Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/359/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu I. G. Z., s.r.o., N., Ú. X, IČO: 35 724 803, proti žalovanej V. S., naposledy bytom G., Y. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou JUDr. Antóniou Svičinovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej R. D. P. P. Z. C., A., S. XX, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 1.648,08 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu -49 z 15.9.2012 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením rozhodol, že žalobca vo vzťahu k žalovanej nemá právo na náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Uviedol, že žalobca sa žalobou zo 16.1.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.648,08 € s prísl. a v dôsledku späťvzatia žaloby bolo konanie zastavené uznesením Okresného súdu Košice I dňa 2.7.2012 s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Vzal do úvahy, že v priebehu konania, podaním zo 14.3.2012 doň vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa C. ako vedľajší účastník a podaním zo 16.4.2012 tento vzniesol okrem iného námietku premlčania. Citoval veta prvá a a rozhodol, že žalobca vo vzťahu k žalovanej nemá právo na náhradu trov konania. Trovy uplatnené vedľajším účastníkom nepovažoval v konaní za účelne vynaložené. Všeobecne charakterizoval podmienky pre použitie a uviedol, že podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zabezpečiť zo strany združenia na ochranu spotrebiteľa žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe. V danej veci nemožno uviesť, do akej miery by bolo nevyhnutné poskytnúť žalovanej predmetnú obranu, nakoľko do zastavujúceho uznesenia sa jej nepodarilo doručiť žalobu a konanie v dôsledku späťvzatia žaloby muselo byť zastavené. Zastúpenie vedľajšieho účastníka v podobe advokáta tak nemožno považovať od jeho začiatku za účelné, keďže v čase jeho vstupu do konania nebolo vôbec zrejmé, či sa žalovaná bude nejakým spôsobom proti žalobe brániť, či jej obrana bude kvalifikovaná a či vôbec bude súhlasiť s tým, aby na jej strane vystupoval vedľajší účastník. Tento do konania vstúpil tzv. naslepo a musel počítať aj s tou možnosťou, že jeho účasť v konaní nebude nevyhnutná a vec takto možno považovať za prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom trovy ako neúčelné vedľajšiemu účastníkovi nemožno priznať.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník, navrhol ho zmeniť a priznať mu trovy prvostupňového konania vo výške 189,60 € ako aj trovy odvolacieho konania. Uviedol, že môže preukázať fakt, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Citoval článok 7 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a poukázal na to,

že v prevažnej väčšine obdobných spotrebiteľských vecí vydávajú súdy platobné rozkazy a v týchto pri priznaní trov žalobcovi nemajú problém tieto priznať, hoci tento si vedome uplatňuje premlčaný nárok. Je na mieste otázka, prečo súdy nepovažujú za nehospodárne a neúčelné trovy právneho zastupovania žalobcu - nadnárodnej finančnej skupiny pozostávajúce zo 49 spoločností v takmer 30 krajinách a pýtal sa, prečo by neúspešné spory žalobcu mali byť dotované z prostriedkov štátu, prípadne z prostriedkov združenia. Ak by sa v praxi presadil názor upierajúci mu právo na právneho zástupcu, potom by bolo problematické aj zastupovanie advokátmi v sporoch napríklad u sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov spravodlivosti, predsedov vlád, ktorí sú právnikmi, čo by bolo v evidentnom rozpore s platným právom. Nemal ilúzie o ušľachtilých pohnútkach žalobcu vo vzťahu k späťvzatiu žaloby, keď tento veľmi pragmaticky, v snahe nenavyšovať vo svoj neprospech trovy konania a zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku berie žaloby späť na súdoch, kde združenie vstupuje do spotrebiteľských konaní, pretože si je dobre vedomý, že doslova zahlcuje súdy desaťtisíckami žalôb o premlčané spotrebiteľské pohľadávky. Citoval ďalej článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a články 38 a 47 Charty základných práv EÚ a poukázal aj na novelizované znenie účinné od 1.1.2012. Upozornil, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. O jeho nároku na trovy konania už bolo viackrát právoplatne rozhodnuté (uznesenia Krajského súdu v Košiciach 1Co, 2Co, 3Co, 5Co, 9Co, uznesenia Krajského súdu v Prešove 1Co, 2Co, 3Co, 5Co, 6Co, 7Co, 8Co, 9Co, 10Co, 11Co, 12Co, 16Co, 17Co, 18Co, 19Co, 20Co, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co až 17Co, 41Cob a pod.).

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a priznať mu trovy v odvolacom konaní vo výške 51,98 €. Bol toho názoru, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania z čoho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. V danej veci naviac žalovanej bol v zmysle súdom ustanovený opatrovník a ten disponoval rovnakými oprávneniami ako účastník konania. Vedľajší účastník podľa neho viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností, čím konanie predlžuje.

Odvolací súd prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka bez nariadenia pojednávania ( ) v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka je potrebné zrušiť, lebo súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne aplikoval majúc za to, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v danom prípade neboli účelne vynaložené a teda v zmysle , vec nesprávne právne posúdil.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované ustanovenie upravuje moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie tak umožňuje presadiť aplikáciu (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka, ako aj výchovu na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak, pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, alebo okolností na strane účastníkov a to obidvoch) jeho aplikácie. Ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, keď je nespravodlivé aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené

záujmy získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje náklady sa preto bude javiť spravodlivejším predovšetkým s prihliadnutím na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia nedošlo k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, na ktoré skutočnosti by mal súd prihliadať použitím ust. Odvolací súd poukazuje na ust. , o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa ktorých každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi združenia a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy žalovanej a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom a v konaní vykonal relevantný právny úkon, nemožno v takom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ust. o advokácii, podľa ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Odvolací súd ďalej dodáva, že v danom prípade nie je možné aplikovať ani ust.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 16.1.2012 bola Okresnému súdu Košice I doručená žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 1.648,08 € s príslušenstvom. Žalobca podaním z 31.5.2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Košice I dňa 5.6.2012 vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a vrátiť súdny poplatok. Neuviedol dôvod, pre ktorý zobral žalobu v celom rozsahu späť, ale urobil tak až po tom, ako mu bolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe obsahujúce námietku premlčania.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak zastavuje súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, zapodieva sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

Zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené môže napríklad spočívať aj v tom, že účastník (žalobca) vzal žalobu (návrh na začatie konania) späť. Zavinenie je tak treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku).

Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Žalovanej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, nebola jej doručená ani žaloba.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu 10a. (v odkaze pod čiarou je aj o ochrane spotrebiteľa - ).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh ( ).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( ).

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník ( ).

Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.

V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania podaním zo dňa 14.3.2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Košice I 19.3.2012 (č.l. 25). V tomto podaní Združenie na ochranu občana spotrebiteľa C. oznamuje, že vstupuje podľa do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej. Potom, ako právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bola doručená žaloba vedľajší účastník podaním zo 16.4.2012 (č.l. 34-35) okrem iného vzniesol námietku premlčania a táto predchádzala späťvzatiu žaloby.

Vzhľadom na to, že vedľajší účastník vystupoval na strane žalovanej a k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia žalobcu, lebo vzal späť žalobu, je žalobca povinný uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý zdieľa osud žalovanej, na strane ktorej vystupoval za predpokladu, že tieto boli účelne vynaložené.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

V tomto konaní sa trovy „vynaložené“ vedľajším účastníkom javia byť v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, berúc do úvahy vznesenú námietku premlčania.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 . V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné a aj pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností. To platí aj na podanie advokáta, ktoré neobsahuje žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

Ako už bolo uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, trovy uplatnené vedľajším účastníkom nemožno bez ďalšieho považovať za neúčelné a nehospodárne, keďže v dôsledku jeho procesného postoja a vznesenej námietky premlčania, o ktorých žalobca bol upovedomený, došlo k späťvzatiu žaloby.

Z uvedených dôvodov uznesenie v napadnutom rozsahu muselo byť zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník a pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi starostlivo skúmať účelnosť vo vzťahu ku každému uplatnenému úkonu právnej služby, za ktorý sa žiada priznať odmena.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.