Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-9-2012.pdf
PDF · 138.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: O.. E. P., Sv.R. 4, T., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Nám. M.Benku 15, P.O.Box 285, 810 00 Bratislava proti žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, (predtým Krajský stavebný úrad v Bratislave), Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, IČO: 31815507, za účasti: HORSEN s.r.o., Agátova 4/D, 841 01 Bratislava, IČO: 35975717, H.. I. P., P. XX, T., O.. C. W., J. 4, T., E.. E. E., Sv.R. 4, T., O.. E. R., E. 23, Bratislava, Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Seberíniho 8, Vietnamská 23, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2011/2091-DLD zo dňa 24.10.2011 a č. A/2010/2134/KIZ zo dňa 18.11.2010, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. A-2011/2091-DLD zo dňa 24.10.2011 zamieta.
Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
Krajský súd v Bratislave vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2134/KIZ zo dňa 18.11.2010 konanie zastavuje.
Pribratým účastníkom správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.1.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-2011/2091-DLD zo dňa 24.10.2011, v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Ružinov č.k. SÚ/CS 456/2010/2011/43/ Pix zo dňa 21.1.2011 a rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2010/2134/KIZ zo dňa 18.11.2010.
V žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 25.5.2010 vydala Mestská časť Bratislava - Ružinov oznámenie o začatí územného konania „Polyfunkčný objekt J., k.ú. T. - S. na návrh spoločnosti Real Design spol. s r.o., Bratislava, v zastúpení stavebníka HORSEN s.r.o., Bratislava na vydanie územného rozhodnutia na stavbu „polyfunkčný objekt J.“. Predmetné oznámenie bolo účastníkom konania doručované verejnou vyhláškou. Žalobkyňa ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti pozemku parcela registra „C“ parcela č. XXXX/ XX pre k.ú. S., mestská časť Ružinov, okres Bratislava 2, vedený v katastri nehnuteľností Správy katastra pre hl. mesto SR, Bratislava na LV č. XXXX je účastníčkou predmetného územného konania. Dňa 24.6.2010 podala proti predmetnému oznámeniu námietky, ktoré doplnila dňa 25.6.2010.
Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 15.7.2010 rozhodnutie č. SÚ/CS 456/2010/23/Pix, ktorým prerušil konanie vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia na stavbu „polyfunkčný objekt J.“.
Dňa 29.7.2010 podala spoločnosť HORSEN s.r.o. podnet na preskúmanie rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 456/2010/23/Pix zo dňa 15.7.2010 v konaní mimo odvolacieho konania, pričom sa domáhala jeho zrušenia, nakoľko spoločnosť HORSEN s.r.o. namietala, že Mestská časť Bratislava - Ružinov nemala predmetným rozhodnutím prerušiť územné konanie, keďže námietky podala žalobkyňa oneskorene a stavebný úrad nemal na námietky žalobkyne prihliadať. Krajský stavebný úrad Bratislava rozhodnutím zo dňa 18.11.2010 č. A/2010/2134/KIZ na základe podnetu spoločnosti HORSEN s.r.o., Bratislava v konaní mimo odvolacieho konania zrušil právoplatné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 456/2010/23/Pix zo dňa 15.7.2010 z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom. V dôsledku zrušenia predmetného rozhodnutia vydala Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako príslušný stavebný úrad rozhodnutie č. SÚ/CS 456/2010/2011/43/Pix zo dňa 21.1.2011, ktorým rozhodla o umiestnení stavby č. XXX „polyfunkčný objekt J.“, pričom podľa názoru žalobkyne v predmetnom rozhodnutí na námietky žalobkyne neprihliadol, nakoľko konštatoval, že tieto boli podané po lehote. Žalobkyňa podala 4.7.2011 odvolanie proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 21.1.2011 o umiestnení stavby č. XXX, v ktorom namietala rozpor stavby polyfunkčného objektu s regulatívmi intenzity využitia rozvojových území pre vnútorné mesto Ružinov (kód 501), t.j. najmä rozpor s maximálnou podlžnosťou, indexom zastavanosti a stanoveným podielom bývania, ďalej podiel na bývanie v danom polyfunkčnom objekte má byť maximálne 60 %, keďže okrem plochy určenej na bývanie o rozlohe 5.636 m2 ide aj o plochu označovanú ako apartmánové bývanie o ploche 4.557 m2 a nebytové priestory majú byť užívané v rozsahu 390 m2 a garáže 474 m2 a teda celková plocha priestorov predmetnej stavby určenej na bývanie predstavuje až 10.194 m2, čo presahuje územným plánom stanovený limit 60 %. Žalobkyňa ďalej namietala, že výstavba objektu J. je povolená v rozpore so záväzným stanoviskom hlavného mesta SR č. MGS ORMS 47852/09-277262 zo dňa 9.11.2009. Ďalej žalobkyňa namietala nesplnenie požiadaviek určených svetlotechnickou normou STN 73 43012. Taktiež žalobkyňa požadovala, aby stavebníkovi bola uložená povinnosť posúdenia únosnosti nárastu dynamickej dopravy, aký plánovaná výstavba prinesie. Ďalej žiadala zaviazať stavebníka na uskutočnenie výstavby spôsobom, aby nedochádzalo k prípadným škodám na cudzích pozemkoch a nehnuteľnostiach a aby v prípade vzniku škôd zaviazal stavebný úrad stavebníka na odstránenie týchto škôd na vlastné náklady. Súčasne žalobkyňa požadovala presné zadefinovanie spôsobu využitia parkovacích miest v pozemných garážach ako aj zachovanie 3 stromov nachádzajúcich sa medzi navrhovanou stavbou a obytnými domami na uliciach sv. R. a J. ako aj ďalšie požiadavky a námietky. Spolu so žalobkyňou podali samostatné odvolanie aj ďalší účastníci konania (1. H.. I. P., 2. O.. C. W., 3. E.. E. E. a O.. E. R. a Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, J. 8). Žalovaný vydal dňa 24.10.2011 rozhodnutie č. A/2011/2091/DLD, ktorým zamietol odvolania účastníkov konania uvedených pod bodom 1 - 5 a napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 456/2010/2011/43/Pix zo dňa 21.1.2011 potvrdil.
Žalobkyňa nesúhlasí so závermi napadnutého rozhodnutia, napáda zákonnosť rozhodnutí ako aj postup dotknutých orgánov, nakoľko je názoru, že v predmetnom územnom konaní týkajúcom sa „polyfunkčného objektu J.“ mali byť posudzované námietky, ktoré podala elektronicky dňa 24.6.2010, t.j. posledný deň lehoty na podanie námietok proti oznámeniu o začatí územného konania a ktoré sú obsahovo totožné s písomným doplnením podania zo dňa 25.6.2010 na Mestskom úrade Mestskej časti Bratislava - Ružinov. Následne sa žalobkyňa v predmetnej veci obrátila podnetom o vydanie protestu prokurátora. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že má za to, že boli porušené jej práva ako účastníčky územného konania a to postupom žalovaného - Krajského stavebného úradu v Bratislave ako aj postupom miestneho úradu Mestskou časťou Bratislava - Ružinov. Má za to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.11.2011 o zrušení právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/ CS 456/2010/23/Pix nebolo riadne zverejnené, vyvesené po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorého sa konanie týka a teda ani doručené. Nakoľko ako vyplýva aj zo stanoviska prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave v spisovom materiáli sa nenachádza vyznačenie dňa vyvesenia a zvesenia predmetného rozhodnutia, ktoré by preukazovalo splnenie tejto procesnej povinnosti spočívajúcej v zverejnení predmetného rozhodnutia a aj v jeho doručení. Uvedeným postupom podľa názoru žalobkyne došlo k porušeniu ust. § 26 ods. 2 zákona o správnom konaní.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že v dotknutom územnom konaní bol porušený zákon ako aj práva žalobkyne ako účastníčky konania a to vydaním rozhodnutia Krajského stavebného úradu č. A/2010/2134/KIZ zo dňa 18.11.2010 ako aj rozhodnutí Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/CS 456/2010/2011/43/ Pix zo dňa 21.1.2011 ako aj rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/2091- DLD zo dňa 24.10.2011 ako aj postupom týchto dotknutých orgánov spočívajúcom v nezverejnení a nedoručení rozhodnutia Krajského stavebného úradu zo dňa 18.11.2010. Z uvedených dôvodov považuje žalobkyňa uvedené rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné. Tiež namieta skutočnosť, že predmetné rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia. Z tohto dôvodu navrhuje všetky 3 rozhodnutia správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
II.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 24.2.2012 uviedol, že po preskúmaní odvolania dospel stavebný úrad k záveru, že prvostupňový stavebný úrad predmetnú stavbu umiestnil v súlade s ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona. Východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy rok 2007 v znení zmien a doplnkov, ktorý záujmové územie definuje pre funkciu zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti kód 501, t.j. plochy slúžiace predovšetkým pre umiestnenie polyfunkčných objektov bývania a občianskej vybavenosti v zónach celomestského a nadmestského významu a na rozvojových osiach s dôrazom na vytváranie mestského prostredia. Podľa polohy v organizácii mesta je to prevažne viacpodlažná zástavba. Predpokladaný podiel bývania je určený v rozmedzí 50-70 % celkových nadzemných podlažných plôch podľa polohy v meste pre vnútorné mesto je to maximálne 60 %. Z uvedených kritérií vychádzalo aj hlavné mesto SR Bratislava ako dotknutý orgán posudzujúci navrhovaný investičný zámer s platnou územno-plánovacou dokumentáciou a vydalo vo veci súhlasné záväzné stanovisko č. MGS ORM 35237/10-11954 zo dňa 18.5.2010. Stavba polyfunkčného komplexu podľa hlavného mesta reflektuje koncept rozvoľnenej sídliskovej zástavby, ktorý je pre územie charakteristický a napomáha dotvárať mestské prostredie v danom lokálnom centre. S poukazom na uvedené dospel Krajský stavebný úrad v Bratislave k záveru, že prvostupňový správny orgán posúdil predložený návrh v súlade s ust. § 37 stavebného zákona, v konaní dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva účastníkov konania a rozhodnutím o umiestnení stavby navrhovanú stavbu na dotknutých pozemkoch umiestnil, určil podmienky na jej umiestnenie, určil požiadavky na obsah projektovej dokumentácie pre stavebné konanie a čas platnosti rozhodnutia.
Krajský stavebný úrad v Bratislave zdôrazňuje, že aj napriek tomu, že nebol povinný prihliadať na skutočnosti uvedené v podaných odvolaniach, nakoľko odvolatelia nepodali v priebehu prvostupňového konania v stanovenej lehote námietky, v záujme väčšej presvedčivosti rozhodnutia ich vyhodnocoval, t.j. námietkami žalobkyne sa dôsledne zaoberal a rozhodnutie vydal na základe správnej úvahy. Námietky uplatnené účastníkmi konania, ktoré sa týkajú už samotnej realizácie stavby a jej podmienok na účely územného konania nemajú žiadnu relevanciu. Umiestnenie stavby bolo taktiež posúdené vo vzťahu k ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. splnenie príslušných kritérií bolo preukázané na podklade súhlasných stanovísk príslušných dotknutých orgánov ako aj na podklade svetlotechnického posúdenia vypracovaného autorizovanou osobou. V objekte C sú navrhnuté apartmány, čiže nebytové priestory, rovnako v areáli školy sú umiestnené stavby, ktoré nie sú bytovými budovami t.j. v danom prípade nie je potrebné vyhodnocovať požiadavky na pohodu bývania. Podľa stanoviska Úradu verejného zdravotníctva SR č. OHŽP-6577/2010 zo dňa 24.11.2010, ktoré sa nachádza v spise dodatok č. 1 svetlotechnického posúdenia riešil pripomienky úradu uvedené v liste č. OHŽP-6577/2010 zo dňa 16.9.2010 a na základe pripomienok bola dokumentácia pre územné rozhodnutie upravená tak, aby navrhované objekty boli v súlade s požiadavkami STN 73 4301 na preslnenie bytov. Samotný úrad v tomto stanovisku skonštatoval, že plánovaná výstavba svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní preslnenie okolitých existujúcich bytov a vyhovuje požiadavkám STN 73 0580 na denné osvetlenie okolitých objektov. Na základe týchto skutočností úrad potvrdil záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. RUVZ/23-11814.2/2009 zo dňa 25.11.2009.
Žalovaný uviedol, že námietkami žalobkyne sa podrobne zaoberal a vyhodnocoval ich, t.j. jej práva ako účastníčky konania neboli nijakým spôsobom porušené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský stavebný úrad konštatuje, že predmetné rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj z jeho správneho právneho posúdenia, bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a tvrdenia žalobkyne nezodpovedajú skutočnosti. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 9/2012-86 bol podľa ust. § 250 ods. 1 OSP do konania pribratý účastník správneho konania (stavebník) spoločnosť HORSEN s.r.o., Agátová 1, Bratislava. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2013.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 9/2012-94 boli podľa ust. § 250j OSP do konania pribratí ďalší účastníci správneho konania: 1/ H.. I. P., P. XX, T., 2/ O.. C. W., J. 4, T., 3/ E.. E. E., Sv.R. 4, T., 4/ O.. E. R., E. 23, Bratislava, 5/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Seberíniho 8, Vietnamská 23, Bratislava.
Pribratý účastník HORSEN, s.r.o., Bratislava vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 5.12.2012 uviedol, že žalobkyňa doručila Mestskej časti Bratislava - Ružinov písomné námietky osobne dňa 25.6.2010. Takto podané námietky sú podľa vedľajšieho účastníka konania podané oneskorene a Mestská časť Bratislava Ružinov nemala na ne prihliadať, t.j. nemala vyzývať dotknuté orgány na vyjadrenie sa k námietkam a následne do doby doručenia ich vyjadrenia prerušovať územné konanie. Nestotožňuje sa s analogickou aplikáciou ust. § 42 ods. 1 OSP na tento prípad, na ktorú sa v žalobe žalobkyňa odvoláva, nakoľko správny poriadok upravuje podávanie podaní elektronickými prostriedkami dostačujúco bez vytvárania medzier v právnej úprave, ktoré by bolo potrebné preklenúť analogickým uplatnením iného právneho predpisu.
Spomínané ust. § 42 ods. 1 OSP na rozdiel od ustanovenia § 19 ods. 1 správneho poriadku umožňuje podať podanie elektronickými prostriedkami i bez zaručeného elektronického podpisu, v takom prípade je potrebné ho doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Správny poriadok výslovne umožňuje podať podanie elektronickými prostriedkami iba so zaručeným elektronickým podpisom. Skutočnosť, že právne úpravy v oboch zákonoch sú odlišné, neznamená, že v správnom poriadku je právna medzera, ktorú je potrebné vyplniť analogickým použitím iného právneho predpisu. Správny poriadok jednoducho nepripúšťa podať podanie elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu.
Aj napriek tomu, že žalobkyňa podala svoje námietky v územnom konaní oneskorene. Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako prvostupňový stavebný úrad ich v konečnom dôsledku v územnom rozhodnutí zohľadnil. Po doručení námietok žalobkyne ich Mestská časť Bratislava - Ružinov vyhodnotila ako včas podané a v súlade s ust. § 140b ods. 5 stavebného zákona, územné konanie prerušila a vyžiadala si od dotknutých orgánov, ktoré vydali záväzné stanoviská, stanovisko k námietkam. Všetky dotknuté orgány potvrdili svoje predchádzajúce záväzné stanoviská a stavebný úrad v súlade s ich potvrdzujúcimi vyjadreniami vydal územné rozhodnutie. Proti vydanému územnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom zopakovala dôvody obsiahnuté v jej námietkach v územnom konaní. Jej odvolaním sa zaoberal žalovaný ako odvolací orgán. V napadnutom rozhodnutí č. A-2011/2091-DLD zo dňa 24.10.2011 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne proti územnému rozhodnutiu ako i ostatné odvolania iných účastníkov konania a potvrdil územné rozhodnutie. Napriek oneskorenému podaniu námietok žalobkyne, žalovaný pri posudzovaní zákonnosti územného rozhodnutia vyhodnotil i obsah odvolania žalobkyne, i obsah odvolaní ostatných účastníkov konania a to v záujme väčšej presvedčivosti jeho rozhodnutia.
Žalobkyňa namietala porušenie svojich práv, ako účastníčky konania postupom žalovaného ako i Mestskej časti Bratislava - Ružinov tým, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 18.11.2010 o zrušení právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS/456/2010/23/Pix o prerušení územného konania nebolo riadne zverejnené, t.j. vyvesené po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho
orgánu, ktorého sa konanie týka a teda ani nebolo doručené. K tejto námietke žalobkyne vedľajší účastník konania udáva, že podľa ust. § 26 ods. 2 správneho poriadku sa doručenie verejnou vyhláškou vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.11.2010 bolo vyvesené na úradnej tabuli žalovaného. Uplynutím zákonnej lehoty sa považuje za doručené.
K námietke žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutých rozhodnutí z dôvodu, že tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, keďže žalobkyňa výslovne neuviedla, v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci a vadu v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, vedľajší účastník konania dedukuje, že nesprávnym právnym posúdením veci má byť neprijatie námietok žalovanej v územnom konaní ako včas podaných a vadou v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí je pravdepodobné nezverejnenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.11.2010 na úradnej tabuli Mestskej časti Bratislava - Ružinov. Vedľajší účastník konania považuje napadnuté rozhodnutia za správne a zákonné. Nezverejnenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.11.2010 na úradnej tabuli Mestskej časti Bratislava - Ružinov nemohlo zasiahnuť do práv žalobkyne ako účastníčky konania, keďže toto nezverejnenie nemá vplyv na doručenie predmetného rozhodnutia podľa správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené stavebník HORSEN s.r.o. žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Pribratá účastníčka konania H.. I. P., uviedla vo vyjadrení k žalobe, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby a súhlasí s právnou argumentáciou tam uvedenou. Má za to, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby je nezákonné, a preto má byť súdom zrušené. Zastáva názor, že postupom a vydaným rozhodnutím žalovaného bol porušený zákon, nakoľko tento sa náležite nevysporiadal so všetkými námietkami účastníkov územného konania, ktoré účastníci uplatnili riadne a včas.
Pribratá účastníčka O.. C. W. uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v žalobe, udáva, že v preskúmavanej veci neboli dodržané svetlo-technické normy a tiež neboli dodržané vzdialenosti predmetnej stavby od susedných pozemkov. Celé územné konanie bolo podľa jej názoru vedené takým spôsobom, aby sa o ňom účastníci veľmi nedozvedeli, nakoľko aj rozhodnutia boli umiestňované na tabuli, ktorá nebola dostatočne prípustná, preto aj mohlo dôjsť k situácii, že námietky, ktoré v tomto konaní boli podávané, mohli byť podávané až na záver alebo ku koncu predmetnej lehoty. Tiež upozornila na skutočnosť, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal námietkami ohľadom riešenia dopravnej situácie. Žiada, aby súd žalobe vyhovel.
Ostatní pribratí účastníci sa k žalobe nevyjadrili ani sa nezúčastnili pojednávania.
III.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.
Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje
právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.10.2011 č. A-2011/2091-DLD, ktorým Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodujúc o odvolaniach proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 456/2010/2011/43/Pix zo dňa 21.1.2011 zamietol odvolania účastníkov konania a napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 456/2010/2011/43/Pix zo dňa 21.1.2011 potvrdil.
Tiež bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-2010/2134/KIZ zo dňa 18.11.2010, ktorým Krajský stavebný úrad na základe podnetu Horsen, s.r.o., Bratislava na preskúmanie rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov, č.j. SÚ/CS/456/2010/23/Pix zo dňa 15.7.2010 v konaní mimo odvolacieho konania zrušil právoplatné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov, č.j. SÚ/CS/456/2010/23/Pix zo dňa 15.7.2010, z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom.
Je nesporné, že na konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebného zákona) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 140 stavebného zákona).
Podľa ust. § 32 písm. a) stavebného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území, možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby.
Podľa ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a, inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s pokladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou.
Podľa ust. § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov
projektovej dokumentácie alebo jej časti, podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa ust. § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SÚ/CS456/2010/2011/43/Pix zo dňa 21.1.2011 rozhodla o umiestnení stavby č. XXX „Polyfunkčný objekt J.“ na pozemkoch parcelné číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X k.ú. S. prislúchajúca technická vybavenosť na pozemkoch parcelné čísla XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, križovatka J. - Q. na pozemkoch parcelné číslo XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, k.ú. S. pre stavebníka spoločnosť HORSEN s.r.o., Bratislava.
Proti uvedenému rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie účastníci správneho konania H.. I. P., O.. C. W., O.. E. E., O.. E. R., O.. E. P. a Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Seberíniho 8, Bratislava.
O odvolaniach, ktoré podali vyššie uvedení účastníci správneho konania rozhodol Krajský stavebný úrad preskúmavaným rozhodnutím č. A-2011/2091-DLD dňa 24.10.2011. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného spočívajúci v tom, že prvostupňový stavebný úrad predmetnú stavbu umiestnil v súlade s ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona, východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol územný plán hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2007 v znení zmien a doplnkov, ktorý záujmové územie definuje pre funkciu : zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti, kód 501, t.j. plochy slúžiace predovšetkým pre umiestnenie polyfunkčných objektov bývania a občianskej vybavenosti v zónach celomestského a novomestského významu a na rozvojových osiach s dôrazom na vytváranie mestského prostredia. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán posúdil predložený návrh v súlade s ust. § 37 stavebného zákona, v konaní dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva účastníkov konania a rozhodnutím o umiestnení stavby navrhovanú stavbu na dotknutých pozemkoch umiestnil, určil podmienky na jej umiestnenie, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie pre stavebné konanie a čas platnosti rozhodnutia. Konštatoval, že dotknuté orgány posúdili projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie z hľadiska nimi sledovaných záujmov a v súlade s ich pôsobnosťou podľa osobitných predpisov, vydali vo veci svoje kladné vyjadrenia a stanoviská, ktoré stavebný úrad v priebehu konania zosúladil.
Krajský stavebný úrad sa vysporiadal aj s námietkami a skutočnosťami uvedenými v podaných odvolaniach. Žalovaný konštatoval, že v postupe a rozhodnutí stavebného úradu nezistil žiadne porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého územného rozhodnutia. Stavebný úrad postupoval v konaní v súlade s príslušnými právnymi predpismi, návrh posúdil z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúmal jeho súlad s príslušnou územno-plánovacou dokumentáciou, posúdil, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na výstavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a predpisom, ktoré ustanovujú hygienické protipožiarne podmienky, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, zabezpečil procesné práva účastníkov konania, dostatočne zistil skutkový stav veci, a preto žalovaný konštatoval, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
IV.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako je ten, o koho práva v konaní ide.
Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní, išlo o konanie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).
Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa ust. § 250 ods. 2 veta prvá OSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 OSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne 2 predpoklady a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní, t.j. že mu takýmto konaním bola spôsobená ujma.
Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných ale aj na právach procesných. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti OSP súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu.
Žalobkyňa vo svojej žalobe vyjadrila presvedčenie, že územným rozhodnutím zasiahol žalovaný a aj prvostupňový stavebný úrad do jej práv garantovaných Ústavou SR, predovšetkým do práva vlastníckeho a práva na priaznivé životné prostredie ako aj práva na včasné a úplné informácie ohľadom územného konania.
Konkrétne tvrdenie žalobkyne o ukrátení na jej subjektívnom práve treba v zmysle § 247 ods. 1 OSP považovať za osobitnú náležitosť žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Súd sa preto zaoberal hlavne otázkou, či územné rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnení stavby je spôsobilé ukrátiť žalobkyňu na jej právach.
Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 39a ods. 1 veta prvá stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.
Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, nakoľko k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia, to znamená osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, čím nemôže reálne dôjsť k porušeniu práv vlastníkov pozemkov.
Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zásahom vlastníckych práv žalobkyne nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Táto sa následne realizuje na základe
vydaného stavebného povolenia, ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti ani vydané, čo vyplýva aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.
Krajský súd v Bratislave preto uzavrel, že vydaním územného rozhodnutia žalované správne orgány nemohli nijako reálne ukrátiť žalobkyňu na jej právach, pretože rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje len stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je len právnym základom pre stavebné povolenie.
Na základe vyššie uvedených dôvodov súd považujúc žalobné námietky za nedôvodné, žalobu s poukazom na ust.§ 250j ods. 1 OSP zamietol.
Súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2134/KIZ zo dňa 18.11.2010 uvádza, že vecnými námietkami uvedenými v žalobe týkajúcimi sa tohto rozhodnutia sa nezaoberal.
Podľa ust § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa ust. § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 OSP) odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 10.1.2012 domáhala aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. A/2010/2134/KIZ zo dňa 18.11.2010. S ohľadom na vyššie citované ust. § 250 ods. 1 OSP súd konštatoval, že žaloba v tejto časti bola podaná po zákonnej lehote, a preto súd s poukazom na ust. § 250d ods. 3 OSP v tejto časti konanie zastavil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Rovnako súd nepriznal ani náhradu trov konania pribratým účastníkom správneho konania, nakoľko za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám nemohol nijako ovplyvniť (5 Sžp 14/2011, 8Sžo 52/2011).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.