Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

33T/106/2012 zo dňa 24.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/4/2013 zo dňa 05.02.2013 a v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 33T/106/2012

spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.01.2013, sp. zn. 2To/4/2013. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona sa odsúdenému určuje skúšobná doba 2 (dva)

na náhradu škody na občianske súdne konanie. Najvyšší súd rozsudkom, sp. zn. 2To 4/2013, 19. novembra 2013, v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods

48/2012-9638 z 13.12.2012, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To 4/2013 z 19.11.2013, zápisnice o výsluchu svedka D. J. z 25.11.2004, a to v intenciách že Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. 2To 4/2013 z 19. novembra 2013 (č.l. 13) konštatoval, že osoby konajúce za Union bankuNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v odôvodnení jeho rozsudku sp. zn. 2To 4/2013 z 19. novembra 2013 nemá povahu žiadneho z rozhodnutí uvedených v § 135 O.s

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2013, sp. zn. 2To 4/2013, a podľa § 382a, § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., z dôvodov uvedenýchRozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2013, sp. zn. 2To 4/2013, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 321konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 19. novembra 2013, sp. zn. 2To 4/2013, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok

48/2012-9638 z 13.12.2012, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To 4/2013 z 19.11.2013, zápisnice o výsluchu svedka D. J. z 25.11.2004, a to v intenciáchvychádza. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. 2To 4/2013 z 19. novembra 2013 (č.l. 13) konštatoval, že osoby konajúce za Union bankuNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v odôvodnení jeho rozsudku sp. zn. 2To 4/2013 z 19. novembra 2013 však nemá povahu žiadneho z rozhodnutí uvedených v § 135

republiky v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 To 4/2013 a takto rozhodol: Sťažnosť Ing. I. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci„najvyšší súd“) pod sp. zn. 2 To 4/2013. Zo sťažnosti a z pripojeného dovolania vyplýva, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 4/2013 z 19. novembra 2013 bol sťažovateľods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 2 To 4/2013 s tým, aby bol rozsudok najvyššieho súdu z 19. novembra 2013 zrušený. Požaduje

decembra 2012, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To/4/2013 z 19. novembra 2013. 3. Ďalej uviedol, že v intenciách zrušujúceho uzneseniana zistenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 2To/4/2013 z 19. novembra 2013, v ktorom bolo konštatované, že osoby konajúce za Unionrozsudku NS SR sp. zn. 2To 4/2013 i následne na rozsudok Špecializovaného súdu v Banskej Bystrici. Je pravdou, že rozsudok NS SR sp. zn. 2To 4/2013 bol zrušený, ale iba

„najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 19. novembra 2013, sp. zn. 2To/4/2013 - v ktorom bolo konštatované, že osoby konajúce za Union banku, a. s., prina zistenie najvyššieho súdu uvedené v rozsudku z 19. novembra 2013, sp. zn. 2To/4/2013, v ktorom bolo konštatované, že osoby konajúce za Union banku, a. s., pri krokochkrajského súdu nebolo možné prihliadať na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2To/4/2013, avšak nie z dôvodu, ktorý uviedol vo svojom rozsudku krajský súd, ale z dôvodu

stupňa nezobral do úvahy pri zisťovaní skutkového stavu i rozhodnutie NS SR 2To/4/2013 (l. č. 13), v ktorom bolo konštatované, že osoby konajúce za a. s. M. E. pri