Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_20C-280-2012.pdf
PDF · 90.43 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/280/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, JUDr. Marek Kotora ako sudca, v právnej veci žalobcu: CaC clearing, s.r.o., IČO: 36194336, Letná 45, 040 01 Košice, zast.: JUDr. Miroslav Vereb, advokát, P.O.BOX W-18, Šoltésovej 5, 040 01 Košice proti žalovanému: D., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: JUDr. Marek Kurtoš, vyšší súdny úradník Okresného súdu Trebišov, o zaplatenie 497,58 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 3.2.2011 a jeho doplnenia zo dňa zo dňa 16.2.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 615,81 EUR s príslušenstvom titulom nesplateného úveru s príslušenstvom.
Poukazoval na to, že dňa 17.12.2004 uzatvoril právny predchodca žalobcu (Home Credit Slovakia a.s.) so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup spotrebného tovaru vo výške 14.990,-Sk (497,58 EUR) v konečnej výške 18.552,-Sk (615,81 EUR). Žalovaný sa tento úver zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 1.546,-Sk (51,32 EUR) po dobu 12 mesiacov s dátumom prvej splátky 20.1.2005.
Uviedol, že medzi spločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným vznikol záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy, ktorá je v zmysle Obchodného zákonníka zmluvou o úvere. Z tohto záväzkového vzťahu vyplynula pre žalovaného povinnosť platiť pravidelné mesačné splátky. Žalovaný však nedodržal dohodnutý splátkový kalendár a dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo požadovať od neho zaplatenie zostatku dlžnej istiny s príslušenstvom a zmluvnú pokutu na základe príslušných zmluvných ustanovení (Hlava 8 §5, Hlava 13 § 1, Hlava 13 § 2 Úverových zmluvných podmienok). Uviedol, že žalovaný bol výzvou zo dňa 14.12.2008 vyzvaný k úhrade dlžnej sumy.
Zdôraznil, že ku dňu splatnosti úveru dlžil žalovaný celkovú čiastku vo výške 799,91 EUR (24.098,16 Sk), ktorá sa skladala
- z istiny úveru vo výške 14.990,-Sk (497,58 EUR),
- úroku z úveru vo výške 3.562,-Sk (118,23 EUR),
- zmluvnej pokuty vo výške 3.562 Sk (118,23 EUR) v zmysle Hlavy 8 § 5 Úverových zmluvných podmienok,
- zmluvnej pokuty vo výške 500,-Sk (16,60 EUR) v zmysle Hlavy 13 § 1 Úverových zmluvných podmienok,
- zmluvnej pokuty vo výške 8% z čiastky, z ktorej úhradou je v oneskorení 18.552 Sk (istina + úrok) t.j. 1.484,16 Sk v zmysle Hlavy 13 § 2 Úverových zmluvných podmienok.
Opatrovník žalovaného, ktorý mu bol ustanovený v zmysle ustanovenia § 29 O.s.p., keďže žalovaný sa zdržiava na súdu neznámom mieste, vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (právny predchodca žalobcu) a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu - Úverová zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2004 (čl. 3 pripojeného spisu 20C/96/2012), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver na nákup spotrebného tovaru - gauč. Súprava Nikola 1. Predajná cena tovaru predstavovala výšku 16.990,-Sk (563,96 EUR), zaplatené v hotovosti bola suma 2.000,-Sk (66,39 EUR), čím výška úveru predstavovala sumu 14.990,-Sk (497,58 EUR) s konečnou výškou úveru 18.552,-Sk (615,81 EUR). Účastníci zmluvy sa dohodli, že žalovaný bude poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 1.546,-Sk (51,32 EUR) po dobu 12 mesiacov s dátum prvej splátky 20.1.2005.
Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 (čl. 8-13 pripojeného spisu 20C/96/2012) postúpila práva a povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy na spoločnosť Asset Profolio Servicing Slovakia a.s., ktorá zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 (čl. 14-18 pripojeného spisu 20C/96/2012) postúpila uvedenú pohľadávku spolu so všetkým príslušenstvom na Debtinvest Limeted so sídlom 33 Porter Road, P.O.Box 3169, PMB, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, ktorá zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.4.2008 (čl. 19-24 pripojeného spisu 20C/96/2012) postúpila 0uvedenú pohľadávku na BBF Capital, a.s. Nám. SNP 15, Banská Bystrica, ktorá dňa 21.8.2008 (čl. 25-27 pripojeného spisu 20C/96/2012) postúpila túto pohľadávku na žalobcu.
Podaním zo dňa 16.2.2012 (čl. 33 pripojeného spisu 20C/96/2012) t.j. pred vydaním platobného rozkazu vo veci, žalobca upresnil, že sa voči žalovanému nedomáha zaplatenia zmluvnej pokuty, ale iba sumy 615,81 EUR (istiny z úveru + úroky z úveru). Zároveň upresnil požadovanú výšku úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.12.2008 zo sumy 615,81 EUR. Vzhľadom na jeho podanie bol vo veci vydaný Platobný rozkaz č.k 11Ro/18/2012 zo dňa 29.2.2012 v súlade s ust. § 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk súd uznesením č.k. 20C/96/2012 zo dňa 19.9.2012 (čl. 49 spisu) tento zrušil.
Podaním zo dňa 2.10.2012 (čl. 53 pripojeného spisu 20C/96/2012) žalobca oznámil, že berie návrh späť v časti zaplatenia úroku z úveru v sume 118,23 EUR s tým, že ďalej sa domáha zaplatenia istiny v sume 497,50 EUR, teda sumy reálne poskytnutej žalovanému. Preto súd uznesením č.k. 20C/96/2012 zo dňa 11.10.2012 konanie v časti priznania úroku z úveru vo výške 118,23 EUR zastavil a ostávajúci nárok žalobcu o zaplatenie sumy 497,58 EUR vylúčil na samostatné konanie.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 400 Obchodného zákonníka, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
V zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka právo na plnenie povinnosti druhej strany, sa síce premlčí, ak sa nevykonalo v premlčacej dobe, ale toto právo nezaniká. Nemôže však byť priznané súdom, ak dlžník namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Po márnom uplynutí vzniká dlžníkovi právo vzniesť námietku premlčania a pokiaľ námietku v súdnom konaní vznesie, nemožno žalované právo priznať súdnym rozhodnutím. Právo sa mení na tzv. naturálnu obligáciu a záleží iba na rozhodnutí samotného povinného, či bude dobrovoľne plniť, alebo nie.
Zánikom nároku po vznesení námietky premlčania v súdnom konaní, teda zaniká aj subjektívne právo veriteľa, ktoré predstavuje vynútiteľné súdne rozhodnutie. Dlh zostáva iba v podobe naturálnej existencie. Nič však nebráni dlžníkovi v tom, aby veriteľovi plnil, avšak iba dobrovoľne. Premlčanie tak chráni dlžníka tým, že ho nenúti, aby po neprimerane dlhej dobe zotrval v neistote, či bude nútený dlh
zaplatiť, alebo nie. Na strane druhej však chráni aj záujmy veriteľa, pretože je potrebné brať do úvahy zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) a aktívne sa snaží o prinútenie dlžníka k úhrade dlhu aj s pomocou donútenia. Pokiaľ sa však v priebehu zákonom stanovenej doby (premlčacej doby) tak nestalo, zostáva dlh po vznesení námietky premlčania iba v rovine čisto dobrovoľnej.
Márnym uplynutím premlčacej doby a vznesením námietky premlčania v súdnom konaní zaniká vymáhateľná povinnosť dlžníka plniť dlh. Končia tým aj dôsledky omeškania dlžníka. Ak nemôže byť v dôsledku premlčania právo na plnenie priznané súdom, nemôže rovnako ani porušenie tohto premlčaného práva, resp. porušenie jemu zodpovedajúcej povinností, založiť nároky vymáhateľné na súde.
V predmetnej veci si žalobca súdne uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie peňažného záväzku v sume 497,58 EUR t.j. nesplatenej istiny úveru a úroku z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne od 15.12.2008 do zaplatenia.
Súd poukazuje na to, že v zmysle zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi právnym predchodcom žalobcu (Home Credit Slovakia a.s.) zmluvou o úvere č. 3412281279 zo dňa 17.12.2004 sa tento zaviazal uhrádzať úver vo výške 1.546,-Sk (51,32 EUR) po dobu 12 mesiacov s dátum prvej splátky 20.1.2005.
Poslednú splátku mal teda žalovaný v zmysle predmetnej zmluvy uhradiť dňa 20.1.2006.
Dňom 21.1.2006 vzniklo žalobcovi v zmysle § 391 Obchodného zákonníka právo uplatniť si na súde zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanému v zmysle predmetnej zmluvy o úvere a týmto dňom mu začala aj plynúť premlčacia doba.
Keďže opatrovník žalovaného vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania súd musel na jeho námietku prihliadať a zaoberať sa ňou.
Žalobca si uplatnil svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy t.j. istiny a úroku z úveru v celkovej výške 497,58 EUR (14.990 Sk) až dňom 3.2.2012, kedy podal na súde žalobu, v ktorej sa voči žalovanému domáhal zaplatenia tejto sumy. Toto právo si uplatnil na súde až po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty v zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Najneskôr si toto právo mohol uplatniť na súde dňa 21.1.2010 (21.1.2006 + 4 roky).
Vzhľadom na ustanovenia § 388 Obchodného zákonníka súd nemohol priznať žalobcovi jeho právo na zaplatenie žalovanej sumy, keďže mal zato, že námietka premlčania vznesená opatrovníkom žalovaného bola dôvodná, keďže žalobca si uplatnil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy t.j. 497,58 EUR po uplynutí premlčacej doby a žaloba bola preto zamietnutá z dôvodu premlčania.
Pokiaľ sa týka úroku z omeškania uplatneného žalobcom tento tvorí príslušenstvo pohľadávky a jeho osud je spojený s hlavným záväzkom, ktorého priznanie bolo zamietnuté z dôvodu premlčania.
Keďže žaloba bola zamietnutá z vyššie uvedeného dôvodu súd sa nezaoberal tou skutočnosťou, či treba predmetnú zmluvu posudzovať v zmysle ustanovení § 52 a následne Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, keďže mal zato, že k premlčaniu nároku žalobcu došlo aj v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka na ktorého ustanovenia sa žalobca odvolával.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Keďže však žalovanému s bránením práva nevznikli žiadne trovy konania súd o nich rozhodol tak, že ich žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.