Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-4-2012.pdf
PDF · 91.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: L. H., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXX, H., občianka SR, zastúpená L. M., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXX, H., občianka SR proti odporcovi: T. J., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. E. XXXX/XX, H., občan SR, o návrhu na zvýšenie výživného plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné odporcu voči navrhovateľke zo sumy 33,19 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 09.01.2012, ktorú sumu je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca nemá nedoplatok na výživnom za obdobie od 09.1.2012 do 24.01.2013.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24Nc/376/95-19 zo dňa 26.01.1996 v časti o výživnom na navrhovateľku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 9.1.2012 domáhala, aby súd zvýšil odporcovi výživné na ňu zo sumy 1000 Sk (33,19 eur) na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že od pôvodne určeného výživného súdom v sume 1000 Sk nebolo výživné ani raz zvyšované. V súčasnosti je študentkou na strednej škole, bude maturovať, pričom ma zvýšené výdavky ako so štúdiom, cestovným, stravou v škole. Z zdravotných dôvodov potrebuje dioptrické okuliare, plávanie, doučovanie z nemeckého a anglického jazyka. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej matka, ktorá bola v čase podania návrhu nezamestnaná. Odporca je na starobnom dôchodku, podľa nej podniká.
Navrhovateľka zastúpená matkou na návrhu trvala. Odporca nesúhlasil so zvýšením výživného z dôvodu, že navrhovateľke mesačne prispieva na výživné sumou 100 eur, čo je suma vyššia než bola určená súdom. Podľa jeho vyjadrenia jej okrem toho prispieva vreckovým.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov navrhovateľky, pripojeným spisom OS Nitra sp. zn. 24Nc 376/995, potvrdením zo školy odporkyne, výpisom zo živnostenského registra Obvodného úradu Pezinok, zmluvou o prenájme bytu, potvrdením o príjme manžela matky navrhovateľky, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov navrhovateľky, dokladmi o výdavkoch spojených so stužkovou navrhovateľky, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom OS Nitra č. k. 24 Nc/376/95 - 19 zo dňa 26.01.1996 ( právoplatný dňa 04.03.1996 ) bola navrhovateľke zverená do starostlivosti matky a odporcovi bolo určené výživné mesačne po 1000 Sk. Od toho času výška výživného upravovaná nebola. v tom čase bývala matka navrhovateľky u svojich rodičov, poberala mesačne materský príspevok 1470 Sk, iný príjem nemala. Otec bol do januára 1996 živnostníkom, kedy živnosť zrušil z zdravotných dôvodov. V období od 26.6.1995 do 5.7.1995 bol nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce a následne vyradený pre nespoluprácu nepoberal podporu v nezamestnanosti ani sociálne dávky. Podľa jeho tvrdenia žil z úspor zarobených počas podnikania a finančne ho podporovala sestra z Talianska. Podľa daňového priznania mal otec v roku 1994 netto mesačný čistý príjem 1904 Sk. Ani jeden z rodičov okrem navrhovateľky iné vyživovacie povinnosti nemali.
Navrhovateľka bola v čase podania návrhu na súd v 3. ročníku strednej odbornej školy obchodnej a služieb. V súčasnosti je vo 4. ročníku. V škole sa nestravuje, pričom v škole ani jedáleň nie je. Z toho dôvodu jej matka dáva na kúpu desiatej denne 3 - 4 eurá, mesačne ide o sumu cca 100 eur. Do školy dochádza navrhovateľka mestskou hromadnou dopravou pri cene lístka 0,50 eur a domov chodí pešo. Mesačne má výdavky na cestovné cca 10 eur. Navrhovateľka predložila lekárske potvrdenie z 20.10.2005, ktorým preukazovala zdravotné problémy s skoliózou a odôvodňovala potrebu chodiť plávať. Predložením poukazu na okuliare zo dňa 12.10.2011 preukázala, že má zdravotné problémy s očami, potrebuje okuliare. Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že doposiaľ si navrhovateľka okuliare nekúpila pre nedostatok finančných prostriedkov. Navrhovateľka bude maturovať z anglického jazyka, preto by potrebovala chodiť na doučovanie. Matka kúpila navrhovateľke na splátky notebook potrebný pre jej prácu do školy Kúpna cena je 520 eur, pričom mesačné splátky realizované matkou od 7.1.2013 sú po 24,99 eur.
Zástupkyňa navrhovateľky poukázala i na to, že mala výdavky i ohľadom stužkovej navrhovateľky. Za stužkovú jej platila 160 eur, za požičané šaty 80 eur, oznamká 40 eur, stužky 5 eur, pohár 15 eur, DVD 10 eur.
.
Matka býva v spoločnej domácnosti s manželom, ich spoločnou dcérou E. narodenou dňa. 16.05.2003 a navrhovateľkou. Bývajú v podnájme v 4-izbovom byte, pritom mesačne platia len poplatky na energie v sume 200 - 220 eur. Matka manželstvo s terajším manželom uzatvorila v roku 2002. Jej manžel je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok mesačne po 1167,70 eur. Matka nemá zdravotné problémy. Matka navrhovateľky bola v januári 2012 nezamestnaná, nepoberala podporu v nezamestnanosti. Vo februári 2012 sa zamestnala na dohodu cez pracovnú agentúru Krištof vo firme Topaze, v ktorej má mesačný príjem cca 400 eur. Z tejto sumy si matka platí odvody do zdravotnej poisťovne v sume cca 47 eur. Podľa jej vyjadrenia sa musela dať vyradiť z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z dôvodu, že pracujúc na dohodu má vyšší príjem než je povolené pre splnenie podmienky byť naďalej evidovaná ako nezamestnaná. Matka poberá rodinné prídavky na dve deti, v 1/2012 v sume 44,02 eur a od februára 2012 po 45,08 eur mesačne.
Odporca podnikal v období od 1.7.2007 do 7.3.2011. Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Pezinok mal súd preukázané, že odporca ukončil podnikateľskú činnosť k 8.3.2011. Podnikal v renovácii starších drevených okien, ale keďže sa prestalo v podnikaní dariť, ukončil podnikateľskú činnosť. Odporca je otcom navrhovateľky. Je na predčasnom starobnom dôchodku od 01.01.2012, ktorý poberá mesačne po 247 eur. Podľa jeho tvrdenia iný príjem nemá. Nepracuje nikde ani na dohodu, nepoberá žiadne sociálne dávky ani podporu na bývanie od mesta. Býva v dvojizbovom byte, ktorý
bol pôvodne v jeho vlastníctve, ale daroval ho svojej družke s tým, že on má v byte doživotné právo bývania. Darovanie bytu družke odôvodnil tým, že mu prispieva na poplatky s bývaním. Doposiaľ s ním nebýva v byte v Pezinku. Podľa jeho slov má mesačné výdavky spojené s bývaním spolu v sume 150 eur. Štvrťročne platí elektrinu cca 25 eur a plyn cca 20 eur. Na výdavky s bývaním mu podľa odporcu prispieva jeho družka. Taktiež mu dáva výživné 100 eur mesačne na navrhovateľku. Odporcova družka je zamestnaná, pracuje v Sučanoch, kde aj býva. Taktiež učí v Štátnom pedagogickom ústave v Žiline. Odporca nemá okrem navrhovateľky iné vyživovacie povinnosti. Otec uvádzal, že má zdravotné problémy (zvýšený tlak, zvýšený cukor), na lieky mesačne dopláca cca 25 eur, ale súd nepredložil žiadne aktuálne lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom stave.
Zhodným tvrdením rodičov navrhovateľky mal súd preukázané, že odporca prispieva navrhovateľke výživným po 100 eur mesačne už dlhšie obdobie, určite jej ho v takejto sume posielal už v čase doručenia návrhu na súd v mesiaci január 2012. Súd mal tiež preukázané, že odporca nie je s navrhovateľkou v kontakte určite od januára 2012. Od podania návrhu na súd odporca navrhovateľke ničím neprispel navyše formou vreckového. Odporca navrhovateľke ničím navyše neprispel ani na stužkovú slávnosť. Súd mal poštovými zloženkami predloženými odporcom preukázané, že tento platil navrhovateľke výživné od januára 2012 nasledovne: dňa 20.01.2012 sumu 100 eur, dňa 17.02.2012 sumu 100 eur, dňa 26.03.2012 sumu 100 eur, dňa 24.04.2012 sumu 100 eur, dňa 24.05.2012 sumu 100 eur, dňa 09.07.2012 sumu 100 eur, dňa 20.07.2012 sumu 100 eur, dňa 19.09.2012 sumu 100 eur, dňa 02.10.2012 sumu 200 eur, dňa 29.10.2012 sumu 200 eur.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že návrh bol podaný dôvodne len čiastočne. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že je potrebné zvýšiť výživné odporcu ( otca ) voči navrhovateľke ( dcéry ) zo sumy 33,19 eur ( pôvodne 1.000 Sk ) , lebo od poslednej úpravy výživného súdom uplynulo viac ako 16 rokov. Súd prihliadal i na to, že navrhovateľka ani jej matka doposiaľ nežiadali zvýšiť výživné, odporca už v čase podania návrhu na zvýšenie výživného v januári 2012 platil po 100 eur mesačne výživné, nestretávajú sa minimálne od podania návrhu v 1/2012. K podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky došlo v to, ukončila základnú školu, v súčasnosti je v 4. ročníku strednej školy, je staršia, vyspelejšia a za cca 16 rokov došlo k zvýšeniu výdavkov na jej výživu a výchov uv každom smere. V čase posledného rozhodovania bola matka navrhovateľky na materskej poberajúc len materský príspevok, odporca bol nezamestnaný a evidovaný, následne vyradený pre spoluprácu. V
tom čase nemal ani jeden z rodičov navrhovateľky ďalšie vyživovacie povinnosti. V súčasnosti má matka ďalšie dieťa pochádzajúceho z jej aktuálneho manželstva uzatvoreného po rozhodnutí o výživnom 1000 Sk odporcovi v minulosti. Podstatná zmena nastala i u odporcu, ktorý je na predčasnom dôchodku a poberá ho mesačne po 247 eur. Iný príjem nemá. Podstatná zmena je aj v tom, že odporca daroval byt v Pezinku výlučne v jeho vlastníctve svojej družke, ktorá s ním ani v Pezinku nebýva. Odporca to síce odôvodňoval tým, že odporkyňa za neho pokrýva výdavky s bývaním i výživné na dieťa, ale súd si tento jeho prevod vlastníctva vyhodnotil ako dobrovoľné vzdanie sa príjmu. Súd uvažoval i na tým, že pokiaľ družka odporcu nebýva v darovanom byte, ale v inom meste, odporcovi ako nepracujúcemu nič reálne nebráni nasťahovať sa k jeho družke do podnájmu a jeho byt prenajať. Súd zvýšil výživné odporcovi s účinnosťou od podania návrhu ( t.j. od 9.1.2012 ). Súd zvýšil výživné z 33,19 eur na sumu 100 eur mesačne. Súd pri zvýšení výšky výživného prihliadal na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula príliš dlhá doba a potreby navrhovateľky pripravujúcej sa na budúce povolanie prechodom na strednú školu vzrástli. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo ich príjmom a majetkovým pomerom. Nemožno totiž spravodlivo žiadať, aby ťarchu výživy dieťaťa znášala len matka. Súd má zato, že výživné vo výške 100 eur je primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov ako i odôvodneným potrebám navrhovateľky. Vo zvyšku ( 200 eur , lebo navrhovateľka žiadala výživné 300 eur) súd návrh zamietol. Súd prihliadal na to, že odporca takúto výšku výživného platí minimálne od januára 2012, pričom už v tom období mal obdobný príjem aký má v súčasnosti. Súd pri zvyšovaní výšky výživného vychádzal aj zo skutočnosti, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; z toho, že odporca takúto výšku výživného už platí. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal i na to, že odporca okrem plateného výživného od januára 2012 neprejavuje o navrhovateľku žiadny záujem, nestretávajú sa a ničím naviac jej neprispieva. Súd pri určení výšky výživného prihliadal na to, že v čase posledného rozhodnutia navrhovateľka poberala materský príspevok 1470 Sk , časom sa vydala a má ďalšie dieťa. Odporca bol nezamestnaný žijúci z úspor z podnikania a pomoci sestry. Pri určovaní sumy súd prihliadal i na to, že ničím okrem výživného navrhovateľke neprispieva, napríklad aby sa podieľal na výdavkoch so stužkovou. Súd zvýšil výživné z 33,19 eur na 100 eur, ktorú sumu odporca i teraz mesačne platí a vzhľadom na jeho aktuálne pomery súd kvalifikuje takto určené výživné 100 eur za spravodlivé. Keďže výživné bolo zvýšené spätne od 9.1.2012 na 100 eur mesačne a od toho času odporca výživné platí v takejto sume, odporcovi nevznikol nedoplatok na výživnom za obdobie 9.1.2012 do 24.1.2013, kedy súd vo veci rozhodol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na 300 eur, súd ho zvýšil len na 100 eur, preto i rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.