Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_4T-94-2012.pdf
PDF · 73.35 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/94/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému I. G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.01.2013 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., S. č. XXX, skladník, ženatý, na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 12.05.2012 v čase okolo 16.30hod. v priestoroch zadných stavov patriacich rodinnému domu č. XXX, nachádzajúcom sa na ulici Y. v obci O., okres Námestovo, fyzicky napadol svojho brata C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., D. XXX/X, a to tak, že ho najskôr oboma rukami strčil do oblasti hrudníka a následne ho dreveným hranolom udrel do ľavej časti brucha a druhýkrát do oblasti pravého predlaktia, čím mu spôsobil pomliaždenie a odreninu kože brušnej steny a pomliaždenie predlaktia vpravo s adekvátnou dobou liečenia v trvaní od 12.05.2012 do 04.06.2012,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobne,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j/Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 12 /dvanásť/ mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 24.08.2012 na I. G. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.
Vo svojom výsluchu uviedol, že je pravdou to, že najskôr napadol poškodený jeho a a to tak, že on v zadných stavoch opravoval traktor, poškodený tam prišiel a opýtal sa ho, čo tam robí. Povedal mu, že predsa vidí, že opravuje traktor. Na to ho chytil za bundu, ktorú mu roztrhol a potom sa stalo to, čo je už popísané v obžalobe. Keďže poškodený je karatista, nemal sa ako inak brániť. Tým hranolom ho udrel kvôli tomu, že reagoval na to keď chytil pod krk. Poškodený následne ušiel a vyhrážal sa mu, že ho to bude stáť draho. To svoje aj docielil. Uviedol, že ich je 11 súrodencov a poškodený ich všetkých oklamal tak, že si všetky lukratívne veci prepísal na seba. Jediný, kto sa ozval bol on. Konflikt sa stal v rodičovskom dome, ktorý je prepísaný na poškodeného.
Svedok poškodený navrhol, aby bola obžalovanému uložený povinnosť uhradiť mu spôsobenú škodu vo výške, ako bola vyčíslená v prípravnom konaní a ku skutku uviedol, že si pamätá, že šiel okolo rodičovského domu, keď si všimol, že vráta na humne rodinného domu, ktorý patrí jemu a sestre sú otvorené. Spolu so sestrou uzamkli tento dom z dôvodu, že im odtiaľ zmizli nejaké veci. Brata, ktorý tam bol sa opýtal, čo tam robí s tým, že chcel zobrať kľúče a že si to so sestrou vydiskutuje. Na to obžalovaný zobral hranol a ešte pred tým ho sotil. Poškodený uviedol, že nepopiera, že by ho aj on nesotil. Potom ho obžalovaný udrel do brucha a následne do ruky. Po incidente odtiaľ ušiel. Následne si to obehol a urobil nejaké fotky. Brat sa mu aj vyhrážal. Vyjadril sa, že mal 2 a pol týždňa ruku v dlahe a nemohol robiť. Ku škode sa vyjadril, že síce vyčíslená je, ale keďže to celé smerovalo k uzavretiu zmieru, tak sa v prípravnom konaní nepripájal s nárokom na náhradu škody.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa C. B., ktorá sa vyjadrila, že obžalovanému dala kľúče s tým, že on nechcel kľúče od domu, ale iba od humna. Obžalovaný jej potom povedal, že kľúče nemá, lebo tam bol brat C., ktorý ho napadol a kľúče mu vzal. K samotnému skutku sa vyjadriť nevedela, pretože tam nebola. Ďalej sa vyjadrila, že poškodený zrejme nevie čo má robiť, asi ho zmenili peniaze. Vzťahy medzi nimi nie sú dobré.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to Odborného lekárskeho vyjadrenia č. XX/XXXX, správy NsP Trstená, správy HNsP Trstená, záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci, potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, odpisu z registra trestov, správy Obecného úradu Rabča, správy OR PZ Dolného Kubína, správy o výsledku mediácie, zápisnice z mediácie o výsluchu obvineného, zápisnice o výsluchu poškodeného z mediácie, správy Obvodného úradu Námestovo, správa Obecného úradu Rabča a správy OO PZ Námestovo.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a taký čin spácha na chránenej osobe.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe. Usvedčovaný je najmä výpoveďou poškodeného, ktorý v rámci svojej výpovede popísal konanie obžalovaného. S jeho výpoveďou plne korešponduje aj odborné vyjadrenie č. 21/2012, zo záverov ktorého vyplynulo, že poškodený utrpel dňa 12.5.2012 pomliaždenie a odreninu brušnej steny a pomliaždenie predlaktia vpravo. Zranenia vznikli pôsobením priameho tupého násilia na poranené časti tela. Pomliaždenie a odrenina brušnej steny mohla vzniknúť jedným, alebo opakovaným kopnutím nohou obutou pevnou obuvou, alebo úderom tupým tvrdým predmetom bez ostrých hrán, ale taktiež pádom a narazením brucha do tvrdého tupého predmetu Toto zranenie ale nevzniklo úderom dlaňou ruky, úderom päsťou a taktiež ani pádom a narazením brucha na tvrdý rovný povrch. Pomliaždenie predlaktia vpravo mohlo vzniknúť úderom päsťou, kopnutím, alebo prišliapnutím predlaktia nohou, úderom tupým tvrdým predmetom bez ostrých hrán, alebo výbežkov, ale taktiež aj pádom a narazením predlaktia do tvrdého tupého predmetu. Toto zranenie, ale určite nevzniklo úderom dlaňou ruky a taktiež ani pádom a narazením predlaktia na tvrdý rovný povrch. Mechanizmus vzniku zranení môže zodpovedať tvrdeniam poškodeného. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia a ošetrenia na chirurgickej ambulancii a nutnosťou opakovaných kontrol. Počas celej doby liečenia pociťoval bolesti brušnej steny a pravej ruky, zápästia a predlaktia. Dĺžka práceneschopnosti bola adekvátna.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/Trestného zákona, nakoľko nemal pochybnosti o jeho vine.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/Trestného zákona (obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život). Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložila určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov, nakoľko je toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného.
O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko sa poškodený nepripojil k trestnému konaniu včas. prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.