Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_31P-17-2012.pdf
PDF · 101.99 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/17/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou právnej veci navrhovateľky D. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom J. XX, právne zast. AK JUDr. Róbert Slamka, advokátom, so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, proti odporcovi J. T., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, živnostníkovi, bytom P., T. XX, právne zast. JUDr. Darinou Válkovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Jilemníckeho 21, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom I., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX T., v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestovo, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov D. T., rodenej E. a J. T., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce J., vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane 82, pod por. č. 1 sa r o z v á d z a.
Maloleté deti I. a T. T. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Zastupovať a spravovať majetok detí budú obaja účastníci.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú I. sumou 150 eur mesačne a pre maloletú T. sumou 100 eur mesačne, k rukám navrhovateľky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
-2- 31P/17/2012
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur na účet Okresného súdu Trenčín, v lehote 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva z dôvodu, že medzi ňou a odporcom došlo k vážnemu narušeniu manželských vzťahov a to krátko po narodení ich druhej dcéry. Odporca ju začal psychicky týrať aj za prítomností detí, vyvolával hádky, kričal, urážal ju a vulgárne sa vyjadroval. Dokonca ju taktiež fyzicky napadol. Často sa zdržiaval mimo domácnosti do neskorých nočných hodín, niekedy aj ranných hodín, čo nasvedčovalo tomu, že má známosť. Na vedenie domácnosti jej peniaze s neochotou
vydeľoval a v poslednom čase musela o ne doslova prosiť. Časom jej city v dôsledku správania sa odporcovu voči nemu ochladli a bola donútená opustiť spoločnú domácnosť. Po prerušení manželského spolužitia, dňa 28.01.2012, niet žiadnej nádeje na neho obnovenie. Poukázala na to, že manželstvo účastníkov nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu mal. detí, ktoré boli vystavované neustálym stresovým situáciám vyvolávaným odporcom.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním dňa 22.01.2013. Uviedol, že je živnostník podnikajúci v oblasti stavebníctva. V práci trávi takmer celý deň podľa potreby. Navrhovateľka od roku 2007 kedy sa im narodila prvá dcéra I. bola na materskej a neskôr na rodičovskej dovolenke. Mal. I. má v súčasnosti 5 rokov a od troch rokov navštevuje materskú škôlku. Mal. T. chodila do škôlky v roku 2011 v súčasnosti má 4 roky a je s matkou doma. V dobe, keď navrhovateľka žila s ním v spoločnej domácnosti, sa pokúsil navrhovateľke vybaviť pracovné miesta, avšak táto odmietla nastúpiť do práce. Tým, že navrhovateľka nepracovala, musel všetky potreby rodiny zabezpečovať sám. Začali medzi nimi vznikať problémy a v roku 2011 si navrhovateľka začala vzťah s iným mužom, v dôsledku čoho dochádzalo k väčším nezhodám. Vzájomné city, vzťahy a intímny život postupne ochladli. Všetky tieto skutočnosti vyústili v roku 2012 do odchodu navrhovateľky spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti, kedy sa odsťahovala s deťmi do J. ku svojim rodičom. Poukázal na to, že tvrdenie, že navrhovateľku psychicky týral a fyzicky napádal sa nezakladá na pravde.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva, so zverením mal. detí I. a T. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a stým, že styk s deťmi nežiadajú účastníci upraviť. Žiadal aby mal. deti po rozvode zastupovali obaja rodičia ako aj spravovali ich majetok. Nesúhlasil s výškou výživného navrhovanou navrhovateľkou
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva sa narodili dve deti mal. I. a to dňa XX.XX.XXXX a mal. T. narodená dňa XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v okrese Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
-3- 31P/17/2012
Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po trojročnej známosti. Ich manželské spolužitie bolo harmonické asi dva roky. K nezhodám začalo dochádzať podľa tvrdenia navrhovateľky po narodení druhej dcéry, kedy sa ona starala o obe deti, bola na materskej dovolenke a odporca ju nútil ísť do práce. Vtedy ju začal psychicky týrať, urážať, vulgárne jej nadával a hádky vyvolával i pred deťmi. Odporca poprel, že by manželku nútil ísť do práce, no však poukazoval na to, že bolo obdobie, kedy obe mal. deti navštevovali škôlku a navrhovateľka sa doma nudila. Poprel, že by jej vulgárne nadával a bol k nej hrubý. Prestal si s ňou rozumieť v septembri až októbri 2011, kedy zistil, že má zrejme vzťah s iným mužom, čo ona popierala. V dôsledku týchto okolností zostal k nej chladnejší a začal sa k nej inak správať. Poukázal na to, že navrhovateľka mu taktiež vytýkala, že má vzťah s inou ženou, čo pravda nebola. Tieto vzťahy viedli k vážnemu citovému odcudzeniu, v dôsledku čoho dňa 28.01.2012 opustila navrhovateľka spolu s deťmi spoločnú domácnosť a odišla bývať k rodičom na Oravu. Od toho času spoločne nehospodária, nevedú spoločnú domácnosti. Intímne sa však nestýkajú už od novembra alebo decembra 2011.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že k nezhodám v manželstve dochádza od narodenia druhej dcéry T. a tieto vyplývajú z tej skutočnosti, že účastníci konania mali odlišný názor na spoločný život týkajúci sa vedenia spoločnej domácnosti, keď navrhovateľka sa chcela starať o deti a odporca chcel, aby sa zamestnala, ako aj z tej skutočnosti, že odporca mal u navrhovateľky podozrenie z nevery a naopak, čo následnej vyhrocovalo partnerské nezhody a vyústilo do tej situácie, kedy sa navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Neveru v manželstve však popreli obaja účastníci konania. V danom prípade treba mať za to, že nie je nádej na obnovenie poslania, ktoré má manželský zväzok plniť.
V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Potrebná miera rozvahy a zodpovednosti sa z ich vzťahu vytratila, keď prestali viesť spoločnú domácnosť a starať sa spoločne o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva.
Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
-4- 31P/17/2012
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nezabezpečujú spoločné potreby rodiny. Ich manželstvo je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Vzhľadom na negatívny postoj oboch účastníkov k manželskému spolužitiu nie je ani predpoklad jeho obnovenia.
Medzi správaním účastníkov, kedy mali rozdielne názory na vedenie spoločného života, kedy sa vzájomne upodozrievali z nevery a rozvratom ich manželstva, súd videl príčinnú súvislosť a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre dieťa pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
Zákon o rodine číslo 36/2005 Z.z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
-5- 31P/17/2012
V danom prípade sa rodičia dohodli na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, taktiež sa dohodli, že zastupovať a spravovať majetok detí budú obaja rodičia a že styk odporcu s mal. deťmi nežiadajú upraviť. Rodičia sa však nedohodli na výške vyživovacej povinnosti odporcu k mal. deťom na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka žiadala výživné zo strany odporcu vo výške 250 € mes. na každé z detí.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v prípade rozvodu manželstva, doporučuje zveriť mal. deti navrhovateľke, s tým, že zastupovať a spravovať majetok detí budú obidvaja rodičia a výživné na mal. I. vzťahom k tomu, že navštevuje škôlku a je staršia doporučuje určiť sumou 150 € mes. a na mal. T. sumou 100 € mes.
Odporca uviedol, že by súhlasil s výškou výživného ako navrhuje zástupca kolízneho opatrovníka.
Odporca pracuje ako živnostník podnikajúce v oblasti stolárstva a stavebníctva od roku 2002. Od 01.01.2012 do 30.09.2012 bol jeho podnikateľský zisk vo výške 6250 €. Podľa jeho tvrdenia je jeho podnikateľský zisk v súčasnosti vo výške 700 € netto mes. Za rok 2011 mal podľa potvrdenia Daňového úradu Trenčín odporca základ dane 1406 €, daň 0 €. Živnosť vykonáva v garáži rodinného domu, kde žije sám a kde hradí náklady na bývanie sumou cca 100 €. Navrhovateľke uhrádza dobrovoľne výživné sumou 100 € mes. Mal. I. hradí od septembra 2012 materskú škôlku sumou 23,80 €, obom deťom platí poistku, I. v sume 19,32 € a T. sumou 19,98 €. Podľa potrieb zakupuje deťom oblečenie. Z príjmu spláca úver na rodinný dom v mesačných splátkach 586,98 €, leasing na auto pod 310 € mes. (pričom poukazoval, že osobný automobil Toyota má na živnosť ako aj Citroen R (9 ročné) obe autá potrebuje na prevoz tovaru na výkon živnosti).
Navrhovateľka je t.č. na predĺženej materskej dovolenke, zamestnaná je na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa R. D. D. D..O..M.. s príjmom 118 € mes. Potvrdila, že odporca jej prispieva na výživu sumou 100 € na základe ich vzájomnej dohody. Rodičia od nej s poukazom na jej finančnú situáciu nežiadajú príspevok na bývanie. Mal. I. má t.č. 5 rokov, navštevuje materskú školu. Odborné ambulancie s ňou navrhovateľka nenavštevuje, no však poukazovala na jej častú chorobnosť. Mal. T. má t.č. 4 roky, materskú školu v súčasnosti nenavštevuje. Taktiež s ňou nenavštevuje odborné ambulancie ale má tiež častú chorobnosť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výšku vyživovacej povinnosti k mal. deťom súd určil zo strany odporcu k mal. I. sumou 150 € mes. s poukazom na jej vek ako aj skutočnosť, že navštevuje materskú školu s čím má matka zvýšené výdavky a pre mal. T. sumou 100 € mes. taktiež
-6- 31P/17/2012
s poukazom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti, súd prihliadal na príjmy odporcu, jeho výdavky ako aj jeho celkové majetkové pomery a je to názoru, že v možnostiach a schopnostiach odporcu bude takto vysoké výživné na mal. deti platiť.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd neupravoval styk s maloletým dieťaťom z dôvodu, že navrhovateľka a odporca žiadali styk neupraviť.
Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nakoľko navrhovateľke bolo priznané uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/17/2012-24 zo dňa 24.04.2012 oslobodenie od platenia súdnych poplatkov celkom.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne (v troch Vyhotoveniach).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
-7- 31P/17/2012
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).
Výrok o výživnom je predbežne vykonateľný.