Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/10/2011

Potvrdené rozhodnutím 9Sžso/18/2013
„Identifikačné číslo spisu: 2011200053 Dátum vydania rozhodnutia: 23.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2011200053.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobcu: I. H. bytom H., proti žalovanej Sociálnej poisťovni Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 39549/2010-BA zo dňa 20.12.2010, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. januára 2013, č. k. 14S/10/2011-41, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 24. januára 2013, č. k. 14S/10/2011-41, p o t v r d z u j e . Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania."

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: I. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., J. XXXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.augusta č.8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 39549/2010-BA zo dňa 20.12.2010 takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou podanou dňa 11.01.2011, doplnenou písomne dňa 11.4.2011 a 24.1.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č.39549/2010-BA zo dňa 20.12.2010, ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Senica č.700-0710624710-GC04/10 zo dňa 17.8.2010, ktorým predpísal tento prvostupňový orgán žalobcovi uhradiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 581,40Eur. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalovanou zmenené v nepodstatnej časti týkajúcej sa formálneho nedostatku prvostupňového rozhodnutia, ktorý však neovplyvnil sumu predpísaného dlžného poistného na sociálne poistenie.

Žalobca v žalobe namietal, že napadnutým rozhodnutím mu bola spôsobená ujma na jeho právach, keďže v danom období mal príjem pod hranicu životného minima, čo mala žalovaná zohľadniť, keďže zaplatením dlžného poistného by došlo k porušeniu , konkrétne hlava II., článok 19, ods. 1, ktorý zaručuje každému občanovi na území Slovenskej republiky právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena. Žalobca uviedol, že sa domnieva, že vzhľadom k príjmu, ktorý nedosahoval životné minimum, nemohol odvádzať poistné bez toho, že by neboli poškodené jeho základné ľudské práva. Keďže je právnym predpisom vyššej právnej sily ako je zákon o sociálnom poistení, mala žalovaná vychádzať najmä z článkov , pretože žiadny zákon nemôže byť v rozpore s .

Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 24.1.2011 vyplýva, že žalobca bol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba od 13.6.1995 na základe koncesnej listiny č. Žo-95/1567, reg.č. 1638/95. Na základe tejto skutočnosti žalobca nebol dobrovoľným sporiteľom podľa , ale bol povinný platiť mesačne nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Žalovaná zistila, že žalobca si túto povinnosť nesplnil za mesiac január 2010 až jún 2010. Vzhľadom na príjem žalobcu zistený z výpisu daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, ktorý bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v vzniklo žalobcovi od 1.7.2009 do 30.6.2010 povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná uviedla, že poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie platí podľa a povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, pričom zákon neumožňuje poistné odpustiť. Na záver žalovaná uviedla, že vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie bol u žalobcu určený z najnižšieho vymeriavacieho základu ustanoveného v znení neskorších predpisov, t.j. vymeriavacieho základu 319,58 Eur.

Na pojednávaní konanom dňa 24.1.2013 zástupkyňa žalobcu p. D. I., ktorá predložila splnomocnenie na zastupovanie na pojednávaní udelené jej žalobcom uviedla, že sa pridržiava dôvodov žaloby. Poukazovala opätovne, že je najvyšším zákonom SR, ktorej nesmie právny predpis nižšej právnej sily odporovať. Pokiaľ rodina nemá zabezpečený riadny príjem na to, aby mohla vyžiť, je to v rozpore s , pretože by bolo porušené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Žalobca uviedol, že v danom období rodina nedosahovala taký príjem, ktorý by predstavoval životné minimum a preto žiadal súd zbaviť ho povinnosti platiť poistné.

Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalobca bol považovaný za samostatne zárobkovú osobu, pričom vymeriavací základ mu bol určený z čiastkového základu dane z príjmov zo živnosti, ktoré dosiahol za rok 2008. Žalobcovi bolo určené poistné z najnižšieho vymeriavacieho základu t.j. zo sumy 319,58 Eur. Poukázala, že zákon o sociálnom poistení nepozná žiadne liberalizačné dôvody na odpustenie platenia poistného.

Z prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č.700-0710624710-GC04/10 zo dňa 17.8.2010 súd zistil, že prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi zaplatiť za obdobie január 2010 až jún 2010 dlžné poistné na nemocenskom poistení v sume 84,- Eur, príspevok na starobné dôchodkové sporenie v sume 345,- Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 114,60 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity 37,80 Eur, spolu 581,40 Eur. Ako dôvod prvostupňový orgán uviedol, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky je povinná tieto aj odvádzať, nakoľko bolo preukázané, že žalobca je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorý neodviedol za mesiace január 2010 až jún 2010 poistné a príspevky, bola mu táto povinnosť uložená.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 16.9.2010, v ktorom namietal, že zaplatením dlžného poistného by mu nezostali prostriedky na prežitie rodiny, nakoľko jeho mesačný príjem dosahoval sumu 1067,95 Eur a zaplatením dlžnej sumy by mu zostala len suma 486,55 Eur na jeden mesiac.

Z druhostupňového rozhodnutia súd zistil, že žalovaná zmenila text výrokovej časti rozhodnutia, ktorá neovplyvnila sumu predpísaného dlžného poistného na sociálne poistenie, k zmene rozhodnutia pristúpila žalovaná z dôvodu, že žalobca nie je sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že bolo jednoznačne preukázané jednak to, že žalobca je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Rozhodujúcim obdobím žalobcu na určenie poistného na sociálne poistenie za sporné obdobie bol v súlade s rok 2008. Keďže vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie žalobcu bol nižší ako ustanovuje zákon v , bola mu uložená povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie z najnižšieho vymeriavacieho základu, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2010 ustanovený vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku v ktorom sa platí poistné.

Krajský súd predmetnú vec prejednal v zmysle a nasl. , pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu.

Podľa ,, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , a podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(1) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(1) Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ").

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(1) Poistné na nemocenské poistenie platí

c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(2) Poistné na starobné poistenie platí

c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak,

c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí

a) zamestnávateľ,

b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

d) štát.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(1) Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) 18% z vymeriavacieho základu,

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Sadzba poistného na invalidné poistenie

c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6% z vymeriavacieho základu,

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(6) Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac

a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(9) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

Krajský súd pri oboznámení sa so žalobnými dôvodmi dospel k záveru, že žalobca vzniesol prakticky len jednu námietku voči napadnutému rozhodnutiu a to že, zaplatením dlžného poistného by došlo k zásahu do jeho ľudskej dôstojnosti, pretože jeho mesačný príjem by zaplatením tejto sumy nedosiahol ani životné minimum. Z tohto dôvodu považuje žalobca príslušné ustanovenie zákona o sociálnom poistení za ustanovenie, ktoré je v rozpore s SR a to hlavou II., článok 19, ods. 1.

Krajský súd rešpektuje právny názor žalobcu, že je základným zákonom spoločnosti a zákony ako právne predpisy nižšej právnej sily musia jej ustanovenia rešpektovať a nemôžu jej odporovať. Na druhej strane treba poukázať na to, že ako základný prameň práva nemôže obsahovať úpravu všetkých oblastí práva a preto tieto sú upravené inými právnymi predpismi ( zákonmi, vyhláškami a pod.).

Tak tomu je aj v oblasti sociálneho zabezpečenia, kde v súčasnom období je právnym predpisom upravujúcim túto oblasť o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

V uvedenom zákone je jasne a zrozumiteľne špecifikované kto je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a aké povinnosti vyplývajú tejto osobe vo vzťahu k plateniu si nemocenského a dôchodkového poistenia, a ďalších odvodov.

Z ust. vyplýva, že pri určení odvodovej povinnosti samostatnej zárobkovo činnej osoby sa skúma, či takáto osoba dosiahla zákonom stanovenú hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a tak jej vznikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

takisto jednoznačne stanovuje aj výpočet poistného na sociálne poistenie.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca bol v období rozhodujúcom pre určenie poistného považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobou, nakoľko podnikal na základe vydanej koncesnej listiny v oblasti cestnej motorovej dopravy - verejná, nákladná (vnútroštátna). Ďalej bolo zistené, že rozhodným obdobím pre výpočet poistného za obdobie 1. júl 2009 až 30.6.2010 bol podľa rok 2008.

Podľa výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 bol príjem žalobcu zo živnosti vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , pretože predstavoval sumu 149.914,- Sk.

Z ust. a vyplýva, že povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej bola uložená povinnosť platiť poistné je povinná aj poistné odvádzať. Žalobca nepoprel tvrdenie žalovanej, že v období od januára 2010 až do júna 2010 poistné nezaplatil.

V súvislosti so vznesenou námietkou, že príslušný zákon nesmie odporovať Ústave SR, súd dospel k záveru, že táto námietka je irelevantná, keďže žalobca nepoukázal ktoré konkrétne ustanovenie je v rozpore s hlavou II., , ods. 1 SR.

Platenie poistného na sociálne poistenie je základnou povinnosťou osoby, ktorá má príjem z podnikania a z inej zárobkovej činnosti. Vylúčenie tejto povinnosti je presne špecifikované v ust. .

Krajský súd preskúmal povinnosť žalobcu platiť poistné na sociálne poistenie aj vo vzťahu k ust. , pričom zistil, že žalobca nespĺňa ani jednu z podmienok, pre ktorú by bolo možné u neho upustiť od platenia poistného na sociálne poistenie.

Okrem toho súd musí konštatovať, že námietka žalobcu odvolávajúca sa na zachovanie ľudskej dôstojnosti je nedôvodná, pretože podľa názoru súdu si žalobca jednoznačne nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona, neodvádzal poistné na sociálne poistenie, hoci prostriedky na zaplatenie dlžného poistného mal. Žalobca sám uviedol, že v r. 2010 mal pravidelný mesačný príjem zo živnosti vo výške 1067,95 Eur, pričom z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dlžné poistné predstavovalo sumu 581,40 Eur. Ide o jednorazovú platbu, uhradením ktorej by si žalobca splnil povinnosť uloženú mu napadnutým rozhodnutím.

Námietka zachovania ľudskej dôstojnosti pôsobí v tomto smere dosť účelovo, vzhľadom na dosahovanú výšku príjmu žalobcu v rozhodnom období pre výpočet poistného, ktorým bol r. 2008, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal akúkoľvek snahu dlžné poistné uhradiť. Bolo v jeho kompetencii požiadať sociálnu poisťovňu, aby mu vzhľadom na jeho príjem v r. 2010 a vyživovaciu povinnosť, upravila platenie dlžného poistného vyplývajúceho z napadnutého rozhodnutia formou jednotlivých splátok.

Aj týmto spôsobom mohol žalobca predísť situácii, ktorá spočíva v žalobe a ktorou je obava z nedostatku finančných prostriedkov na chod jeho domácnosti.

Pokiaľ ide o námietky, ktoré žalobca uviedol v písomnom doplnení žaloby dňa 24.1.2013, súd musí konštatovať, že v podstate ide o námietky totožné s pôvodným obsahom žaloby zo dňa 11.1.2011, ktorá bola doplnená na základe výzvy súdu písomne dňa 11.4.2011. Na druhej strane treba poznamenať, že námietky podané dňa 24.1.2013 boli podané po zákonom stanovenej lehote a na tieto súdy v rámci prieskumu správneho rozhodnutia nemôžu prihliadať.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , keď procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.