Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-200-2012.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/200/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: U. H., trvalo bytom Y. XX, t.č. S. XX, U. a otca: O. H., bytom W. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Súd konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 11.06.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca, ktorým žiadal znížiť rozsah svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére s odôvodnením, že s ním bol rozviazaný pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Od 01.06.2012 je prihlásený na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Štúrove ako nezamestnaný uchádzač o zamestnanie. Naposledy mu bola výška výživného upravená rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 17P 330/2009-206 na 200 eur, čo však od 01.06.2012 nedokáže platiť z dôvodu, že jeho náklady oproti príjmom sa neznížili. Intenzívne si hľadá zamestnanie, ale nedokáže odhadnúť, dokedy bude takáto situácia pretrvávať. Výživné žiadal znížiť adekvátne k stanovenej podpore v nezamestnanosti.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 20P 239/12-8 zo dňa 13.08.2012 súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal znížiť výživné zo sumy 200 eur na sumu 60 eur mesačne s poukazom na pokles príjmov, keďže od 01.06.2012 dostáva iba dávky v nezamestnanosti.
Dňa 15.08.2012 bol tunajšiemu súdu doručený aj návrh matky na zvýšenie výživného, konanie o ktorom začalo pod sp. zn. 20P 277/2012. Uznesením zo dňa 16.08.2012 bolo konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného a konanie o návrhu otca na zníženie výživného spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 20P 200/2012.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 24.01.2013 vzala matka svoj návrh na zvýšenie výživného späť po tom, čo súd účastníkom v súlade s ust. § 100 ods. 1 O.s.p. uviedol, ako sa javí právne posúdenie veci. Otec na svojom návrhu na zníženie výživného zotrval. Súd v súlade s ust. § 96 O.s.p. konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného z dôvodu jeho späťvzatia zastavil.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že na zníženie výživného nevidí v danom čase žiadne zákonné dôvody, pričom nepovažovali za dôvodný ani návrh matky na zvýšenie výživného vzhľadom k tomu, že posledná úprava rozsahu vyživovacej povinnosti otca bola pred necelým rokom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, potvrdeniami o príjmoch rodičov, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o výške podpory v nezamestnanosti a trvaní podpornej doby otca, potvrdeniami o niektorých výdavkoch matky a maloletej, oboznámil sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. 20P 239/2012 a 17P 330/2009, ako aj ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Naposledy bolo rozhodnuté o rozsahu vyživovacej povinnosti otca rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17P 33/2009-206 zo dňa 08.06.2011 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 263/2011-235 zo dňa 24.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2012. Citovaným rozhodnutím bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči maloletej G. zo sumy 166 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne a to od 12.04.2010, pričom dlh na zročnom výživnom za obdobie od 12.04.2010 do 31.05.2011 v celkovej sume 463,47 eur súd otcovi povolil splácať od júna 2011 v splátkach po 50 eur mesačne. V citovanom rozhodnutí súd súčasne upravil styk otca s maloletou po tom, čo zamietol návrh matky na zákaz styku s otcom a matke uložil povinnosť písomne otca informovať v mesačných intervaloch o zdravotnom stave maloletej, jej prosperovaní v predškolskom zariadení, záujmových aktivitách a všetkých ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. V čase poslednej úpravy boli obaja rodičia rozvedení, bez ďalších vyživovacích povinností. Obaja bývali v Bratislave v prenajatých bytoch. Matka bola od januára 2010 zamestnaná v Sociálnej poisťovni s čistým mesačným zárobkom cca 506,10 eur za r. 2010 a za prvé tri mesiace roku 2011 vo výške 450,17 eur. Otec pracoval v spoločnosti D., s.r.o., kde dosahoval netto príjem v r. 2010 vo výške 1.075 eur a od januára do apríla 2011 cca 1.185,65 eur. Za bývanie mesačne platil 350 eur. Maloletá vo veku 4,5 roka navštevovala materskú školu.
Z priloženej výpovede od zamestnávateľa otca súd zistil, že spoločnosť D. s.r.o. s otcom maloletej rozviazala listom zo dňa 29.02.2012 pracovný pomer v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z organizačných dôvodov, pričom jeho pracovný pomer skončil k 31.05.2012. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky č. A/XXXX/XXXXX zo dňa 07.06.2012 bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Za mesiace jún až december 2011 však priemerný mesačný príjem otca predstavoval sumu 1.728,37 eur a od januára do apríla 2012 sumu 1.689,16 eur, pričom v mesiaci máj bola otcovi vyplatená suma 7.675,26 eur, zahŕňajúca odchodné a preplatenú nevyčerpanú dovolenku. Od 01.06.2012 do 30.11.2012 bola otcovi vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 779,60 eur mesačne. Poprel, že by býval s spoločnej domácnosti so svojou súčasnou priateľkou. Uviedol, že si začiatkom roku 2012 bral úver z banky vo výške 920 eur a to na bežnú réžiu, keďže má vysoké mesačné náklady - 350 eur nájom, musí si platiť cestu, jedlo, poistku a telefón. Od júla asi 3 mesiace platil na výživu dcéry menej, než mu bolo určené súdom, čím mu dlh narástol asi na 300 eur. Na jeho úhradu bola z podnetu matky voči nemu začatá exekúcia a momentálne je mu strhávané aj bežné výživné 200 eur exekučne. Od júla 2012 nebol za dcérou, keď v tom čase došlo k incidentu, kvôli ktorému na neho matka podala trestné oznámenie.
Matka za mesiace január až november 2011 dosahovala pri viacerých OČR u zamestnávateľa priemerný mesačný príjem 417 eur. S matkou ukončil zamestnávateľ pracovný pomer k 10.11.2011 a to v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. okamžitým skončením pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Matka sa žalobou na súde domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a mzdových nárokov. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51Cpr 2/2011 vyhláseným dňa 16.01.2013 bolo rozhodnuté o základe sporu tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.11.2011 bolo vyhlásené za neplatné. Podľa tvrdenia matky sa o náhrade mzdy so zamestnávateľom má dohodnúť. Od 10.11.2011 do 30.06.2012 boli matke vyplácané nemocenské dávky a to nasledovne: od 10.11.2011 do 31.12.2011 vo výške 1.077,70 eur, za mesiac január 2012 vo výške 626,- eur, február 2012 vo výške 585,70 eur, marec 2012 vo výške 626,- eur, apríl 2012 vo výške 605,80 eur, máj 2012 vo výške 626,- eur a jún 2012 vo výške 605,80 eur. Od augusta 2012 je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, pričom od 13.07.2012 jej bola na obdobie 6 mesiacov priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 22,4915 eur. Týmto titulom jej bola v októbri 2012 Sociálnou poisťovňou vyplatená suma 899,80 eur, v novembri 2012 suma 348,70 eur, v decembri 2012 suma 337,40 eur a v januári 2013 sumu 348,70 eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky vo výške 22,54 eur mesačne. S maloletou naďalej užívajú garsónku na S. ulici v U. s dohodnutým nájmom 300 eur, vrátane energií.
Maloletá naďalej navštevuje materskú školu, kde navštevuje krúžky angličtiny a šikovných rúk. Predtým navštevovala aj balet, ktorý však nemohli v posledných mesiacoch platiť z dôvodu, že otec svojvoľne prestal uhrádzať výživné, resp. toto začal uhrádzať v nižšej výške. Náklady na výživu maloletej matka vyčíslila na cca 330 eur mesačne.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
V prejednávanej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej G. nie je dôvodný, keď jej potreby, za zohľadnenia súčasných možností a schopností matky a predovšetkým príjmov z predchádzajúceho obdobia a životnej úrovne otca, na ktorej má maloletá právo podieľať sa, odôvodňujú výživné zo strany otca vo výške určenej posledným rozhodnutím o výživnom. Z okolností prípadu teda nevyplýva, že by na strane otca napriek nezamestnanosti došlo k tak zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Príjmy otca sa od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej počas trvania jeho pracovného pomeru dokonca podstatne zvýšili, keď v čase poslednej úpravy súd vychádzal z príjmu cca 1.075 eur, res, 1.185 eur, kdežto priemerný príjem otca od júna 2011 do apríla 2012 predstavoval dokonca 1708,76 eur. Následne bola za mesiac máj 2012 otcovi vyplatená zamestnávateľom suma 7.675,26 eur, zodpovedajúca cca 7 mesačnému príjmu v porovnaní s predchádzajúcou úpravou. Od júna do novembra bola otcovi následne vyplácaná aj podpora v nezamestnanosti, ktorá v súhrne zodpovedala zhruba jeho 4 mesačnému príjmu v porovnaní s predchádzajúcou úpravou. Napriek ukončeniu pracovného pomeru má teda súd za to, že otec mal vzhľadom na jeho predchádzajúce príjmy a teda aj vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti a tiež s poukazom na značnú výšku odstupného a podpory v nezamestnanosti možnosť vytvoriť si dostatočnú rezervu na plnenie svojej vyživovacej povinnosti v doterajšom rozsahu od začiatku nezamestnanosti až po rozhodovanie súdu o jeho návrhu. Na strane otca, ktorý má dlhoročnú prax v jednom z najžiadanejších a najlukratívnejších oborov v súčasnosti - v obore informačných technológii, nedošlo k objektívnemu poklesu jeho schopností a možností napr. v dôsledku vážneho úrazu, alebo inej závažnej životnej zmeny a teda jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú určujúce pre stanovenie jeho rozsahu vyživovacej povinnosti
zostali nezmenené. Na bližšie nešpecifikované a nepreukázané zvýšené bežné výdavky otca a splátky pôžičky, ktorú si mal podľa jeho vyjadrenia mal vziať na bežnú réžiu, súd nemohol prihliadať, keď výživa dieťaťa má absolútnu prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rodič je povinný usporiadať si svoje výdavky tak, aby bola v prvom rade zabezpečená výživa dieťaťa, zodpovedajúca jeho potrebám a umožňujúca dieťaťu podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Taktiež súd nemohol prihliadať na výdavky, ktoré mal spojené s trovami exekúcie, prebiehajúcu práve zo subjektívneho zavinenia otca, ktorý svojvoľne, napriek objektívnemu nezníženiu jeho schopností a možností, prestal uhrádzať výživné v súdom stanovenej výške.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na zníženie výživného otca voči maloletej G. v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.