Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-207-2012.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/207/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci maloletej D. Š., V.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II, dieťa rodičov K. P., V.. XX.X.XXXX, P. E. XX, Q. D. Y. Š., V.. XX.X.XXXX, P. E. XX, Q. v konaní o úprave rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Maloletú D. V.. X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky K. P., V.. XX.X.XXXX. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec Y. Š., V.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. D. sumou 80,- eur mesačne vždy do 15.- dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 1.1.2013 do budúcna.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.9.2012 domáhala, aby súd zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné vo výške 100,- eur mesačne od 7.9.2010 vždy do 10. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom nikdy nežila v spoločnej domácnosti, avšak na výchove dieťaťa podieľali spoločne. Prvé problémy vo vzťahu začali v roku 2009, ale v záujme maloletej to prekonali a s otcom na dlhší čas boli odlúčení. Keďže otec bol nezamestnaný a matka bola na rodičovskej dovolenke, nemali dostatok financií, aby spolu bývali a žili v jednej domácnosti. Napriek tomu otec sa o maloletú príkladne staral. Po čase však opäť začali problémy vo vzťahu a otec to riešil alkoholom. Opätovné hádky kvôli otcovej nezamestnanosti, nezáujmu o rodinný život a alkoholu nepriaznivo vplývali na maloletú a matku a tak sa rodičia odlúčili, prestali intímne žiť a následne si otec našiel novú priateľku, čím vzťah rodičov definitívne skončil.
Otec sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.10.2012, ktorým oznámil, že záujem o spoločný život s matkou stratil, keďže mala pomer s kamarátom otca. Zaujíma sa však o dcéru a trávi s ňou dokopy 15 dní v mesiaci. O maloletú sa stará aj po finančnej stránke s pomocou rodiny a priateľky. Na pojednávaní dňa 24.1.2013 vyjadril otec súhlas so zverením maloletej D. do osobnej starostlivosti matky a s určením výživného podľa jeho finančných možností a schopností.
Kolízny opatrovník s návrhom matky súhlasil a odporučil mu vyhovieť, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka sama.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Matka na pojednávaní dňa 24.1.2013 predniesla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, teda žiada, aby súd maloletú D. zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 100,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, t.j. že žiada vyživovaciu povinnosť určiť od 1.1.2013, nakoľko doposiaľ otec prispieval sumou 100,- eur na výživu. Matka s maloletou od jej narodenia až doposiaľ býva u svojich rodičov, ktorým v súčasnosti neprispieva na bývanie, nakoľko nemá žiaden príjem. Je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a nepoberá dávky - jediným príjem je rodičovský príspevok 22,- eur a výživné 50,- eur. Matka si v súčasnosti zvyšuje svoje stredoškolské vzdelanie štúdiom na vysokej škole. Potvrdila, že otec okrem výživného 50,- eur uhrádza maloletej platby za Materskú školu vo výške 45-50,- eur.
Z výpovede otca na pojednávaní dňa 24.1.2013 vyplýva, že súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti poukázal na tú skutočnosť, že v súčasnosti nie je zamestnaný, avšak aj doposiaľ uhrádzal maloletej výživné vo výške 50,- eur a popritom platil poplatok za materskú školu vo výške 45 - 50,- eur mesačne. Je evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadne dávky. U prechádzajúceho zamestnávateľa ukončil pracovný pomer dohodou počas skúšobnej doby, pretože podľa jeho vyjadrenia „to nebola dobrá práca", taktiež spôsobil zamestnávateľovi škodu na vozidle, ktorú mu chcel zamestnávateľ zosobniť. Ako ďalší dôvod ukončenia tohto pracovného pomeru, kde mal otec čistú mzdu 400,- eur plus diéty 1.000,- eur za mesiac, otec uvádzal to, že nebol ochotný pracovať v zahraničí, keď matka ho medzitým podvádzala. V súčasnosti si ťažko hľadá prácu, lebo je voči nemu vedené aj trestné stíhanie pre nebezpečné vyhrážanie na základe trestného oznámenia matky.
Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania, ani svoju neprítomnosť ničím neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania.
Zo správy o prešetrení rodinných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 18.10.2012 vyplýva, že maloletá K. pochádza z partnerského pomeru rodičov. Rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti a maloletá D. je prakticky od narodenia v osobnej starostlivosti matky. Po výchovnej a finančnej stránke sa otec podieľal pravidelne a systematicky prispievaním na výživu, zakupovaním vecí osobnej potreby, častými návštevami, pomocou pri strážení dieťaťa alebo brávaním dieťaťa na víkendy. Medzi rodičmi bol vytvorený partnerský vzťah zhruba do januára 2012 napriek skutočnosti, že nežili v jednej domácnosti. Matka s maloletou býva u svojich rodičov v 4-izbovom byte, kde má matka k dispozícii 1 izbu. Finančne jej vypomáhajú rodičia, keďže je nezamestnaná a t.č. študuje na vysokej škole.
Otec je slobodný, inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. D. nemá. Je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od augusta 2011, nepoberá žiadne dávky. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým za bývanie ničím neprispieva
Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd rozhodol o zverení maloletej D. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa v súčasnej dobe osobne o maloletú riadne stará a nie je dôvod na pochybnosť, že aj v budúcnosti sa o dieťa náležite postará a zabezpečí mu zdravý vývoj.
Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil predovšetkým primerané potreby maloletej, ako aj finančné možnosti a schopnosti otca, ktorý je t.č. nezamestnaný, avšak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sa sám vzdal príjmu u zamestnávateľa R. B. zo subjektívnych dôvodov (údajné podvádzanie zo strany matky), ako aj preto, že sa mu práca nezdala dobrá. Súd preto vychádzal zo zárobku, aký by otec mal, ak by sa takto sám nevzdal výhodnejšieho zamestnania.
Rovnako súd poukazuje na to, že aj v období do rozhodnutia súdu, kedy bol otec rovnako nezamestnaný, uhrádzal výživné 50,- eur plus platba za materskú školu cca 45,- eur, z čoho plynie záver, že bol schopný prispievať spolu v sume 95,- eur na výživu dieťaťa a nepreukázal žiadnu zmenu, ktorá by potvrdzovala zmenu takejto schopnosti. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť voči mal. deťom má prednosť pred inými výdajmi a je povinnosťou rodiča.
Súd preto rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu mal. D. sumou 80,- eur mesačne od 1.1.2013, nakoľko doposiaľ mal vyživovaciu povinnosť splnenú.
O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. § 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).