Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-3080-2008.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/3080/2008
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské Nivy 44/A, 825 11 Bratislava, proti povinnému: MirCo, s.r.o., IČO: 36 425 427, A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 13.11.2008, exekučného titulu
- vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/373/2007 zo dňa 01.07.2008 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 045980 * dňa 09.02.2009.
Podaním doručeným súdu dňa 05.10.2010 súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.08.2010, v ktorom oprávnený žiadal o zastavenie konania podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pričom predmetný návrh zdôvodnil skutočnosťou, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 54,29 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP - exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ EP, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Aj vzhľadom na zistenia exekútora o majetkových pomeroch povinného vyplývajúcich z predloženého exekučného spisu, č. EX 1302/2008, a aj vzhľadom na žiadosť oprávneného na zastavenie exekúcie, súd exekúciu podľa vyššie citovaných ustanovení zastavil.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 1 a ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 05.10.2010 a predloženého exekútorského spisu EX 1302/2008, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie z dôvodu, že v zmysle predloženej špecifikácie trov by mal súdny exekútor po posúdení súdom nárok na trovy exekúcie vo výške 101,51 eur, avšak vzhľadom na skutočnosť, že trovy exekúcie súdneho exekútora boli čiastočne uspokojené vo výške 115,64 eur nevznikol mu pri zastavení exekúcie nárok na priznanie ďalších trov exekúcie.
Trovy exekúcie súdneho exekútora pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 67,- eur (ako 20% odmena z vymoženej sumy 332,24 eur) podľa § 16 ods. 2 vyhlášky
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 17,59 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 17,59 eur
Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 84,59 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 16,92 eur.
Sumár: 67,00 + 17,59 + 16,92 eur(20% DPH) = 101,51 eur - 115,64 eur = -14,13 eur
V časti hotových výdavkov uplatňovaných ako telekomunikačné poplatky - 8,50 eur, digitalizácia dokumentov, archivácia spisu - 14,50 eur, zaúčtovanie finančných a účtovných operácií - 7,50 eur súd tieto náhrady nepriznal, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1302/2008 nie je možné skontrolovať ani určiť položku tlač dokumentov (80 strán) - s uplatnenou sadzbou 0,30 eur za kus, teda nie je možné určiť, či sa jedná
o vlastnú sadzbu alebo sadzbu za využitie kopírovacej služby iného subjektu, pričom v takom prípade chýba doklad o využití služby. K položke telekomunikačné poplatky vo výške 8,50 eur súd uvádza, že nie je zrejmé, ako bola určená táto konkrétna výška, a ani z obsahu spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov. Pokiaľ ide o digitalizáciu dokumentov, archiváciu, zaúčtovanie finančných a účtovných operácií súd konštatuje, že v súvislosti s posudzovaním odmeny sa nejedná o úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale jedná sa iba o práce administratívneho charakteru v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 vyhlášky.
V časti hotové výdavky súd nepriznal ani uplatňovanú položku - spisový obal a poštové obálky. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.