Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-207-2012.pdf
PDF · 74.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/207/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky U. K., E.. XX.XX.XXXX, I. E. - Y., F. XXX/X, proti odporcovi X. K., E.. XX.XX.XXXX, I. E. - Y., F. XXX/X, J..Č.. I. Č.. XX, o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na určenie príspevku na rozvedenú manželku z am i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.06.2012 domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať jej na výživu sumou 80,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Brezne dňa 27.03.2012, č.k. 2P/55/2011-38. Z tohto manželstva nepochádzajú žiadne deti. Od jesene 1995 navrhovateľka žije sama, nakoľko odporca opustil spoločnú domácnosť, odvtedy neprispieval žiadnym spôsobom do domácnosti, na základné potreby či na potreby navrhovateľky. Podľa navrhovateľky odporca ako murár má dostatočnú finančnú schopnosť na to, aby navrhovateľke prispieval mesačným príspevkom. Ona je v súčasnosti vedená na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, bola jej priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,- Eur, pričom tento príjem jej reálne nestačí na pokrytie jej potrieb.
Odporca sa na výzvu súdu k návrhu vo veci samej písomne nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.10.2012, 13.12.2012 a 24.01.2013. Účastníci konania sa nezúčastnili ani jedného pojednávania, v konaní obaja zostali nečinní. Z dôvodu, že ani jeden z účastníkov svoju neúčasť na pojednávaní vopred z dôležitých dôvodov písomne neospravedlnili, súd napokon vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľky doručeným dňa 13.06.2012, listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a pripojeným spisom 2P/56/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/55/2011-38 zo dňa 27.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2012. Návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka z dôvodu správania sa odporcu - jeho nevery, hry na automatoch, klamania a zanedbávania hygienických návykov. Odporca sa k návrhu na rozvod nevyjadril, v konaní zostal nečinný. Súd konštatoval, že došlo k trvalému rozvratu manželstva ako aj k formálnemu ukončeniu spoločného života, a preto manželstvo ako nefunkčné rozviedol. Rozsudkom Okresného súdu Brezno
č.k. 2P/56/2011-31 zo dňa 27.03.2012 súd zamietol návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného.
Navrhovateľka je v čase konania o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky nezamestnaná; evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno; od 01.10.2011 poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 118,30 Eur. Je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, K. D..Ú.. E., a to rodinného domu, ktorý nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve 4D/593/2006 zo dňa 07.03.2007.
Súd nezistil žiadne zamestnanie odporcu a ani jeho príjem vyplývajúci z pracovného pomeru, príspevku v nezamestnanosti, prípadne dávok v hmotnej núdzi. Z rozvodového rozsudku vyplýva, podľa vyjadrenia obce Bulhary, že odporca patrí medzi sociálne slabé osoby, žije z nelegálnych prác, často cestuje do Nemecka za robotou.
Podľa § 72 ods. X Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3, prvá veta Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Súd predovšetkým skúmal, či navrhovateľka je schopná samostatne sa živiť a zároveň prihliadal na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu.
Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľky nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a to podmienka neschopnosti navrhovateľky sama sa živiť. Navrhovateľka je síce nezamestnaná, súdu však nepreukázala, že by bola zároveň nejakou okolnosťou znevýhodnená na trhu práce (napr. zdravotným hendikepom alebo v dôsledku straty kvalifikácie ako následok dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu, atď.). V osobnej starostlivosti navrhovateľky nie je maloleté dieťa vo veku do troch rokov a ani dieťa vyžadujúce nepretržitú opateru. Daný stav, v ktorom sa ocitla, nemožno v zmysle zákonnej úpravy kvalifikovať tak, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka, na ktorej bolo dôkazné bremeno, zostala v konaní nečinná a nepreukázala žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že nie je schopná sama sa živiť.
V konečnom dôsledku súd poukazuje na to, že v konaní nebol u odporcu zistený alebo preukázaný taký jeho príjem, ktorý by mu umožňoval prispievať na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky v akejkoľvek výške.
Z uvedených dôvodov vyplýva, že súd návrhu vyhovieť nemohol a tento v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Navrhovateľka v konaní o určenie výživného je oslobodená od platenia súdneho poplatku zo zákona a nárok na náhradu trov konania jej ako účastníkovi v konaní v plnom rozsahu neúspešnej nevznikol. Odporca ako účastník v konaní v plnom rozsahu úspešný si nárok na náhradu
trov konania neuplatnil, a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. V konečnom dôsledku zo súdneho spisu vyplýva, že odporcovi účasťou v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podané v 3 vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutou smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.