Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cpr-1-2012.pdf
PDF · 78.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Cpr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľa F. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., J. XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232 proti odporcovi Transports Hoocker, s.r.o., Partizánske, Nitrianska 7, IČO: 36 337 757, o zaplatenie sumy 598 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 598 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.3.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 122,46 € pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume 35,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 86,96 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 598 € s úrokom z omeškania 9% ročne od 13.3.2010 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.10.2009 vznikol s dňom nástupu do práce 16.10.2009 medzi ním a odporcom pracovný pomer. Pracoval ako vodič nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave. Dňa 3.2.2010 mu bol doručený list označený ako "okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce", ktorým mu bolo odporcom oznámené, že s ním okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že mal údajné závažne porušiť pracovnú disciplínu tým spôsobom, že dňa 2.2.2010 neodôvodnene skončil výkon práce. Uvedeného dňa mal v rozpore s pokynmi zamestnávateľa odstaviť nákladné vozidlo na parkovisku v meste Schiffelange, ktoré uzamkol a bezdôvodne sa vrátil zo zahraničnej pracovnej cesty späť na územie SR bez toho, aby uskutočnil prepravu tovaru na miesto určenia podľa pokynov zamestnávateľa. Dňa 1.4.2010 podal na OS Partizánske žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce. Okresný súd Partizánske rozhodol v uvedenej veci rozsudkom č.k. 6C/46/2010-58 zo dňa 3.3.2011, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom, dané navrhovateľovi listom zo dňa 3.2.2010 je neplatné. Z pracovnej zmluvy vyplýva mesačný zárobok za rozhodné obdobie vo výške 299 €. Nakoľko sa odporca nevyplatením náhrady mzdy vo výplatnom termíne (t.j. 12. deň nasledujúceho mesiaca) dostal dňom nasledujúcim po jej splatnosti do omeškania, vznikol mu právny nárok okrem istiny aj na úrok z omeškania.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa napriek doručenému predvolaniu neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením obsahu výpisu z obchodného registra odporcu, pracovnej zmluvy navrhovateľa, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/16/2010 a zistil, že navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzavreli dňa 14.10.2009 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 16.10.2009. Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe uvedenej pracovnej zmluvy ako vodič nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú a mzda bola dohodnutá vo výške 299 € mesačne s výplatným termínom 12. dňa nasledujúceho mesiaca. Odporca listom zo dňa 3.2.2010 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 3.3.2011, č.k. 6C/46/2010-58 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 3.2.2010 je neplatné.
Podľa § 79 ods. 3, 4 zákona č. 301/2001 Z.z. Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. K tomuto záveru dospel súd na základe toho, že navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 14.10.2009 pracovnú zmluvu. Odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľom dňa 3.2.2010 okamžitým skončením. Tunajší súd na návrh navrhovateľa rozsudkom zo dňa 3.3.2011, č.k. 6C/46/2010-58 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi je neplatné. Navrhovateľ netrvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával, preto jeho pracovný pomer u odporcu skončil dohodou dňa 3.2.2010. Navrhovateľ má podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce zároveň právo na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku za dobu dvoch mesiacov. Keďže priemerný zárobok navrhovateľa nebolo možné zistiť, nakoľko odporca navrhovateľovi nevydával výplatné pásky, odporca sa na pojednávanie nedostavil , súd pri rozhodnutí vychádzal zo mzdy navrhovateľa v sume 299 € dohodnutej v pracovnej zmluve. Súd preto navrhovateľovi priznal náhradu mzdy za dva mesiace v sume 598 € (2 x 299 €). Keďže odporca je so zaplatením náhrady mzdy navrhovateľovi v omeškaní, súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 13.3.2010 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy navrhovateľa, ktorá bola splatná 12. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci skončenia pracovného pomeru) až do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v sume 122,46 €, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 35,50 a z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 16,60 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, zastupovanie na pojednávaní dňa 24.1.2013), za 1 režijný paušál v sume 7,21 € (za prevzatie a prípravu zastúpenia v r. 2011), za 1 režijný paušál v sume 7,63 € (za podanie návrhu na začatie konania v r. 2012) a za 1 režijný paušál v sume 7,83 € (za zastupovanie na pojednávaní v r. 2013), zvýšených o DPH vo výške 20% ( o 14,49 €).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).