Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-105-2007.pdf
PDF · 128.65 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/105/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľov: 1. P. G., narodená XX.X.XXXX, L. H. XX, 2. P. G., narodený X.X.XXXX, L. H. XXX, 3. X. G., narodený XX.X.XXXX, L. H. XX, zastúpený navrhovateľkou v 4. rade, 4. F. P., narodená XX.X.XXXX, L. H. XX, 5. F. G., narodená XX.X.XXXX, L. H. XX, proti odporkyni: D.. P. X., narodená XX.X.XXXX, A. XXX/XX, J., zastúpená advokátkou: JUDr. Adriena Vysudilová, Paulínska 15/A, Trnava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporkyni nepriznáva náhradu trov konania.
Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 656,70 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateľov E. G., narodený XX.XX.XXXX, zomrel XX.X.XXXX sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.8.2007 v spojení so súdom pripustenou zmenou petitu uznesením č.k. 29C/105/2007-45 zo dňa 18.2.2008 domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom pozemku zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie L. H. ako parcela č. XX/X - záhrady, vo výmere 28 m2 (ďalej len „predmetná parcela“). Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom parcely č. XX/X, ktorá susedí s parcelou XX, ktorú na základe objednávky právnej predchodkyne odporkyne, geometrickým plánom geodet D.. U. rozdelil na dve parcely a to XX/X a XX/X v roku 2006. Určenia vlastníctva k parcele č. XX/X o výmere XX m2 sa domáha z dôvodu, že nebola vytvorená z parcely č. XX, ale z jeho parcely č. XX/X. Odporkyňa odkúpila v roku 2007 parcely č. XX/X a XX/X.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť a to z dôvodu, že parcela č. XX patrila rodine G. a susednú parcelu užívali právny predchodcovia odporkyne rodina L.. Obe rodiny užívali záhrady na poľnohospodárske účely a prístup do nich bol zo zadnej časti, t.j. od poľnej cesty, kde mali obe rodiny postavené stodoly. V záhrade G. sa nachádzala studňa, ktorá bola užívaná na napájanie koní aj susedmi. Keďže prechod medzi stodolami bol úzky, dohodli sa, že L. umožnia G. prechádzať po ich pozemku a ako protiplnenie im G. umožnia používať pre napájanie koní studňu. Neskôr po zániku hospodárenia týmto spôsobom, zanikol i dôvod protiplnenia a teda navrhovateľ musel vedieť, že mu predmetná parcela nepatrí. Navrhovateľ v mieste pôvodnej stodoly postavil dom, pričom si vlastnú parcelu rozšíril na obe strany, o čom svedčí i kúpna zmluva z roku 1971, kedy odkupoval časť parcely č. XX/X o šírke 1,6 m2. Navrhovateľ nepreukázal titul, na základe ktorého dobromyseľne užíva predmetnú parcelu.
Navrhovateľ požiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa stavebných prác a akýchkoľvek úkonov, ktoré by mali za následok prevod, prechod alebo obmedzenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Súd uznesením č.k. 29C/105/2007-47 zo dňa 18.2.2008 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd uznesením č.k. 10Co/138/20008-75 zo dňa 30.5.2008 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Po úmrtí navrhovateľa dňa 14.3.2012 vstúpili do konania jeho dedičia a požiadali o pripustenie zmeny petitu dňa 24.9.2012. Súd návrhu vyhovel uznesením č.k. 29C/105/2007-324 zo dňa 25.9.2012. Po zmene petitu sa navrhovatelia domáhajú určenia, že pôvodný navrhovateľ bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v celosti ku dňu 14.3.2012.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov: D.. P. U., T. B., D.. T.. F. Š.A., T. O., výsluchom znalca D.. J. N. a jeho znaleckým posudkom č. XX/XXXX, Listom vlastníctva č. XXXX, č. XXX a č. XXX, notárskou zápisnicou č. Z. XXX/XX, Z. XXX/XX zo dňa 26.2.1970 kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 29.4.1971, Kúpnou zmluvou zo dňa 26.3.2007, geometrickým plánom D.. P. U. č. XX/XXXX, Geometrickým plánom a vytyčovacím náčrtom č. XXX-XXXX-XX, geometrickým plánom č. X-X/XXXX zo dňa 25.6.2007, pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. 17C/156/2011, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Súd mal preukázané, že pôvodný navrhovateľ nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.2.1970 novovytvorenú parcelu č. XX - záhradu vo výmere 1014 m2 v celosti. Parcela č. XX bola vytvorená geometrickým plánom v roku 1969, na geometrickom pláne bol vyznačený nesúlad užívacej a právnej hranice zelenou farbou. Na parcele č. XX postavil navrhovateľ rodinný dom a následne bola parcela rozčlenená na parc. č. XX/X vo výmere 344 m2 a parc. č. XX/X vo výmere 670 m2 pri hromadnom zameraní novostavieb a záhrad v roku 1972. Vlastníkmi susediacej parcely č. XX o výmere 500 m2 a XX o výmere 1295 m2 zapísaných pôvodne na LV č. XXXX boli T. B., P. B., P. L. a E. O.. Na objednávku T. B. vypracoval dňa 11.7.2006 geometrický plán č. XX/XXXX D.. P. U. za účelom oddelenia pozemku parc. č. XX/X o výmere 472 m2 - záhrady a parcely č. XX/X vo výmere 28 m2 - záhrady. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.3.2007 s právoplatnosťou dňa 16.5.2007 odporkyňa. Parcela č. XX/X je oddelená pletivovým plotom od parcely č. XX/X a užíval ju navrhovateľ s rodinou. Pri vypracovávaní geometrického plánu zistil geodet nezrovnalosť v zákrese hranice medzi parc. č. XX a XX a požiadal dňa 31.7.2006 o vykonanie opravy. Oprava zákresu hranice v katastrálnej mape bola vykonaná na základe protokolu o oprave chyby č. Y. XXX/XX zo dňa 12.10.2006.
Podaním zo dňa 6.3.2008 sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníctva na základe nerušeného užívania po dobu viac ako 10 rokov, pričom predmetná parcela je od parcely č. XX/X oddelená plotom s kovovými stĺpkami už viac ako 20 rokov. Titul, na základe ktorého užíval nehnuteľnosť, však žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Na pojednávaní dňa 7.4.2011 uviedol, že titulom vydržania je darovacia zmluva z 26.2.1969. Existujúci plot bol postavený z vôle právneho predchodcu odporkyne. Navrhovateľ sa domnieval, že hranice sú také ako mali byť a uplynula vydržacia lehota. Jeho užívanie nebolo spochybnené.
Navrhovateľ v konaní uviedol, že je vlastníkom pozemku od roku 1972 pôvodne parc. č. XX, neskôr rozčlenený na parc. č. XX/X a XX/X. Od počiatku rozdeľoval pozemky pôvodne drevený plot, ktorý nebohý sused - predchodca odporkyne zvalil a postavil na jeho mieste nový plot s kovovými stĺpikmi, ktorý tam stojí dodnes. V roku 1969 si dal vypracovať geometrický plán a vytyčovací nákres, aby mohol stavať rodinný dom. Už vtedy zakreslili skutočný priebeh hranice medzi pozemkami zelenou farbou a zistil, že plot mal posunúť do pozemku č.XX, teraz vo vlastníctve odporkyne, čo nerealizoval, pretože by musel posúvať plot o dĺžke 200 m. Zo súhlasom susedov začal stavať v roku 1969 dom na pozemku susedov a až v roku 1971 odkúpil časť parcely č. XX/X od J.. O.. Kúpnu zmluvu si nedal zapísať. Pri
zameraní pozemku v roku 2006 geodet zameral parcelu odporkyne až meter a pol do jeho pozemku, s čím nesúhlasil. Na konci pozemkov boli pôvodne stodoly, nachádza sa tam i studňa. Jeho otec povolil susedovi - právnemu predchodcovi odporkyne, aby si chodili naberať s vedrom vodu do studne, pretože ešte nebol vodovod. Vedľa stodoly bola veľká brána a aj stodola bola priechodzia aj s vozom, boli na nej veľké dvojkrídlové dvere. Cez pozemok č. XX nechodili, bola tam len malá bránka, nedalo by sa tam prejsť s vozom, len pešo. Poprel, že by sa do studne chodili napájať cudzie kone alebo dobytok. Poukázal na nesúlad vo výmere parciel vo vlastníctve predchodcov odporkyne a to parcely č. XX a XX, keď v PKV č. XXXX sú výmery opačné ako na LV XXX.
Odporkyňa uviedla, že pri kúpe nehnuteľnosti spolupracovala len s realitnou kanceláriou, ktorá ju upozornila, že kupuje dva pozemky, pričom par. č. XX/X užíva predchodca navrhovateľov. Túto parcelu mal ohradenú a preto mu ponúkli na odkúpenie parcelu, ale predchodca navrhovateľov to odmietol. Najskôr jej prisľúbil vypratať nehnuteľnosť, ale nakoniec k tomu nedošlo. Ich vzájomné vzťahy sú zlé.
Navrhovateľ v priebehu konania zomrel dňa 14.3.2012 a na jeho miesto vstúpili jeho dedičia a to manželka navrhovateľka v 5. rade a štyri deti - navrhovatelia v 1. až 4. rade.
Navrhovateľka v 5. rade uviedla, že manželstvo uzatvorila v roku 1967, jej manžel - pôvodný navrhovateľ, požiadal o vyhotovenie geometrického plánu a povedal jej, že až po pletivo je to ich, aj keď je to zakreslené zelenou farbou. Pozemok nadobudol darovaním a v roku 1972 sa presťahovali do domu na parcele XX/X. Dom postavili na mieste pôvodnej stodoly, ktorá bola postavená na hrane pozemku vedľa nej bola brána cez ktorú chodili vozom, pozemok bol ohradený pletivom. Pozdĺž pozemku viedla cesta. Uprostred pozemku bola studňa, ktorú využívali svokrovci, ktorý mali kravu a vola, zo studne si brali vodu susedia L., p. O., ale i iní ľudia z dediny a to cez bránu vedľa stodoly, ktorú svokrovci nezamykali. Túto informáciu má len od manžela, pretože sa prisťahovala v čase, keď bol zavedený vodovod. Medzi pozemkami č. XX a XX bola bránka v pletive, hlbšie v pozemku pri studni. Mala šírku asi 80 cm. Časť parcely XX/X, na ktorej postavili dom odkúpili od suseda v roku 1971. Jej svokor do svojej smrti v roku 1985 nemal žiadne konflikty so susedmi ohľadne sporného pozemku. Poukázala na to, že plot staval p. L.. Geometrickým plánom bol pozemok odporkyne rozšírený na 14,50 m a ich pozemok sa zúžil na 10,60 m. Ďalej uviedla, že pôvodná cesta, ktorú užívali ich predchodcovia a viedla po ich pozemku bola zakreslená v maďarských mapách a túto geometrický plán D.. U. zrušil. Na pojednávaní dňa 24.1.2013 uviedla, že ich pozemok je od ulice široký 15,80 m. Potom sa zužuje a zatáča rovnako ako ostatné pozemky.
Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že cesta na ich pozemku bola vymazaná už v roku 1985, kedy sa vyhotovoval geometrický plán. D.. U. ich neinformoval, že vytvoril novú parcelu na ich pozemku. Namietala jeho správnosť, nakoľko novovytvorená parcela sa nachádza na ich pozemku.
Navrhovateľ v 2. rade naviac uviedol, že svedkyňa L. sa mu v čase, ktorý nevedel presne špecifikovať sťažovala, že pozemok sa ťažko predáva, lebo je úzky. V inzeráte bola jeho šírka 10,60 m a výmera 472 m2 po roku bol zverejnený nový inzerát a výmera pozemku i šírka bola väčšia. Podľa jeho mienky si odporkyňa kúpila úzky pozemok a geodet D.. U. zrušil cestu na ich pozemku a pričlenil ju k pozemku odporkyne.
Navrhovateľka v 4. rade, ktorá zároveň zastupuje navrhovateľa v 3. rade uviedla, že plot stojí na rovnakom mieste od doby čo ho vníma. Rodičia platili daň z nehnuteľnosti za celú parcelu tak, ako ju užívali. Parcela č. XX/X nemohla vzniknúť z parc. č. XX, len z parcely č. XX.
Z Pozemkovo knižnej vložky č. XXXX k.ú. L.É. H. súd zistil, že parc. č. XX mala výmeru 1313 m2 a parc. č. XX mala výmeru 482 m2, spolu 1795 m2 .
Z historického Listu vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX, k.ú. L. H. zo dňa 9.10.2008 súd zistil, že parcela č. XX pred rozčlenením vo výmere 500 m2 a parcely č. XX vo výmere 1295 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spolu vo výmere 1795 m2 vlastnili T. B., P. B., P. L. a E. O..
Z geometrického plánu D.. P. U. č. XX/XXXX zo dňa 11.7.2006 súd zistil, že pôvodná parcela č. XX vo výmere 500 m2 - záhrady bola rozčlenená na parcelu č. XX/X - vo výmere 472 m2 - záhrady a parcelu č. XX/X vo výmere 28 m2 - záhrady.
Z LV č. XXXX, k. ú. L. H. zo dňa 24.5.2011 súd zistil, že vlastníkom pôvodnej parcely č. XX/X vo výmere 472 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely č. XX/X vo výmere 28 m2 - záhrady je odporkyňa v celosti. Nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.3.2007, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 16.5.2007 od T. B., P. B., P. L. a E. O.. V roku 2007 bola parc. č. XX/X rozčlenená a jej nová výmera je 311 m2 a vznikla novovytvorená parc. č. XX/X o výmere 161 m2.
Zo stavebného povolenia č. XX/XXXX/Zá zo dňa 7.9.2007 súd zistil, že odporkyni bolo vydané povolenie na stavbu rodinného domu na parcele č. XX/X, katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“) L. H.. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 5.11.2010 súd zistil, že odporkyni Obec L. H. povolila užívanie domu, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2010.
Z platobného výmeru č. XXX zo dňa 3.3.2009 Obce L. H. súd zistil, že odporkyňa platila daň z nehnuteľností za 500 m2. uvedenú skutočnosť potvrdil i Obecný úrad L. H. a zároveň oznámil, že navrhovateľ platí daň z nehnuteľnosti bez uvedenia parc. čísel za záhrady o výmere 1424 m2.
Z Pozemkovo knižnej vložky č. XXXX, k.ú. L. H. súd zistil, že parc. č. XX mala výmeru 1093 m2 a parcela č. XX mala výmeru 935 m2, spolu 2028 m2.
Z notárskej zápisnice č. Z. XXX/XX, Z. XXX/XX zo dňa 26.2.1970 súd zistil, že na základe výkazu plôch vyhotoveného dňa 14.7.1969 pod. č. XXX-XXXX-XX si pôvodný vlastníci rozdelili nehnuteľnosti a novovzniknutá parc č. XX/X mala výmeru 611 m2, par. č. XX/X mala výmeru 403 m2 a parc. č. XX mala výmeru 1014 m2, spolu 2028 m2. Navrhovateľ nadobudol darovaním novovytvorenú parcelu č. XX
- záhradu vo výmere 1014 m2 od P. G. a F. G., nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v PKV č. XXXX, k.ú. L. H..
Z oznámenia Správy katastra Trnava zo dňa 12.8.2008 a z pripojeného výkazu zmien súd zistil, že pôvodná parcela č. XX vo výmere 1014 m2 bola rozčlenená na parc. č. XX/X vo výmere 344 m2 a parc. č. XX/X vo výmere 670 m2 pri hromadnom zameraní novostavieb a záhrad pol. V.z. XXX/XX.
Z Listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie L. H. súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností parcely č. XX/X vo výmere 344 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely č. XX/X vo výmere 670 m2 - záhrady, spolu 1014 m2 bol navrhovateľ v celosti.
Z Geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX zo dňa 14.7.1969 súd zistil, že týmto plánom boli zamerané zmeny konfigurácie parc. č. XX a XX/X a XX/X, nie parcely č. XX a XX. Pôvodná parcela č. XX mala výmeru 1093 m2 a parcela č. XX mala výmeru 935 m2 (spolu 2028 m2) a novovytvorená parcela č. XX/X mala výmeru 611 m2 , parc. č. XX/X mala výmeru 403 m2 a parcela č. XX mala výmeru 1014 m2. Z vytyčovacieho nákresu č. XXX-XXXX-XX zo dňa 26.6.1969 súd zistil, že pri jeho vyhotovovaní bol zistený zásah do susednej parcely č. XX. Zakreslený užívací stav nie je totožný s právnym stavom v zmysle geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX. K rovnakému záveru dospel i Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vo svojom oznámení o vybavení podania navrhovateľa zo dňa 6.10.2008.
Z rozhodnutia Odboru výstavby Okresného národného výboru v Trnave č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 25.11.1970 súd zistil, že pôvodnému navrhovateľovi povolil výstavbu rodinného domu na parc. č. XX o výmere 1014 m2.
Z Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29.4.1971 súd zistil, že navrhovateľ odkúpil od J. O. časť parcely č. XX/X vo výmere 43 m2 o dĺžke 27m a šírke 1,60 m susediacej s jeho parcelou, za účelom rozšírenia svojho stavebného pozemku.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 17C/156/2011 súd zistil, že F. Ž. podal žalobu proti navrhovateľom v tomto konaní dňa 18.10.2011, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 225,71 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že užívajú bez právneho dôvodu časť parcely č. XX/X o výmere 43 m2. Vec nie je právoplatne skončená.
Z geometrického plánu č. X-X/XXXX zo dňa 25.6.2007 vyhotoveného D.. D. Ď. súd zistil, že navrhovateľ postavil svoj rodinný dom na pôvodnej parcele č. XX/X a tiež na časti parcely č. XX/X vo vlastníctve susedov a to na parcele vo výmere 43 m2.
Z oznámenia Katastrálneho úradu v Trnave zo dňa 27.8.2007, ktorým odpovedal na sťažnosť č. KON.: XX/XXXX navrhovateľovi súd zistil, že katastrálny úrad konštatoval, že hranica pozemkov parc. č. XX a XX bola riešená v protokole o oprave chyby Y. XXX/XXXX zo dňa 12.10.2006, na základe ktorého došlo k posunu hranice medzi predmetnými pozemkami v katastrálnej mape, čím sa nezasiahlo do hranice medzi parc. č. XX a parcelou č. XX, ktorú vlastní navrhovateľ. Geometrickým plánom D.. U. č. XX/XXXX bola len rozdelená parc. č. XX, nakoľko pozemok rozdeľuje plot a nebolo dotknuté vlastníctvo pozemku navrhovateľa.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 2.11.2010 znalca D.. J. N. a z jeho výsluchu na súde má súd preukázané, že pri obhliadke pozemku vykonal jeho zameranie, vykonal prešetrenie údajov k pozemku v katastrálnom operáte Správy katastra K.. Body z merania zobrazil v katastrálnej mape, čím premietol skutočné užívanie pozemku do evidencie katastra nehnuteľností. Vykonal vzájomnú identifikáciu analógovej mapy určeného operátu s katastrálnou mapou evidovanou taktiež v analógovej forme a dospel k záveru, že hranice pozemku parc. č. XX sú v oboch mapách totožné. Pôvodne zistený nesúlad v evidencii pozemkov p.č. XX a XX v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností s evidenciou v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností bol odstránený neformálnym spôsobom vyhotovením Protokolu o oprave chyby č. Y.-XXX/XX. Po zameraní zistil nesúlad užívacieho práva, nakoľko skutočné oplotenie nie je identické s hranicami pozemkov a to tak, že parc. č. XX/X užíva navrhovateľ a parc. č. XX/X užíva odporkyňa. Potvrdil správnosť vypracovaného geometrického plánu č. XX/XXXX D.. U. a to z dôvodu, že parcela č. XX bola rozdelená plotom a odporkyňa ju neužíva v celosti.
Znalec na pojednávaní uviedol, že mapy do roku 1964 v k.ú. L. H. neobsahovali rozmery parciel. Zistil, že hranice pozemkov parc. č. XX a XX pred rokom 1964 a po roku 1964, kedy boli vyhotovené geometrické plány a aj geometrický plán z roku 1969 sú identické. V roku 1968 vo vytyčovacom pláne bol zelenou farbou vyznačený nesúlad užívacieho a právneho stavu. Zelenou farbou zakreslená hranica - plot je totožná s novovytvorenou hranicou medzi parc. č. XX/X a XX/X. Existujúci plot bol posunutý do parcely č. XX. Právna hranica medzi parc. č. XX a XX z vytyčovacieho nákresu z roku 1969, z geometrického plánu D.. U., z katastrálnej mapy i z určeného operátu sú totožné.
Svedok D.. P.Á. U. uviedol, že pri zameriavaní parcely č. XX zistil nesúlad užívacieho a právneho stavu. Prítomný navrhovateľ rozporoval vlastníctvo ohradenej časti parcely, ktorú užíval. Z tohto dôvodu vytvoril z pôvodnej parcely XX - záhrady dve parcely a to parcelu s podlomením XX/X a XX/X. Už na vytyčovacom náčrte z roku 1969 bol zelenou farbou vyznačený existujúci plot, ktorý bol i v čase zamerania v roku 2006 na rovnakom mieste. V roku 1969 sa zelenou farbou označovala hranica, ktorá nebola totožná s právnym stavom. Pred vypracovaním geometrického plánu požiadal kataster nehnuteľnosti o opravu nesprávne zakreslenej hranice medzi parcelami XX a XX, v geometrickom pláne bola táto hranica posunutá do parcely č. XX. Pri oprave sa nemenila výmera parciel len nesprávne zakreslená poloha hranice.
Svedkyňa T. B. uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť odpredala odporkyni. Vedela, že parcelu č. XX/X, ktorú vlastnili mal ohradenú sused. Podľa dohody z roku 1946 alebo 1947 jej svokrovci - L. prenechali do užívania predchodcom navrhovateľa časť parcely, aby títo mohli chodiť s vozom vedľa svojej stodoly. Ako protihodnotu mohli L. chodiť pre vodu do studne, ktorá je na pozemku navrhovateľa v záhrade cez bránku v plote. L. nemali studňu. Vodu užívali na pitie, nemali veľké zvieratá. Svedkyňa uviedla, že sa prisťahovala v roku 1964. V tom čase už mali vodovod. Svokor zomrel náhle v roku 1967. Uviedla, že im hovoril: „toto si nedajte, to je naše“ keď hovoril o parcele užívanej navrhovateľom. Pri návštevách otca navrhovateľa u jej svokra sa rozprávali, aj o spornom pozemku, že to musia dať do poriadku. Plot postavili jej svokrovci. Uviedla, že jej D.. U. nevysvetlil prečo rozdelil parcelu č. XX.
Svedkyňa D.. T.. F. Š. uviedla, že zameriavala osadenie stavby odporkyne, pričom vychádzala len z listu vlastníctva. Niekto z rodiny navrhovateľa pri osadzovaní stavby povedal, že drevo uložené na spornej parcele odstránia, nevedela uviesť kto to povedal. Prítomná bola určite navrhovateľka v 1. rade.
Svedok T. O. uviedol, že je susedom odporkyne. Plot medzi účastníkmi bol postavený asi pred 50- timi rokmi. Plot medzi odporkyňou a navrhovateľom staval navrhovateľ. Medzi plotom a stodolou na pozemku navrhovateľa bola cesta. Dalo sa chodiť po tejto ceste a aj cez stodolu s vozom. Potvrdil, že predchodcovia navrhovateľa chodili vozom vedľa stodoly po pozemku až do maštale pri starom dome na parc. č. XX/X, chovali dobytok do založenia družstva. Právny predchodcovia odporkyne nechovali väčšie zvieratá ako kone, kravy. Nikdy neboli spory o hranice pozemku. Bolo roky zaužívané, že L. aj svedok chodili na vodu do studne na pozemku navrhovateľa cez bránky v plote za domom a to až do roku 1956. O dohode medzi právnym predchodcom odporkyne a predchodcami navrhovateľov, ktorá by sa týkala toho, že môžu chodiť na vodu k navrhovateľovi a za to prenechajú pozemok nevedel. Navrhovateľ postavil na mieste bývalej stodoly rodinný dom.
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení do 31.12.1991, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991 ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Predmetom konania je určenie vlastníctva k parc. č. XX/X o výmere 28 m2, ktorého dĺžka je 29,15 m a šírka 1,30 m pri ceste, avšak v tomto mieste bola hranica pozemku šikmá a ďalej sa zužuje až do šírky 0,45 m.
Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení zákonom požadovaných podmienok. Musí ísť o spôsobilý predmet konania, jeho držba musí byť oprávnená, nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, ktorý je u nehnuteľností desaťročná. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržateľom a to okamihom uplynutia vydržacej doby.
Navrhovatelia preukázali v konaní, že predmetný pozemok užívajú nerušene od roku 1970, kedy na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.2.1970 nadobudli vlastníctvo k parc. č. XX. Bolo preukázané, že už ich právny predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali, avšak nepreukázali titul, od ktorého mali nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti a ani neuviedli od kedy nehnuteľnosť užívali. Navrhovatelia odvodzujú svoje vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti od darovacej zmluvy. Súd po oboznámení sa s PKV č. XXXX zistil, že právny predchodcovia navrhovateľov boli vlastníkmi parc. č. XX a XX spolu vo výmere 2028 m2. Pôvodný vlastníci si na základe výkazu plôch vyhotoveného dňa 14.7.1969 pod. č. XXX-XXXX-XX rozdelili nehnuteľnosti a novovzniknutá parc č. XX/X mala výmeru 611 m2, par. č. XX/X mala výmeru 403 m2 a parc. č. XX mala výmeru 1014 m2, spolu 2028 m2, celková výmera sa nezmenila. Na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa 26.2.1970 nadobudol pôvodný navrhovateľ parc. č. XX vo výmere 1014 m2, ktorá bola rozčlenená na parc. č. XX/X vo výmere 344 m2 a parc. č. XX/X vo výmere 670 m2, spolu 1014 m2. Navrhovatelia teda i naďalej vlastnia pozemky o rovnakej výmere odvodenej ešte z PKV. Nedošlo k zmenšeniu výmery ich pozemkov o 28 m2, čo by podporilo ich tvrdenie, že parcela bola odčlenená od ich výmery. V konaní žiadnym spôsobom nepreukázali nadobudnutie vlastníctva k časti pôvodnej parcely č. XX. Už pôvodný navrhovateľ pri vyhotovení geometrického plánu v roku 1969 zistil, že je nesúlad právnej hranice s hranicou užívacou, ktorá bola vyznačená zeleným perom, potvrdil to na pojednávaní dňa 5.2.2009 a teda nebol dobromyseľný už pred vstupom do držby, ak by aj preukázal titul. Svedok O. nepotvrdil, že existujúci plot staval predchodca odporkyne ale uviedol, že ho staval predchodca navrhovateľa. Pričom potvrdil, že medzi stodolou a plotom bola cesta pre voz, ktorú používali predchodcovia navrhovateľa a zároveň predchodcovia odporkyne a aj svedok chodili pre vodu ku studni na pozemku navrhovateľa.
V tom čase na parc. č. 35 a aj XX stáli len stodoly a teda hodnovernejšie je vysvetlenie svedkyne B., že existovala dohoda, na základe ktorej umožnili predchodcovia odporkyne užívať predchodcom navrhovateľa predmetný pozemok a ohradiť si ho za účelom prechodu vozu vedľa stodoly a ako protihodnotu mohli čerpať vodu zo studne. V tom čase to bola najbližšia studňa užívaná viacerými susedmi a to až do zavedenia vodovodu.
V konaní bolo preukázané, že právny predchodcovia odporkyne vlastnili parc. č. XX o výmere 1313 m2 a parc. č. XX o výmere 482 m2, spolu 1795 m2 (PKV č. XXXX). Z LV č. XXX súd zistil, že sa zmenili výmery týchto parciel a to tak, že parc. č. XX mala výmeru 500 m2 a parc. č. XX mala výmeru 1295 m2, spolu 1795 m2 teda nedošlo k celkovej zmene výmery. Geometrickým plánom D.. P. U. č. XX/XXXX bola parc. č. XX rozčlenená na parc. č. XX/X - vo výmere 472 m2 a parc. č. XX/X vo výmere 28 m2. K odčleneniu parcely č. XX/X došlo z dôvodu nesúladu užívacieho a právneho stavu. Správnosť tohto geometrického plánu a teda i rozdelenia parcely potvrdil znalec D.. N. ale i Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vo svojom oznámení o vybavení podania navrhovateľa zo dňa 6.10.2008. Znalec potvrdil, že právne hranice parc. č. XX a XX sú totožné s hranicami aj na starých mapách pred rokom 1964 až do súčasnosti a užívacia hranica je totožná s hranicou medzi parc. č. XX/X a XX/X.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. V konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľov, že parcela č. XX/ X bola odčlenená nesprávne z parcely č. XX, ktorej sú vlastníkmi. Pôvodný navrhovateľ už predtým, ako nadobudol vlastníctvo parc. č. XX a vstúpil do držby parc. č. XX/X vedel, že právna hranica medzi parcelou XX a XX nie je totožná so skutkovým stavom. Existujúca hranica vytvorená plotom je posunutá do parcely č. XX. Odporkyňa uniesla dôkazné bremeno, že právny predchodcovia pôvodného navrhovateľa užívali parc. č. XX/X na základe dohody za protihodnotu a to prístup ku studni, a teda nemohli byť dobromyseľný, že im nehnuteľnosť patrí. Naviac navrhovatelia neuviedli žiadny titul, na základe ktorého sa ich právny predchodcovia domnievali, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností súd návrh zamietol.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Štátu vznikli v konaní trovy poukázaním znalečného z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu vo výške 656,70 €. Znalečné bolo vyplatené vo výške 597,55 € na základe uznesenia z čl. 212 zo dňa 19.1.2011 a vo výške 59,15 € na základe uznesenia z čl. 234 zo dňa 12.4.2011. Súd štátu podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu týchto trov konania a zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť vzniknuté trovy štátu vo výške 656,70 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia Okresnému súdu Trnava.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a plne úspešnej odporkyni, ktorá má právo na náhradu trov konania ich náhradu nepriznal, nakoľko si trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslila a zo spisu jej trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.