Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-174-2012.pdf
PDF · 88.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-27P/174/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci maloletých detí C., T. L.. XX.X.XXXX, T. L.. XX.X.XXXX, D. L.. XX.X.XXXX všetky bytom u matky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov matky C. C., O.. X., L.. XX.X.XXXX, J. D. XX, T. a otca G. C., L.. XX.X.XXXX, J. V.XXX, XXX XX Y., Č. O. v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu takto
rozhodol:
Zastavuje konanie o zverenie do osobnej starostlivosti.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. T. sumou 50,- eur mesačne, mal. T. sumou 40,- eur mesačne a mal. D. sumou 40,- eur mesačne počnúc dňom 27.4.2013 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Dlžné výživné za obdobie od 27.4.2012 do 31.7.2012 spolu v sume 563,20 eur povoľuje súd otcovi splácať k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným súdu 27.4.2012 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu mesačne po 75,- eur na každé dieťa od 11.11.2010 do právoplatnosti konania o rozvod manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s otcom detí uzatvorili dňa 27.10.2007 a dňa 11.3.2011 podala návrh na Okresný súd Košice II o rozvod manželstva s úpravou rodičovských práv a povinností pre čas po rozvode. Uvádzala, že od 11.3.2011 otec detí neprispieval na ich výživu a vedenie domácnosti, pričom spoločnú domácnosť opustil 11.11.2010. V čase podania návrhu matka bola na rodičovskej dovolenke s dcérami T. S. D..
Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 22.10.2012, kde uvádzal, že matka detí podala návrh na rozvod manželstva, pričom manželstvo bolo rozhodnutím súdu rozvedené a jemu bola určená povinnosť prispievať na výživu detí vo výške 130,- eur. Uvádzal, že v rámci konania o rozvod manželstva navrhovateľka sa zaručila, že stiahne návrh na úpravu rodičovských práv a povinností pre čas do rozvodu. Ďalej uviedol, že jeho zárobok činí 8.000,- Kč čo je v prepočte 320,- eur, spláca úver na zariadenie bytu, vybraný počas trvania manželstva a to v sume 190,- eur mesačne. Podľa jeho názoru nemá dostatok finančných prostriedkov, aby prispieval ešte čiastkou 210,- eur na výživu detí a nemohol
by si tak plniť vyživovaciu povinnosť na mal. deti, ktorá mu bola určená súdom pri rozvodovom konaní dňa 21.6.2012.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 24.1.2013 a na ktoré pojednávanie sa nedostavili matka ani otec, pričom u matky bolo doručené predvolania riadne vykázané dňa 6.11.2012 a svoju neúčasť na pojednávaní ničím neospravedlnila, u otca súd mal doručenie predvolania za vykázané fikciou doručenia v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p., nakoľko opakovane doručovaná súdna zásielka obsahujúca predvolanie na pojednávanie bola otcovi doručovaná na adresu v V. ktorú uvádzal aj on vo svojom písomnom vyjadrení, avšak zásielka sa vrátila s oznámením, že adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal. S poukazom na uvedené súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti matky a otca.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, rodnými listami detí, sobášnym listom, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice, správou kolízneho opatrovníka a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/43/2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 7.1.2013 vyplýva, že rodina žila v spoločnej domácnosti do 11.11.2010, kedy otec detí odišiel za prácou do Č. O. a ostal tam žiť natrvalo, pričom na výchovu a výživu detí matke ničím neprispieval. Matka detí je na materskej dovolenke, z tunajšieho súdu poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a prídavky na tri neplnoleté nezaopatrené deti, žije spolu s dcérami a s priateľom v podnájme na A. A.. Č.. X E. T., kde mesačné náklady na bývanie sú vo výške 100,- eur mesačne. Jedná sa o priestranný 2-izbový byt, kde deti majú pre seba vyhradenú samostatnú izbu, matka celodenne zabezpečuje výchovu a starostlivosť o všetky tri deti. Deti sú zdravé, potreby a záľuby majú bežné, primerané veku. O príjmoch a spôsobe života otca v Č. O., kolízny opatrovník nemal vedomosť. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť a zo strany otca určiť výživné s prihliadnutím na jeho majetkové možnosti a schopnosti, ako aj s ohľadom na vek a odôvodnené potreby mal. detí.
Na pojednávaní konanom dňa 24.1.2013 kolízny opatrovník zotrval na svojom stanovisku vyjadrenom v písomnom podaní doručenom súdu 14.1.2013 a uviedol, že matka na podanom návrhu trvá z dôvodu, že otec aj napriek tomu, že v konaní o rozvod manželstva bola schválená rodičovská dohoda, si neplní svoju vyživovaciu povinnosť.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/43/2011 vyplýva, že v tomto konaní súd rozsudkom č.k. 19C/43/2011-63 zo dňa 26.6.2012 súd pri rozvode schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností mal. deťom C., v zmysle ktorej deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. T. mesačne sumou 50,- eur, mal. T. mesačne sumou 40,- eur a mal. D. mesačne sumou 40,- eur k rukám matky. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2012.
V uvedenom konaní bola vypočutá matka C. C. L.. XX.X.XXXX, J. E. T., D. XX, ktorá uviedla, že je na materskej dovolenke, pričom ani staršia dcéra nenavštevuje predškolské zariadenie, poberá rodičovský príspevok spolu so všetkými prídavkami na deti v celkovej sume 311,- eur, čo je jej jediný príjem, býva u svojej matky, ktorá jej nemôže finančne vypomáhať a ktorej prispieva na bývanie sumou 100,- eur mesačne, deti sú zdravé, takže vzhľadom na ich vek, výdavky na ich starostlivosť sú primerané tomuto veku.
Bol vypočutý aj otec G. C. L.. XX.X.XXXX, J. E. T., M. X, P. Č. E. Č. O., ktorý uvádzal, je zamestnaný v Č. O. ako robotník v závode s tým, že nemá uzatvorenú zmluvu na dobu neurčitú, pracuje prostredníctvom agentúry. Pokiaľ má celý mesiac pokrytý prácou tak zarobí v čistom až 10.500,- Kč, ale v niektorom mesiaci nerobí všetky 4 týždne a vtedy v čistom zarobí napr. 7.500,- Kč alebo 6.000,- Kč. Ubytovanie si hradí v ubytovni sám mesačne vo výške 3.000,- Kč, ale pokiaľ pracuje celý mesiac tak mu zamestnávateľ
výdavky na ubytovanie vráti, resp. zaplatí. Predložil k nahliadnutiu mzdový osobný list za rok 2011, z ktorého súdu zistil, že v mesiaci júl až december čistý príjem otca činil 3.152,- Kč, 5.083,- Kč, 8.077,- Kč, 10.061,- Kč, 9.376,- Kč, 9.498,- Kč a v roku 2012 január až máj mal príjem 10.994,- Kč, 11.537,- Kč, 10.085,- Kč, 7.927,- Kč a 8.557,- Kč.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 4 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 75 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. 77 ods. 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o konanie o úpravu rodičovských práv a povinností pre čas do rozvodu, pričom Okresný súd Košice I manželstvo účastníkov konania právoplatne rozviedol (keďže rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2012), kde bolo rozhodnuté aj o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky, súd toto konanie o zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky zastavil.
Súd ďalej zameral dokazovanie iba na rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti zo strany otca za obdobie do rozvodu manželstva. Otec v období do rozvodu manželstva nezabezpečoval osobnú starostlivosť o mal. deti (ktorú osobnú starostlivosť zabezpečovala matka), pričom súd dospel k záveru, že všetky podmienky účastníkov konania v čase od podania tohto návrhu t.j. od 27.4.2012 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 1.8.2012 boli obdobné ako v čase, keď rozhodoval Okresný súd Košice I v konaní 19C/43/2011, kde rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, a preto mal za to, že vyživovacia povinnosť otca je primeraná vo výške, ako bolo určená aj pre čas po rozvode. Súd preto určil jeho povinnosť prispievať na mal. T. sumou 50,- eur mesačne, T. sumou 40,- eur mesačne a D. sumou 40,- eur mesačne za obdobie od 27.4.2012 do 31.7.2012 (t.j. iba za obdobie do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva).
S poukazom na citovanie ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd priznal a určil vyživovaciu povinnosť otca iba od podania návrhu na začatie konania na súd, nakoľko matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o určení vyživovacej povinnosti aj v predchádzajúcom období (pred podaním návrhu).
Nakoľko otec v uvedenom období neprispieval na výživu detí žiadnou sumou, vzniklo mu tak dlžné výživné za obdobie od 27.4.2012 do 31.7.2012 spolu v sume 563,20 eur, ktoré súd otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne popri dlžnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia.
O trovách konania súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh niektorého z účastníkov konania, pričom v tomto konaní ani jeden z účastníkov si neuplatňoval trovy konania, ani nenavrhoval, aby súd o tomto rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).