Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17Co-99-2012.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/99/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne N. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX V., zast. JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné proti žalovanému Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX V., zast. Q.. Alexandrom Krajňákom, advokátom so sídlom Laborecká 58, 066 01 Humenné, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 11C/12/2010-139 zo dňa 10.05.2012 a proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 11C/12/2010-175 zo dňa 23.10.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa sp. zn. 11C/12/2010-139 zo dňa 10. mája 2012.
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa sp. zn. 11C/12/2010-175 zo dňa 23.10.2012.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súdu prvého stupňa č. k. 11C/12/2010-130 zo dňa 10.05.2012 prvostupňový súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 899,25 Eur právnemu zástupcovi žalovaného, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skúmal v zmysle predchádzajúcich pokynov odvolacieho súdu, čo bolo dôvodom, že konanie v časti pôvodne uplatneného nároku 78.716,02 Eur bolo čiastočne viackrát zastavené. Zistil, že prvýkrát súd uznesením zo dňa 17.02.2010 č. k.11C/8/2009-67 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobkyňa z pôvodnej sumy 78.716,02 Eur žiadala zaplatiť sumu 15.522,80 Eur. Teda v časti sumy 63.193,22 Eur došlo k späťvzatiu žaloby, pretože žalobca žiadal kvantitatívne menšie plnenie ako v pôvodnej žalobe, čo sa posudzuje ako čiastočné späťvzatie. Návrh na zmenu petitu žaloby podala žalobkyňa, žalovaný sa k tomuto nevyjadril. Pretože aplikujúc § 95 ods. 1 O. s. p. návrh na zmenu žaloby je základným dispozičným úkonom účastníka - žalobcu, avšak je viazaný na súhlas súdu. Keďže žalobkyňa využila svoje dispozičné právo, upravila petit žaloby, jej zavinením došlo k zníženiu výšky uplatnenej náhrady škody.
V tomto rozhodnutí tak súd rozhodol o trovách konania žalovaného od vyjadrenia k žalobe dňa 25.06.2009 do zmeny petitu žaloby, t. j. od 25.06.2009 do 17.02.2010 podľa § 146 ods. 2 O. s. p. Zistil, že späťvzatie žaloby žalobkyne predstavuje sumu 63.193,22 Eur. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania za toto obdobie, pretože žalobkyňa svojim správaním zavinila späťvzatie žaloby v časti uvedenej sumy.
Ďalej prvostupňový súd zistil, že uznesením zo dňa 13.04.2010 č. k. 11C/8/2009-83 súd na základe podania žalobkyne o späťvzatie žaloby v časti sumy 8.207,65 Eur a zastavenie konania v tejto časti, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.03.2010, konanie v časti o zaplatenie sumy 8.207,65 Eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu vylúčil na samostatné konanie. Aj v tomto prípade došlo k zastaveniu konania na základe dispozičného úkonu žalobkyne, ktorá žalobu o zaplatenie sumy 8.207,65 Eur zobrala späť, teda žalobkyňa svojim správaním zavinila, že v tejto časti bolo konanie zastavené. Aj v tomto prípade si žalovaný uplatnil náhradu trov konania.
V danom prípade teda žalobkyňa zavinila, že konanie sa v časti sumy 63.193,22 Eur a v časti sumy 8.207,65 Eur muselo zastaviť, lebo podanú žalobu zobrala späť. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania. V tomto rozhodnutí tak súd rozhodol o trovách konania žalovaného od vyjadrenia k žalobe zo dňa 25.06.2009 do zmeny petitu žaloby ( zastavenie konania v časti sumy 63.193,22 Eur ), t. j. od 25.06.2009 do 17.02.2010 a od zmeny petitu žaloby do zastavenia konania v časti 8.204,65 Eur ( späťvzatie v tejto časti ) od 17.02.2010 do 13.04.2010 podľa § 146 ods. 2 O. s. p.
Ustálil, že trovy žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného vo výške 2.483,11 Eur.
Náhradu trov žalovaného podľa § 146 ods. 2 O. s. p. vyrátal za obdobie od 25.06.2009 do 17.02.2010 z výpočtového základu 63.193,22 Eur. Priznal podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za úkon sumu 552,69 Eur, a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, za vyjadrenie k žalobe, za účasť na pojednávaní dňa 26.11.2009 a za vyjadrenie zo dňa 28.12.2009. K tomu prirátal režijný paušál za rok 2009 po 6,95 Eur za jeden úkon, teda 4 úkony - 27,80 Eur.
Náhradu trov konania žalovaného podľa § 146 ods. 2 O. s.p. priznal aj za obdobie od 17.02.2010 do 13.04.2010, kedy vychádzal z výpočtového základu zo sumy 8.207,65 Eur. Priznal podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon odmenu vo výške 237,34 Eur, a to za úkon vyjadrenie k späťvzatiu zo dňa 31.03.2010 a k tomu režijný paušál za rok 2010 vo výške 7,21 Eur.
Predmetom konania zostalo už len zaplatenie sumy 7.315,15 Eur, na ktorú sumu žalobkyňa žiadala žalovaného zaviazať. Opäť v priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 01.06.2011 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 40,15 Eur z titulu náhrady cestovného. O celom tomto nároku rozhodol prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej, a to rozsudkom č. k.11C/12/2010-103, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 7.275 Eur, pričom v časti 40,15 Eur konanie zastavil. Žalobkyňa vo vzťahu k trovám konania bola v tejto časti voči žalovanému neúspešná len v nepatrnej časti (späťvzatie v sume 40,15 Eur ), pričom rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo tiež od znaleckého posudku, preto jej súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Z tejto sumy prvostupňový súd vychádzal pri priznaní náhrady trov konania, ktoré ustálil na sumu 1.583,86 Eur, kde odmenu za 1 úkon stanovil na sumu 237,34 Eur a priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, podanie vo veci samej zo dňa 12.03.2010, účasť na pojednávaní dňa 24.11.2010, porada s klientom dňa 29.05.2011 vo výške 1/3- iny úkonu, písomné podanie vo veci samej zo dňa 01.06.2011, účasť na pojednávaní dňa 24.08.2011, režijný paušál za rok 2010 vo výške 4 x 7,21 Eur, čo predstavuje 28,84 Eur, režijný paušál za rok 2011 3 x 7,41 Eur, čo predstavuje 51,87 Eur.
V danom prípade vzniklo právo na náhradu trov konania obom účastníkom konania, a to žalobkyni v dôsledku jej úspechu v konaní a žalovanému v dôsledku čiastočného zastavenia konania, pričom konanie celkovo v časti sumy 71.400,87 Eur bolo zastavené z dôvodu zavinenia žalobkyne. Žalobkyňa mala úspech len v časti priznanej sumy vo výške 7.275 Eur. Aby si účastníci konania nemuseli navzájom platiť vzniknuté trovy konania, prvostupňový súd tieto trovy priznané žalovanému vo výške 2.483,11 Eur znížil o sumu, ktorá mala byť ako náhrada trov konania zaplatená žalobkyni žalovaným, a to o sumu 1.583,86 Eur a vo výroku tohto uznesenia priznal trovy konania len žalovanému vo výške 899,25 Eur.
Uznesením č. k. 11C/12/2010-175 z 23.10.2012 prvostupňový súd doplnil uznesenie č. k. 11C/12/2010-139 z 10.05.2012 a k priznanej výške trov konania vo výške 899,25 Eur prirátal ešte sumu 471,80 Eur. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny zástupca žalovaného okrem trov konania si vyúčtoval aj nárok na náhradu DPH, o čom predložil aj doklad o registrácii. Prvostupňový súd aplikujúc ust. § 167 ods. 2 O. s. p. a § 166 ods. 1 O. s. p. svoje pôvodné rozhodnutie doplnil, pretože právny zástupca vo svojom vyúčtovaní skutočne žiadal priznať odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 19 %, súčasťou vyúčtovania bolo aj osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, preukazujúce skutočnosť, že je platiteľom DPH. Týmto mal súd preukázané, že právny zástupca žalovaného je platcom DPH, avšak o tejto časti uplatneného nároku opomenul rozhodnúť. Právnemu zástupcovi žalovaného súd v predchádzajúcom uznesení určil odmenu bez DPH vo výške 2.483,11 Eur, kde 19 % z tejto sumy predstavuje čiastku 471,80 Eur, teda spolu odmenu vo výške 2.954,91 Eur. Posudzujúc úspech účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania obom účastníkom konania, a to žalobkyni v dôsledku jej úspechu v konaní vo výške 1.583,86 Eur a žalovanému v dôsledku čiastočného zastavenia konania vo výške 2.954,91 Eur vrátane 19 % DPH. Výšku trov konania preto súd určil ako rozdiel určených trov právneho zastúpenia žalobcu a žalovaného.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. 11C/12/2010-139 v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd alternatívne zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, aby bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, alebo, aby jej bol priznaný celý uplatnený nárok z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 1.555,24 Eur.
V odvolaní uviedla, že nevedela pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, aký nárok jej v súvislosti s jej sťažením spoločenského uplatnenia patrí, preto návrh podávala bez toho, aby mala vyčíslenú výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z obavy, aby sa jej nárok nepremlčal. Až následne, keď získala bodové hodnotenie od MUDr. A., svoj nárok upravila. Nemenila predmet sporu, ale upravovala len výšku tohto sporu. Ďalej uviedla, že nemôže byť jej na ťarchu, že spočiatku si uplatnila vyšší nárok na náhradu škody, než jej bol prisúdený, pretože v tom čase nemala príslušné odborné bodové hodnotenie a uplatnila si nárok len odhadom alebo laickým postupom. Vo veci mala plný úspech, a preto žiadala priznať trovy konania.
K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Žalobou zo dňa 24.03.2009 sa domáhala žalobkyňa náhrady škody vo výške 78.716,02 Eur. Vychádzala z bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v oblasti chirurgie, uvedeného v lekárskom posudku zo dňa 18.02.2009. Nie je preto pravdou, že žalobkyňa v čase podania žaloby nemala bodové hodnotenie bolestného a sťaženia. Bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia mala žalobkyňa už v čase podania žaloby a v žalobe sa domáhala nezákonných násobkov náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Až na základe opakovaných námietok o nezákonnosti týchto nárokov zo strany žalovaného a vedľajšieho účastníka, žalobkyňa zobrala čiastočne žalobu späť. Nie je preto pravdou, že žalobkyňa brala žalobu čiastočne späť z dôvodu, že bola závislá od znaleckého dokazovania. Uviedol, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na aplikáciu § 150 O. s. p.,preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
K odvolaniu sa písomne vyjadril aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. v celom rozsahu potvrdil. Je nepochybné, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 63.193,22 Eur a neskôr zaplatenie sumy 8.207,65 Eur zavinila žalobkyňa, ktorá si uplatňovala nedôvodné a neodôvodnené nároky.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. 11C/12/2010-175 v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej trovy konania vo výške 1.555,24 Eur z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, ktoré bližšie špecifikovala už vo svojich predchádzajúcich podaniach a na týchto odvolaniach aj naďalej trvá.
K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 O. s. p.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvodom vydania napadnutého uznesenia bola skutočnosť, že v uznesení zo dňa 10.05.2012 prvostupňový súd nerozhodol o časti predmetu konania, konkrétne o DPH. Žalobkyňa svoje odvolanie žiadnym spôsobom neodôvodnila a poukázala len na predchádzajúce odvolania. Odvolanie žalobkyne je preto nedôvodné a účelové a nemá vplyv na nárok právneho zástupcu žalovaného na DPH. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. 11C/12/2010-139 a proti uzneseniu prvostupňového súdu č. k. 11C/12/2010-175 nie je dôvodné.
V oboch prípadoch prvostupňový súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, naviac v oboch prípadoch vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, s ktorými dôvodmi odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje, na tieto podrobné dôvody poukazuje a niet k týmto dôvodom naviac, ani čo dodať, pretože sú veľmi výstižné a jasne vysvetľujú mechanizmus, ktorý prvostupňový súd použil pri výpočte nároku žalobkyne na náhradu trov konania. Prvostupňový súd aj správne aplikoval právne predpisy s tým, že opäť vychádzajú z ust. § 146 ods. 2 O. s. p. a zodpovednosti za zavinené zastavenie konania pri aplikácii § 142 ods. 3 O. s. p. v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania v prípade, pokiaľ rozhodnutie závisí od znaleckého posudku. Prvostupňový súd veľmi správne vyčíslil trovy konania a správne postupoval, ak dopĺňacím rozhodnutím doplnil nárok žalobcu aj o uplatnený nárok z titulu DPH, ktorý nárok je v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. a ktorý nárok prvostupňový súd právnemu zástupcovi žalovaného v celom rozsahu priznal.
Pokiaľ sa však týka odvolacích námietok žalobkyne, ktorá tvrdila, že v konaní bola úspešnou účastníčkou konania, pretože rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku, toto jej tvrdenie nie je pravdivé. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa v návrhu na začatie konania ( spis 11C/8/09 ) si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 78.716,02 Eur. Táto suma predstavovala jednak náklady vo výške 1.075,45 Eur ( škoda za oblečenie vo výške 84,64 Eur, náhrada za lekársku starostlivosť vo výške 45,11 Eur a strata na zárobku vo výške 169,56 Eur). Ďalej si uplatnila 100-násobok bolestného a 100-násobok spoločenského uplatnenia vo výške 77.640,57 Eur, keď k podaniu návrhu na začatie konania predložila posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, kde bolestné bolo vyčíslené na 45 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 12 bodov, pričom sťaženie spoločenského uplatnenia pozostávalo z položky 432a, a to jazvy po hryznom poranení ľavého predlaktia.
V priebehu konania vedľajší účastník čiastočne plnil uplatnený nárok žalobkyni a žalobkyni bola uhradená suma 77,18 Eur z titulu škody na oblečení, 4,96 Eur z titulu lekárskej starostlivosti, suma 602,14 Eur z titulu bolestného a suma 170 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Neskôr jej bola doplatená ešte suma 136,17 z titulu straty na zárobku a doplatená suma 4 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.
V priebehu prvostupňového konania žalobkyňa čiastočne o násobky zobrala nárok na náhradu 100- násobku bolestného a 100-násobku sťaženia spoločenského uplatnenia späť o 80-násobok a žiadala priznať sumu 15.522,80 Eur z titulu 20-násobku bolestného a 20-násobku sťaženia spoločenského uplatnenia.
Neskôr, ďalším podaním, ktoré bolo predložené prvostupňovému súdu dňa 12.03.2010 žalobkyňa si uplatnila z celkovej sumy už len nárok na cestovné na lekársku starostlivosť vo výške 40,15 Eur, stratu na zárobku vo výške 45 Eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadala priznať sumu 7.230 Eur, ktorá suma predstavuje 500 bodov po 14,46 Eur, a to z dôvodu položky 255, a to poruchy prispôsobovania sa s potencovanou úzkosťou posttraumatická porucha, nešpecifikovaná fóbia ( izolovaná ). Uvedené hodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vypracované až 15.02.2010. Svoj nárok čo do sumy 8.207,65 Eur zobrala späť a v tejto časti bolo konanie zastavené. Teda predmetom konania vo veci sp. zn. 11C/12/2010 ostali už len nároky z titulu cestovného, z titulu straty na zárobku a 500 bodov sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá suma a dôvody sťaženia spoločenského uplatnenia sú úplne iné, než sú v pôvodnom uplatnenom nároku a ktoré predstavujú 12 bodov, ktorá suma jej už bola uhradená. Výsledkom konania bol nárok žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7.230 Eur za 500 bodov v zmysle hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 15.02.2010. Pre späťvzatie čo do sumy 40,15 Eur z titulu cestovného nárok žalobkyne bol zastavený.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa si v návrhu na začatie konania uplatňovala úplne iné nároky, než v skutočnosti jej boli následne prvostupňovým súdom právoplatne priznané, z čoho vyplýva, že pôvodný nárok nebol jej priznaný, avšak bolo jej priznané plnenie, ktorého sa domáhala až v priebehu konania. Uvedené sa netýka jedine položky 45 Eur, kde bola úspešná v časti mzdových nárokov, ktoré si uplatňovala od počiatku.
Preto tvrdenia žalobkyne v odvolaní o úplnej úspešnosti v konaní a o tom, že rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku nie sú dôvodné. Naviac je potrebné ešte uviesť, vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne, že aj vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia si spočiatku uplatňovala úplne iný nárok, než v skutočnosti jej bol priznaný a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo známe žalobkyni pri podaní žaloby, kde si uplatnila nereálny násobok sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú nereálnosť sama uznala, pričom v konečnom rozhodnutí si uplatnila úplne iný nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotený iným spôsobom na základe ďalšieho bodového ohodnotenia. Preto nie je možné prisvedčiť žalobkyni jej odvolacím námietkam.
Pokiaľ sa týka odvolacích námietok k dopĺňaciemu uzneseniu prvostupňového súdu, odvolací súd len udáva, že dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa je správny, pretože doplnil rozhodnutie o nároku, ktorý nebol predmetom pôvodného rozhodnutia. O tomto nároku prvostupňový súd opomenul rozhodnúť. Naviac, v odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zrušiť, resp. zmeniť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a uplatnený nárok DPH právnemu zástupcovi žalovaného za trovy právneho zastúpenia nepriznať.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.