Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-7-2013.pdf
PDF · 73.83 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/7/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, XXX XX R., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 15482/12 o vymoženie pohľadávky vo výške 108,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 28Er/581/2012-11 zo dňa 13. septembra 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, č. k. 28Er/581/2012-11 zo dňa 13. septembra 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. EX 15482/12 s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04906/11 zo dňa 29.06.2011. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 108,05 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 85,00 Eur od 21.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 85,00 Eur od 21.04.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 118,30 Eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 29.01.2010, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 200 Eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 196 Eur, teda išlo o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 98 % z poskytnutej sumy úveru. Plnenie zo zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou, kde odporca vystupuje ako vystaviteľ a navrhovateľ ako remitent. Rozhodcovský súd zaviazal v rozsudku povinného na úhradu istiny s príslušenstvom, ktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne z dlžnej sumy. Súd po zvážení a zohľadnení všetkých okolností uzatvárania zmluvy o úvere dospel k záveru, že plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 98 % z poskytnutého úveru a plnenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne je plnením v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.
Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejdnanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd musí náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na vznik spotrebiteľského vzťahu. Súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej normy § 52 Občianskeho zákonníka a v konaní sa vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa.
Záverom oprávnený uviedol, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky a vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, tak mal posudzovať aj to, do akej miery a v akej časti je exekučný titul nesúladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má prioritne postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04906/11 zo dňa 29.06.2011, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 108,05 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 85,00 Eur od 21.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 85,00 Eur od 21.04.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 118,30 Eur. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 01.08.2012, bola dňa 27.08.2012 okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd nepovažoval za správny postup súdu prvého stupňa, v ktorom sa zaoberal hodnotením práv a povinností, dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve o úvere ohľadne dohodnutých úrokov
z omeškania, ako aj dohodnutej odmeny za poskytnutie úveru a ich súladu s dobrými mravmi. Takýmto postupom porušil rovnosť účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval len na oprávneného, ako veriteľa a vôbec nezohľadnil, že dlžníkovi, resp. povinnému úver skutočne bol poskytnutý.
Právne hodnotiť odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšie dojednania v úverovej zmluve bez toho, aby sa najskôr okresný súd vysporiadal s tým, či zmluvný vzťah medzi účastníkmi na základe, ktorého si v rozhodcovskom konaní oprávnený uplatnil svoj nárok nie je vzťahom spotrebiteľským, a následne, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bola dohodnutá platne, a teda či nejaví znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné.
Odvolací súd sa ďalšími námietkami oprávneného, ktoré sa týkali primeranosti dohodnutých úrokov z omeškania a poplatkov, ako aj absencie RPMN v zmluve o úvere nezaoberal, pretože okresný súd danými skutočnosťami napadnuté rozhodnutie neodôvodnil, v dôsledku čoho ich odvolací súd považoval za právne irelevantné.
Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd jeho uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či exekučný titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia, pričom bude zisťovať, či vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským, k čomu je potrebná samotná zmluva o úvere, ktorá sa však v spise nenachádza a v nadväznosti na toto zistenie preskúma súlad dohodnutej rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, a to aj s prihliadnutím na ustanovenia Smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku a ktorú je potrebné používať ako interpretačné pravidlo a na základe zistených skutočností vo veci opätovne rozhodne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.