Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Nc-7-2002.pdf
PDF · 79.08 KB
No categories available
9Nc/7/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa: R. C., F. F. T. Č. XXXX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Pavlom Balogom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova číslo 3, Rimavská Sobota, proti odporcovi: Slovenská republika nastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava o zaplatenie vojnového odškodnenia po W.. R. C., W.. XX.X.XXXX a o zaplatenie morálneho odškodnenia 1.000 000,- Sk takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 10.10.2002 domáhal vojnového odškodnenia po nebohom otcovi R. C., W.. XX.X.XXXX z dôvodu že tento si podal žiadosť o odškodnenie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorá je evidovaná pod č. 6943/00-548/4683-S.
Písomným podaním zo dňa 18.12.2003 rozšíril žalobu o morálne odškodné vo výške 1.000 000,- Sk.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne. Vo vyjadrení uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prerokovalo žiadosť o odškodnenie t.č. už nebohého R. C., W.. XX.XX.XXXX, zomrelého v priebehu odškodňovacieho konania dňa 23.01.2002, stanoviskom číslo 6943/00-548/4683-S zo dňa 07.08.2006, ktorým bolo určené, že nebohému R. C., W.. XX.XX.XXXX, pre nepreukázanie nároku podľa § 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. odškodnenie nepatrí.
Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ R. C., W.. XX.XX.XXXX, ako syn t. č. už nebohého žiadateľa sa svojím návrhom domáha odškodnenia za svojho W.. I.. R. C., W.. XX.XX.XXXX. Návrh navrhovateľa spolu s prílohami však neobsahuje žiadne doklady, ktoré by preukazovali deportáciu W.. R. C., W.. XX.XX.XXXX, do nemeckého zajateckého tábora. Na základe vyššie uvedeného odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie riadne prevzal, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, obsahom spisu odporcu číslo 6943/00-548/4683-S a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky domáhal vojnového odškodnenia po nebohom otcovi R. C.V., W.. XX.X.XXXX z dôvodu, že tento si podal žiadosť o odškodnenie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorá je evidovaná pod č. 6943/00-548/4683-S.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prerokovalo žiadosť o odškodnenie nebohého Jána Roška, nar. 19.03. 1922, zomrelého v priebehu odškodňovacieho konania dňa 23.01.2002, stanoviskom číslo 6943/00-548/4683-S zo dňa 07.08.2006, ktorým bolo určené, že nebohému Jánovi Roškovi, nar. 19.03.1922, pre nepreukázanie nároku podľa § 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z., odškodnenie nepatrí. Toto rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi dňa 16.8.2006.
Podľa § 2 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov
(1) Odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov (ďalej len "koncentračný tábor") a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a väznenia v koncentračnom tábore alebo zajateckom tábore (ďalej len "deportácia").
(2) Za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej perzekúcie v táboroch na území Československej republiky z rokov 1918 až 1938, ako aj čas návratu z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.
(3) Oprávnená osoba je osoba, ktorá bola
a) deportovaná z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného tábora a zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach,
b) zaistená na účely deportácie,
c) sústredená podľa odseku 2,
d) ukrývaná z dôvodu rasovej alebo náboženskej perzekúcie, ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona je štátnym občanom Slovenskej republiky a má na jej území trvalý pobyt.
(4) Ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie s výnimkou práv, ktoré podľa osobitného predpisu 1) zanikajú smrťou oprávnenej osoby, prechádza na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, a to v poradí
a) manžel (manželka) a deti oprávnenej osoby, všetci rovnakým dielom, a ak ich niet, b) rodičia oprávnenej osoby.
Podľa § 4 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,
(1) Na konanie o odškodnení je príslušné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
(2) Oprávnená osoba môže uplatniť nárok na odškodnenie na ministerstve písomnou žiadosťou, ktorá musí byť doručená ministerstvu najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; inak jej nárok na odškodnenie zaniká.
(3) Oprávnená osoba je povinná pripojiť k žiadosti doklady preukazujúce opodstatnenosť jej nárokov. Ak žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzve žiadateľa na jej doplnenie.
(4) Na konanie o odškodnení sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2)
Podľa § 5 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,
(1) Ministerstvo posúdi predloženú žiadosť, a ak je opodstatnená, prizná odškodnenie. Písomné stanovisko doručí žiadateľovi do vlastných rúk.
(2) Ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, žiadateľ sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia stanoviska ministerstva.
Súd z obsahu pripojeného spisu Ministerstva spravodlivosti SR č. 6943/00-548/4683-S zistil, že otec navrhovateľa t.č. už nebohý R. C., W.. XX.XX. XXXX, dňa 8.3.2000 podal žiadosť na Ministerstvo Spravodlivosti SR o odškodnenie za deportáciu do zajateckého tábora HORN a HOLBRUN v dobe od 31.12.1944 do 9. mája 1946. Žiadateľ R. C., ktorý zomrel v priebehu odškodňovacieho konania dňa 23.01.2002, k žiadosti nepripojil žiadne doklady, ktoré by preukazovali jeho deportáciu do nemeckých zajateckých táborov. Odporca listom zo dňa 12.8.2003 číslo: 6943/00-548/4683 vyzval navrhovateľa, aby zaslal odporcovi úradne overenú fotokópiu osvedčenia podľa § 8 zákona č 255/1946 Zb. vydaného býv. Ministerstvom národnej obrany alebo potvrdenia nem. pátracej služby v Bad Arolsene / Internationaler Suchdienst, Grosse allee 5-9, 344 44 Bad Arolsen, Deutschland/, príp. iných dobových dokladov, z ktorých by bola zrejmá doba internácie jeho zosnulého otca v zajateckom tábore. Navrhovateľ na žiadosť nereagoval a žiadané doklady odporcovi nezaslal.
Odporca o žiadosti rozhodol stanoviskom číslo 6943/00-548/4683-S zo dňa 07.08.2006, ktorým bolo určené, že nebohému R. C., W.. XX.XX.XXXX, pre nepreukázanie nároku podľa § 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z., odškodnenie nepatrí. Toto rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi dňa 16.8.2006.
S týmto stanoviskom sa konajúci súd plne stotožnil a bol toho názoru, že navrhovateľ ani jeho právny predchodca nepreukázal opodstatnenosť svojich nárokov ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov, preto súd návrh zamietol.
Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že doplnením návrhu zo dňa 18.12. 2003 sa domáhal, aby mu súd priznal morálne odškodnenie vo voške 1.000 000,- Sk. Ďalej uviedol, že morálneho odškodnenia sa domáhal na základe dôkazov, ktoré predložil spolu s doplnením návrhu.
Krajský súd v Bratislave konajúc ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.9.2001 č.k. 4 Co 1154/2011-59 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol o zmene návrhu uvedenej navrhovateľom v podaní z 18.12.2003 (č.l. 10), aby mu súd priznal aj ďalšie odškodnenia 1.000.000,- Sk.
Prvostupňový súd pripustil zmenu petitu návrhu podľa návrhu navrhovateľa, tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi vojnové odškodnenie po W.. R. C. a morálne odškodnenie vo výške 1.000.000,- Sk.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie riadne prevzal, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie neustanovil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť nakoľko navrhovateľ ani jeho právny predchodca nepreukázali opodstatnenosť svojich nárokov v zmysle zák. 305/1999 Z.z. Ďalej uviedol, že predmetný zákon neupravuje priznanie morálneho odškodnenia tak ako to požaduje navrhovateľ.
Súd vec opätovne prejednal a dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom a rozhodol na základe vykonaných dôkazov tak ako je to uvedené vyššie z dôvodu, že navrhovateľ ani jeho právny predchodca nepreukázali opodstatnenosť svojich nárokov ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným
do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, zákon č. 305/199 Z.z. neumožňuje priznanie morálneho odškodnenia, preto súd návrh zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. Navrhovateľ vo veci nemal úspech, odporca si náhradu trov neuplatnil, súd preto odporcovi náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne dvojmo na podpísanom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je možné odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.