Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3T-125-2010.pdf
PDF · 83.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/125/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Farkaša PhD. a prísediacich B. Č. Q. T. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.01.2013 rozhodol
rozhodol:
C. I., G.. XX.XX.XXXX Z. I.-L., E. K. P. XX, K.
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e od presne nezaistného dňa leta roku 2000 až do dňa 12.02.2003 týral svoju manželku J. I., G.. XX.XX.XXXX spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie a to tým spôsobom , že ju nútil k pohlavnému styku a to aj vtedy keď ona odmietala, neustále ju kontroloval v prác, zakazoval jej chodiť na dovolenky a stretávať sa s kamarátkami, kontroloval jej mobil, cestovný pas, kabelku, kontroloval jej spodnú bielizeň, upodozrieval ju z nevery, odopieral jej spánok, nestále sa jej vyhrážal, vulgárne jej nadával, pričom pokračoval v páchaní takéhoto činu dlhšiu dobu a dňa 12.02.2003 v čase okolo 15.10 hod. fyzicky napadol poškodenú J. I. Q. Ž. I., G.. XX.XX.XXXX a bránil im v odchode z bytu a to a tým spôsobom, že po telefonáte poškodenej s neznámym mužom jej začal vykrikovať, že to bol určite jej frajer, začal byť zúrivý a keď chcel volať neznámemu mužovi spätne, poškodená ho prosila nech jej nerobí hanbu, pričom ju chytil za zápästie, pritlačil ju k stene a keď ju chcela zachrániť dcéra, tejto dal facku, potom poškodenú hodil na posteľ, sadol si na ňu a kričal prečo rozbíja manželstvo. Následne poškodená s dcérou utiekli do detskej izby a on sa snažil vybrať sklo z dverí a keď sa mu to nepodarilo, špagátom priviazdal dvere aby sa nedali otvoriť a nechcel ich pustiť von a prestal až ked sa mu susedia vyhrážali, že zavolajú políciu.
t e d a
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, spôsobovaním rán rozličného druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a správaním ohrozujúcim fyzické a psychické zdravie a pokračoval v páchaní takého činu po dlhší čas
č í m s p á c h a l
trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 216 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. d/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 215 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 / jeden / rok.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ § 59 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 / dva / roky.
odôvodnenie:
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný I. spáchanie skutku poprel. vo svojej výpovedi uviedol, že on vozil každý deň manželku do práce aj z práce takže to nemôže byť hovorené o prenasledovaní. Rovnako nevie o tom, že by jej kontroloval spodné prádlo. Manželka sa spolu s dcérou spolu bavili dosť často o firme ISIMO a on usúdil, že má k nim blízky vzťah. Manželka väčšinou keď prišiel z práce tak telefonovala s tým pánom. On chcel telefonovať ale manželka mu to nedovolila, začala na neho útočiť a on ju len chytil za ruku nakoľko sa bránil. Nie je pravda, že manželku hodil na posteľ a sadol si na ňu. Povedal jej aby si na posteli sadla ale potom prišla dcéra a s manželkou sa zamkli v izbe. Potom volala pánovi M.. Ďalej uviedol, že nevie posúdiť hranicu dobrého a zlého manželstva. Sám potom chodil do psychiatrickej liečebne bral lieky proti stresu a prespával u známej študentky. Manželku ani nebil, nekopal ani jej nespôsoboval žiadne zranenia.
Poškodená I. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať. rámci prípravného konania vo svojej výpovedi uviedla, že problémy začali tým, že manžel ju nútil k pohlavnému styku a to aj vtedy keď ona odmietala. Najprv sa bránila slovne ale potom naliehal použil násilie, zvalil ju na posteľ a dosiahol svoje. Neskôr ju neustále sledoval kontroloval ju v práci zakazoval jej chodiť niekam s kamarátkami a na dovolenku, podozrieval ju že má niečo s mužmi s ktorými sa stretávala pracovne. Dňa 12.2.2002 keď prišli domov začal ju kontrolovať kto jej volá a chcel telefonovať ľuďom z jej telefónneho zoznamu a keď ho prosila nech to nerobí chytil ju za ruky a hodil ju o stenu na čo pribehla dcéra ktorej dal facku a potom ho ona začala byť s tým aby dal dcére pokoj. On ju potom hodil na posteľ a spolu s dcérou sa skryli do detskej izby.. Medzitým zavolali M. a susedovi. obžalovaný prestal s atakom až keď sused zazvonil pri dverách. Dňa13.6.2003 keď sa vracali z Košarísk ukázal im pri ceste strom a povedal že nasmeruje auto priamo tam a budú to mať obaja za sebou. Svedkyňa Ž. I. vo svojej výpovedi uviedla, že v období rokov 2002 - 2003 boli hádky medzi rodičmi častejšie, otec kontroloval mamu aby nebola s niekym iným. Niekedy keď zaspávala počula krik a v obývačke otec sedel na mame a držal ju za ruky. Mama chcela ísť spať k nej ale otec to nedovolil a zažínal im. Mame sa stále hrabal v kabelke. Keď mame volal nejaký pán vykrikoval, že to bol frajer. Priebeh udalosti zo dňa 12.2.2002 popísala zhodne s poškodenou. Na hlavnom pojednávaní doplnila svoju výpoveď v tom, že v priebehu posledných dvoch rokov sa jej vzťah s otcom znormalizoval s tým, že potrebovali čas na to aby zabudla na to čo sa stalo a otec aby si uvedomil že je otec.
Svedkyňa P. vo svojej výpovedi uviedla, že incident zo dňa 12.2.2002 bol posledným po ktorom sa poškodená rozhodla ísť na políciu. K incidentom medzi nimi prichádzalo aj predtým, o niektorých vie z počutia a niektorých bola svedkom. Obžalovaný poškodenú neustále kontroloval a dokonca volal aj jej keď boli spolu aby si to overil. Mimo dňa 12.2 je volal sused niekoľko krát s tým, že počuje z bytu obžalovaného krik aby sa išla presvedčiť či je poškodená v poriadku.
Svedkyňa B. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaného pozná dlhšiu dobu a neverí že by dokázal týrať. Dňa 12.2. počula veľký krik a keď prišla hore videla tam už viacero ľudí a obžalovanému povedala aby nebláznil. Bol v tom čase pod vplyvom alkoholu.
Svedok C. vo svojej výpovedi uviedol, že o žiadnych problémoch v manželstve obžalovaného nevie. Boli to podľa neho problémy bežného charakteru. Obžalovaný mal tušenie, že manželka má nejakú známosť ale nebavili sa o tom spolu.
Svedkyňa I. uviedla, že bola kolegyňou poškodenej a pokiaľ sa týka problémov v manželstve obžalovaný bol až neprimerane žiarlivý čo sa prejavovalo tým, že denne chodil pre ňu do práce, musela mu hovoriť kde bola, s kým a čo robila.
Svedok M. M. uviedol, že poškodenú pozná z pracovného vzťahu nakoľko mal rodinnú firmu a poškodená chodila do prevádzok na kontroly. Niekoľko krát boli na obede v zahraničí ale bolo to z titulu kamarátstva a ako prejav vďaky. Bol označený za jej milenca čo ale kategoricky poprel. O jej problémoch v manželstve vie len z jej rozprávania.
Svedkyňa A. vo svojej výpovedi uviedla že manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo harmonické. Asi dvakrát počula dialóg zvýšeným hlasom. Uviedla tiež že raz pozvala poškodenú aj s dcérou na čaj aby prerušila hádku ktorá bola medzi nimi. Poškodená jej hovorila že obžalovaný chce byť dominantným čo sa jej nepáčilo ale hovorila aj o jeho dobrých vlastnostiach .
Svedkyňa Š. vypovedala, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou považovala za harmonické manželstvo. Nezhody začali po tom ako poškodenú začali pozývať klienti na večeru čo sa jej zapáčilo. Poškodená sa jej mala priznať k vzťahu s nejakým mužom.
Svedkyňa O. uviedla že o nezhodách v manželstve nevie nič bola spolužiačkou ich dcéry. Raz zrejme omylom vytočili jej číslo a ona začula v telefóne hádku.
Svedkyňa K. vypovedala, že obžalovaného nepozná ale navštívila ju poškodená ako psychologičku v centre Nádej neskôr aj s dcérou. Obe ju navštívili z dôvodu hlavne psychického týrania, keď obžalovaný ich mal nazývať hienamy, sliepkami. Bola svedkom telefonátu, keď na sedení p. I. zazvonil telefón a počula mužský hlas ktorý hovoril asi v tom zmysle kde je s kým kedy príde a uvidí keď príde domov. Situácia dospela až tak, že sa báli byť samé doma. Telefónom sa dohadovali na stretnutí aby prišli spolu domov. Hovorili, že zo strachu spolu spávajú v detskej izbe. Poškodená hovorila o tom, že obžalovaný sa mal vyhrážať že ju zabije v aute a nikto mu na to nepríde. Obe chodili na sedenia do roku 2004. Svedkyňa W. vypovedala že nevie nič o nezhodách medzi obžalovaným a poškodenou dokonca bola prekvapená keď počula, že sa rozvádzajú.
Svedok A. uviedol, že o spolužití obžalovaného a poškodenej nevie nič. Jedenkrát sa stalo, že počul z bytu ženský výkrik od bolesti. zazvonil pri dverách a povedal obžalovanému aby sa takéto veci neopakovali. Bolo to asi v roku 2001. Znalkyňa M.. M. uviedla, že u obžalovaného nezistili žiadnu duševnú poruchu typu psychózy a žiadnu takú psychickú poruchu ktorá by bola významná z forézneho hľadiska. Závislosť od alkoholu rovnako zistená nebola. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj oboznámením výpovedí svedkov O. M. M. Q. K..
Rovnako na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov M.. K. Q. O. L., ako aj oboznámením listinných dôkazov a to lekárskej správy, správy o poskytnutí starostlivosti a hodnotenia osoby obžalovaného.
Po takto vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a ods. 2 písm. d/ Tr. zák po subjektívnej i objektívnej stránke. Súd pri tom vychádzal najmä z výpovedí poškodenej J. I. ktorá vo svojej výpovedi popísala priebeh i spôsob akým prichádzalo najmä k psychickému týraniu zo strany obžalovaného a to najmä neustálym kontrolovaním ktoré postupne prerástlo až do fyzických útokov voči nej. Tieto skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdila i svedkyňa Ž. I. ktorá rovnako popísala priebeh útokov obžalovaného jednak voči poškodenej ale i voči nej samotnej. Podpornými dôkazmi sú výpovede svedkyne P. ale i svedka A. ktorý zhodne uviedli že počuli výkriky poškodenej od bolesti na čo obžalovaného upozornili aby sa to neopakovalo. Rovnako tak svedkyňa B. potvrdila, že počula v byte I. krik a následne volanie p. I. o pomoc. Z výpovede svedkyne K. je zrejmé, že poškodená spolu s dcérou navštevovali centrum Nádej pričom rovnako popísala situáciu keď obžalovaný poškodenej volal a dokonca uviedla strach poškodenej a dcéry z toho aby boli samé doma. nepriamo i svedkovia I., A. Q. Š. potvrdili incident medzi obžalovaným a poškodenou ale súčasne opísali obžalovaného ako človeka ktorý by nebol schopný týrať niekoho. Zo znaleckého posudku O.. L. vyplýva, že výpoveď poškodenej možno považovať za hodnovernú.
Pokiaľ sa týka výpovedí svedkov W., K. M. M. títo sa k vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou nevedeli vyjadriť
Pokiaľ sa týka výpovede obžalovaného túto považuje súd za účelovú v snahe zmierniť resp. zbaviť sa trestnej zodpovednosti keď napr. svoje konanie obhajuje tým, že poškodenú vozil do práce a z práce lebo mali spoločnú cestu a jej kontrolu zasa tomu, že poškodená mala milenca o čom mali svedčiť i jej cesty do zahraničia. Táto skutočnosť však žiadnym spôsobom preukázaná nebola.
Podľa súdnej praxe pod pojmom „týra osobu“ v zmysle § 215 Trestného zákona treba rozumieť zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktorým páchateľ so zreteľom na formu použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, také konanie sa vyznačuje určitou mierou trvalosti prípadne aj sústavnosti, pričom sa nevyžaduje, aby blízkej osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré blízka alebo zverená osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Konanie a správanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej vykazovalo v žalovanom období vyššie uvedené znaky.
O osobe obžalovaného súd zistil, že tento doposiaľ súdne trestaný nebol, rovnako tak v mieste trvalého bydliska o ňom niet záporných poznatkov. Súd pri úvahách o uložení druhu trestu ako aj jeho výmere vychádzal súd z ustanovenia § 31 ods. 2 Tr. zák / č. 140/1961 Zb./ ale i ustanovenie §33 písm. g/ Tr, zák. Vzhľadom na okolnosti prípadu , najmä na časový odstup od spáchania skutku by použitie trestnej sadzby ustanovenej v § 215 ods. 2 Tr. zák bolo pre obžalovaného neprimerane prísne súd za použitia ustanovenia § 40 Tr. zák. / č. 140/1961 Zb/ obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Výkon tohto trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia.