Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-281-2012.pdf
PDF · 69.26 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/281/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: D.. P. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. K. R..Č.. XX, B. proti odporkyni: D.. M. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. K. R..Č.. XX, B. o návrhu na rozvod manželstva rozhodol dňa 24.1.2013
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov D.. P. Q., Z.. XX.X.XXXX a D.. M. Q., J.. C., Z.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX pred F. Č. B. - J., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.12.2012 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že manželstvo si neplní svoju funkciu, je len formálnym zväzkom.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.
Obaja účastníci súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 11.1.2013.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu: sobášnym listom a písomnými vyjadreniami účastníkov, rodným listom K. Q. a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľ je občan Č. J., odporkyňa je národnosti Q.. Z ich manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa K. Q., Z.. XX.X.XXXX. U navrhovateľa ide o manželstvo tretie, u odporkyne o manželstvo druhé. Príslušnosť tunajšieho súdu je daná v súlade s ust. § 88 písm. a/ O.s.p., nakoľko posledné spoločné bydlisko manželov je v okrese Bratislava II.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že s odporkyňou sa zoznámili v máji XXXX. V roku XXXX uzavreli manželstvo. Odporkyňa sa postupne cítila osamelá, preto navrhovateľ súhlasil po deviatich rokoch manželstva mať spoločné dieťa. Syn sa im narodil v roku XXXX. Od roku XXXX začali hospodáriť každý samostatne, spoločne prispievali len na domácnosť. Od roku 2000 sa ich názory začali odlišovať a postupom času sa odcudzili. Ich spolužitie bolo len účelové, dohodli sa žiť spolu len do času, kým sa ich syn stane ekonomicky nezávislý a dokončí štúdium. V roku 2012 ich dieťa skončilo štúdium, žije v byte spolu s matkou. Rozdielny postoj manželov spôsobil, že navrhovateľ stratil k manželke dôveru a náklonnosť. Manželstvo stratilo zmysel a obaja voči sebe už nemajú citový vzťah.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení vyslovila súhlas s rozvodom manželstva a dôvodmi uvedenými v návrhu. Uviedla, že manželstvo neplní účel. Manželia nežijú spolu 17 rokov, nehospodária spolu, nepomáhajú si. Pre duševnú rovnováhu všetkých je žiadúce, aby bolo manželstvo rozvedené.
Podľa § 23 ods. l Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenie súd mal v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že nemôže plniť spoločenskú funkciu. Manželia nevedú spoločnú domácnosť, pričom ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie ich vzťahu. Príčinu rozvratu manželstva súd vyhodnotil v povahových a názorových rozdieloch manželov.
Pre jednoznačný postoj oboch účastníkov konania a ich nezáujem obnoviť manželské spolužitie nevidel súd nádej, že by v budúcnosti došlo k zmene ich vzťahu, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 O.s.p.). Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.