadriadený súd v tomto štádiu konania pred súdom (predbežné prejednanie obžaloby) per analógiám, môže sám rozhodnúť podľa o zastavení trestného stíhania obvineného, avšak z iného dôvodu, ako ho urobil súd prvého stupňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že už vo vzťahu k čiastkovému útoku obžalovaného, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté Okresným súdom Trenčín a Krajským súdom Trenčín (bližšie údaje pozri vyššie), prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu s prihliadnutím na dátum vyhlásenia skoršieho rozsudku Okresného súdu Trnava, sp.zn. zo dňa 19.12.2008. Krajský súd Trenčín však svojím rozsudkom, sp.zn. zo dňa 19.01.2012 aj z podnetu odvolania prokurátorky Generálnej prokuratúry SR podaného v prospech tam obžalovaného F. L., rozhodol o upustení od uloženia súhrnného trestu. Podstata dôvodov odvolania prokurátorky Generálnej prokuratúry SR, ako aj následného rozhodnutia vo vzťahu k obžalovanému F. L. spočívala v tom, že vzhľadom na skoršie uložené tresty rozsudkom Okresného súdu Trnava vo výmere 10 rokov odňatia slobody a 2 roky odňatia slobody ako náhradný trest za peňažný trest, nie je možné už obžalovanému ani v konaní o súhrnnom treste uložiť prísnejší trest. Pri trestnom čine brania rukojemníka podľa Tr.zák. účinného do 31.12.2005 je sadzba trestu odňatia slobody na 8 až 12 rokov (rozsudok Okresného súdu Trnava) zatiaľ, čo pri trestnom čine nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , Tr.zák. je sadzba odňatia slobody iba na 7 až 10 rokov (rozsudok Okresného súdu Trenčín).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani postupom podľa§ 41 ods. 3 Tr.zák. v tomto aktuálnom trestnom stíhaní za situácie, keď by sa mal zároveň uložiť súhrnný trest, vo vzťahu k už uloženému trestu, by nebolo možné uložiť obvinenému F. L. prísnejší trest.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.