Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Nt-20-2023.pdf
PDF · 81.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1Nt/20/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci vedenej proti A. B., narodenému XX. XXXXXXXX XXXX v Ilave, trvale bydliskom C. XXX/XX, D., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona na verejnom zasadnutí konanom 5. septembra 2023 rozhodujúc o návrhu na uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou takto
rozhodol:
Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona A. B., narodenému XX. XXXXXXXX XXXX ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou s tým, že do momentu nastúpenia tohto liečenia, bude vykonávať ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Trenčín („súd“) 19.07.2023 navrhol prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín, aby súd postupom podľa § 299 ods. 1 Tr. por. A. B., nar. XX.XX.XXXX podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Návrh odôvodnil tým, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Trenčín, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania uznesením pod ČVS: ORP-230/1-VYS-TN-2023 24.03.2023 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. začal trestné stíhanie pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a 24.03.2023 uznesením pod tým istým ČVS podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na tam uvedenom skutkom základe (zjednodušene najskôr 24.03.2023 doma pod vplyvom návykových látok napadol otca kladivom tak, že ho udrel do temennej časti hlavy a neskôr po odchode z domu pri pokuse o jeho zadržanie príslušníkmi Policajného zboru sa na týchto zahnal nožom, ktorý držal v ruke, následne kladivo a nôž položil na zem, avšak pri jeho zadržiavaní opäť vzal do ruky nôž a zahnal sa na príslušníka Policajného zboru). Ďalej dôvodil, že 03.04.2023 pod 2Tp/20/2023 vydal sudca pre prípravné konanie súdu podľa § 148 ods. 2 Tr. por. príkaz na vyšetrenie duševného stavu A. B. (vtedy ešte v pozícii obvineného). Bol potom znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetví Psychiatria spoločnosťou Centrum duševného zdravia, s. r. o. 11.06.2023 vypracovaný znalecký posudok 97/2023, z ktorého vyplynulo, že u A. B. sa v čase spáchania skutku jednalo o toxickú psychózu (dg. F15.2 podľa MKCH-10) podmienenú užívaním alkoholu, marihuany a psychostimulantov (pervitín a extáza) niekoľko dní predtým, počas ktorej bola jeho osobnosť psychoticky dezintegrovaná, predovšetkým bolo prítomné psychoticky bludne paranoidne poškodené myslenie, ktoré bolo obsadené chorobnými bludnými obsahmi nevyvrátiteľného chorobného charakteru o prenasledovaní jeho osoby,
o tom, že je snaha mu ublížiť, ublížiť aj jeho príbuzným, chorobné pocity ohrozenia s prežívaním úzkosti a strachu, následne sa v mechanizme osobnosti zapájajú mechanizmy agresívneho charakteru, ktoré sú v princípe obranné, keď sa útokom bráni pred chorobne domnelým prenasledovaním a útokom nepriateľa, ktorým je aj jeho vlastný otec, ktorého v psychóze nerozpoznáva. Následne chorobne nepriateľsky vníma a prežíva aj policajtov, ktorí sú privolaní na miesto, prežíva a vníma ich chorobne ohrozujúco a nepriateľsky, preto pred nimi uniká a musia byť voči nemu použité donucovacie prostriedky. Znalecká organizácia uzavrela, že A. B. nebol v čase páchania stíhaného skutku schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto svoje konanie ani nemohol ovládať, jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli úplne vymiznuté. Jeho konanie bolo chorobne psychoticky determinované, a to v dôsledku toxickej psychózy a psychotickej osobnostnej dezintegrácie. V čase vyšetrenia už dostatočne chápal zmysel trestného konania, pretože od prekonania psychózy uplynuli viac ako 2 mesiace, bol po skutku pár dní ústavne liečený a bol v psychiatrickej ambulantnej starostlivosti s edukáciou. Preto bolo odporučené uložiť A. B. ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou a ústavnou formou. Uzavrel prokurátor, že na základe záverov predmetného znaleckého posudku uznesením 2Pv 156/23/3309 z 27.06.2023, právoplatným 14.07.2023, podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. zastavil trestné stíhanie A. B., nakoľko nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a preto za splnenia podmienok podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. navrhuje uloženie ochranného liečenia.
Postupujúc podľa § 299 ods. 1 Tr. por. súd vo veci určil termín verejného zasadnutia a následne toto aj vykonal za prítomnosti A. B., jeho ustanoveného obhajcu a prokurátora. Na verejnom zasadnutí okrem čítania listinných dôkazov tak, ako vyplýva zo zápisnice o jeho vykonaní, ktorými boli potvrdené skutočnosti uvedené v návrhu prokurátora a tiež skutočnosť, že po prepustení A. B. z väzby 20.06.2023 sa tento 13.07.2023 priviedol do stavu intoxikácie, na psychiatrické oddelenie NsP Považská Bystrica bol privezený RZP v sprievode polície pre porušenie abstinencie a abúzus psychoaktívnych látok, pričom vyšetrením bola zistená pozitivita na alkohol a THC a aj preto bolo indikované uloženie ústavnej protitoxikomanickej liečby (viď č. l. 6), súd vykonal dokazovanie aj výsluchom A. B., predovšetkým však výsluchom zástupcu znaleckej organizácie, ktorá vo veci vypracovala znalecký psychiatrický posudok, MUDr. Juraja Lexmanna.
A. B. v rámci jeho výsluchu poukázal na to, že nesúhlasí s uložením liečenia ústavnou formou, s ambulantným liečením ale súhlasí. Subjektívne sa cíti už dobre. Berie lieky, od psychoaktívnych látok, ako aj alkoholu, abstinuje. Pokiaľ ide o incident z 13.07.2023, vysvetlil, že vtedy mal obavy zo súdneho konania a tiež doma nezhody s mamou. Stretol kamaráta, s ktorým sa ale odvtedy už nestretáva, ktorý ho ponúkol a on podľahol. Toto zlyhanie si však uvedomuje a dobudúcna ho nebude opakovať.
E. F. G. v prvom rade v celom rozsahu zotrval na závere vypracovaného znaleckého posudku. Pokiaľ ide o jeho nejednoznačné konštatovanie, že A. B. nie je nebezpečný pre spoločnosť, toto vysvetlil tak, že ide o problematiku mladého muža a s tým súvisiace pracovné a rodinné vzťahy a jeho začlenenie do spoločnosti. Napríklad v čase verejného zasadnutia i vyšetrenia, pokiaľ je triezvy, nemožno povedať, že by bol jeho pobyt na slobode nebezpečný. Takýto záver je ale determinovaný výlučne triezvosťou. Triezvosť, resp. intoxikácia sú pritom otázkou minúty, kedy človek, ktorý je od drog závislý a A. B. je od drog závislý, môže v štádiu neliečenia sa hocikedy zrecidivovať, to znamená že hypoteticky, pričom treba pracovať s formou hypotézy, môže ráno odísť do práce triezvy a niekde vonku, pokiaľ nie je kontrolovaný, ale tým myslí úplne permanentne, môže požiť drogu, a teda prestane byť triezvy, začne byť intoxikovaný a môže nastať stav identický tomu, ktorý bol v čase spáchania stíhaného skutku, tj. toxická psychóza. K tomu podotkol, že v takom stave „zaplať pán Boh“, že sa jeho otcovi nič nestalo. Z toho je potom zrejmé, aký je stav A. B. krehký. Aj preto záveroval, že jeho pobyt na slobode je potencionálne nebezpečný. Tiež trval na uložení ochranného liečenia protitoxikomanického, ktoré podľa neho nie je viazané na nebezpečnosť. Pokiaľ ide o formu liečenia, ktoré navrhuje uložiť, uvedomuje si, že som to do posudku napísal, dá sa povedať v atmosfére „post dubninskej“, v každom prípade považuje z psychiatrického hľadiska u A. B. za indikované ústavné protitoxikomanické liečenie. Nedá sa to riešiť ambulantnou formou, pretože z klinickej praxe slovenských psychiatrov pozná, že sú tak maximálne preťažení pacientami, že na jedno vyšetrenie majú maximálne 15 minút a pacientov „točia“ v intervale minimálne mesiac, dva, kratšie sa nedá. Keďže ale A. B. potrebuje byť veľmi efektívne preliečený, najmä však edukovaný, poučený, naučený, musí mať vysvetlené a zažité to, že je od drog závislý, že jedinou cestou v živote je pre neho doživotná abstinencia, pretože recidíva požívania akýchkoľvek psychoaktívnych látok vzhľadom na prekonanú toxickú psychózu je v budúcnosti pri veľmi pravdepodobná, trvá na uložení liečenia v ústavnej forme. Záverom doplnil, že problém vidí v časovom
období, odkedy by teoreticky od právoplatnosti uznesenia o uložení liečenia bolo liečenie nariadené a zahájené. Toto obdobie, vychádzajúc z praxe, niekedy trvá aj rok, dva. Z psychiatrického hľadiska ako znalec nie je ochotný akceptovať situáciu, že v tomto období nebol psychiatricky liečený, a preto navrhol aj uloženie liečenia v ambulantnej forme, a to do momentu, kým by A. B. nenastúpil liečenie v ústavnej forme, v rámci ktorého by mal pravidelne navštevovať rajónného psychiatra, ktorý by v prípade zhoršenia stavu mohol indikovať nedobrovoľnú psychiatrickú hospitalizáciu podľa ustanovení civilného procesu. Pred verejným zasadnutím sa na chodbe chvíľu rozprával s otcom A. B., od ktorého vie, že rodičia sa o jeho abstinenciu vzorne starajú, býva denne kontrolovaný, avšak psychiatrickú ambulanciu nenavštevuje. Určite je chvályhodné, že sa rodičia takto o neho starajú a zabezpečujú to, čo by mal zrejme zabezpečiť štát, a preto si myslí, že by bolo dobré obdobie do nástupu ochranného liečenia v ústavnej forme zabezpečiť uložením, keď už nie ambulantného liečenia, tak nejakou povinnosťou, aby psychiatra navštevoval.
Po vykonaní dokazovania v rámci konečných návrhov prokurátor navrhol uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia v ústavnej forme, tj. zotrval na podanom návrhu. H. a A. B. s uložením ochranného protitoxikomanického liečenia v ústavnej forme nesúhlasili, navrhli formu ambulantnú.
Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že boli splnené všetky predpoklady na uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. A. B.. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že A. B. spáchal stíhaný skutok v stave toxickej psychózy (dg. F15.2 podľa MKCH-10) podmienenej užívaním alkoholu, marihuany a psychostimulantov (pervitín a extáza) niekoľko dní predtým skutku , v ktorom stave nevedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a toto konanie ovládať, tj. v čase spáchania činu inak trestného nebol pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Súčasne je zrejmé, že jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť, jeho okolie, predovšetkým jeho rodinu nebezpečný. Síce aktuálne, pokiaľ je triezvy, táto nebezpečnosť nie je bezprostredná, súčasne je toto ale determinované výlučne jeho triezvosťou. Pritom prípadná intoxikácia je otázkou minúty, kedy človek, ktorý je od drog závislý, čo je aj prípad A. B., môže v štádiu neliečenia sa kedykoľvek zrecidivovať, môže požiť drogu, čím prestane byť triezvy, začne byť intoxikovaný a môže nastať stav identický tomu, ktorý bol v čase spáchania stíhaného skutku, tj. toxická psychóza, ktorý stav predstavuje jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a jeho okolie. Pokiaľ ide o formu indikovaného ochranného protitoxikomanického liečenia, tu súd okrem vyjadrenia znalca na verejnom zasadnutí prihliadol aj na správu NsP Považská Bystrica, ktorú priblížil vyššie a v rámci ktorej bolo indikované uloženie ochranného liečenia v ústavnej forme. Napokon aj znalec vysvetlil, že stav A. B. nie je možné bez liečenia ústavnou formou kompenzovať, keďže ten potrebuje byť veľmi efektívne preliečený, najmä však edukovaný, poučený, naučený, musí mať vysvetlené a zažité to, že je od drog závislý a že jedinou cestou v živote je pre neho doživotná abstinencia, pretože recidíva požívania akýchkoľvek psychoaktívnych látok vzhľadom na prekonanú toxickú psychózu je v budúcnosti pri veľmi pravdepodobná. Pokiaľ súd súčasne rozhodol aj o tom, že do momentu nastúpenia tohto liečenia, bude A. B. vykonávať ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, tu opäť prihliadol na skutočnosti uvádzané znalcom, ktoré však súčasne vyplývajú a sú súdu zrejmé aj z jeho inej rozhodovacej praxe. Totiž časové obdobie, odkedy od teoretickej právoplatnosti uznesenia o uložení ochranného liečenia ústavnou formou je toto aj nariadené a zahájené, z kapacitných dôvodov trvá dlhší čas, rádovo počítaný v mesiacoch a rádovo sa blížiaci pol roku, prípadne aj viac, a to napriek tomu, že súd vynakladá maximálnu snahu a v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku ihneď oslovuje liečebné zariadenie ohľadne termínu možného nástupu na také liečenie. Z psychiatrického hľadiska je však pri akútnej potrebe liečenia takéto „zdržanie“ neakceptovateľné a preto je, aj podľa záveru do konania pribratého a v konaní vypočutého znalca, nevyhnutné, aby do tohto momentu A. B. vykonával ochranné protitoxikomanické liečenie v ambulantnej forme, v rámci ktorého bude pravidelne navštevovať príslušného psychiatra, ktorý v prípade zhoršenia jeho zdravotného stavu môže indikovať aj nedobrovoľnú psychiatrickú hospitalizáciu podľa ustanovení civilného procesu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu ho treba doručiť, pričom ak sa vyhlásilo v neprítomnosti takejto
osoby, oznámením uznesenia je až jeho doručenie. Sťažnosť, ak ju podá prokurátor, má odkladný účinok.