Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-70-2012.pdf
PDF · 103.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/70/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu Orkucany, s. r. o., IČO: 36 460 516, so sídlom Ku Surdoku 16340/8, Prešov, zastúpeného JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom, so sídlom Hlavná 94, Prešov, proti žalovanému TOŠ, s. r. o., IČO: 44 689 144, so sídlom Železničná 24, Veľký Šariš, zastúpenému JUDr. Jánom Klimekom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 23. 05. 2012 č. k. 28C 17/2011-129, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je vlastníkom budovy vodného hospodárstva súp. č. XXX nachádzajúcej sa na parc. č. 446/2 k. ú. Y., zapísanej na LV č. XXXX. Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil zistením: „že žalobca návrh odôvodňoval tým, že v roku 1999 uzavrel s predávajúcim Poľnohospodárske družstvo Orkucany kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj majetku vodný zdroj studňa a budova vodného hospodárstva bez pozemku a súpisného čísla postaveného na parc. č. 446 LV č. XXX k. ú. Y. za kúpnu cenu 20 000,- Sk. Od nadobudnutia vlastníckeho práva žalobca objekt užíva na poľnohospodársku činnosť. Predmetom činnosti žalobcu je totiž chov dobytka a výroba mlieka, kde neodmysliteľnou súčasťou vykonávania tejto činnosti je aj vodný zdroj. Vodohospodárska budova bola odkúpená od Poľnohospodárskeho družstva Orkucany, ktorá ale nikdy nebola zapísaná na liste vlastníctva, na ktorom sú zapísané ostatné nehnuteľnosti odkúpené žalobcom od PD Orkucany dňa 22. 04. 1999, nachádzajúce sa v areáli družstva. V čase, keď žalobca zistil, že vodný zdroj nie je zapísaný na liste vlastníctva, uzavrel s PD Orkucanmi ďalšiu kúpnu zmluvu dňa 27. 04. 1999, ktorá nebola zavkladovaná v katastri nehnuteľnosti. Žalobca sa v roku 2010 dozvedel, že v katastri nehnuteľnosti je k vodohospodárskej budove zapísaný ako vlastník žalovaný, ktorý nikdy budovu neužíval. Žalovaný v roku 2010 požiadal Mesto Sabinov o pridelenie súpisného čísla k vodohospodárskej budove, mesto oznámilo, že číslo stavby je XXX a na základe tohto oznámenia Správa katastra Sabinov zapísala žalovaného ako vlastníka tejto stavby na LV č. XXXX k. ú. Y.. Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že PD Orkucany, od ktorého mal žalobca budovu odkúpiť, nikdy nebolo jej vlastníkom. Budovu postavilo Poľnohospodárske družstvo Šarišské Michaľany a vlastníctvo k budove nikdy nenadobudlo PD Orkucany. Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ust. §§126 ods. 1, 132 ods.1, 134 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že sporná stavba nikdy nebola zapísaná v katastri nehnuteľnosti a patrila medzi nehnuteľnosti postavené PD Šarišské Michaľany v 80-tych rokoch. V rámci transformácie začiatkom 90-tych rokov budova spolu s ostatnými stavbami nachádzajúcimi sa v areáli družstva v obci Orkucany prešla na PD Orkucany. Bolo preukázané, že sporný objekt spolu s ostatnými stavbami bol prevádzaný v rámci transformácie, o
čom svedčí zoznam zo septembra 1993 prevzatého majetku z PD Šarišské Michaľany na PD Orkucany, kde okrem iného sa nachádza položka vodovod. Uvedená položka je zapísaná v zozname 2 x, pričom je nepochybné, že sa jedná práve o stavbu vodného hospodárstva. Nemalo by logiku, keby zoznam zahŕňal všetky veci a stavby nachádzajúce sa v areáli bez stavby vodného hospodárstva. Preto vyznieva nelogicky aj tvrdenie žalovaného, že PD Orkucany nadobudlo od PD Šarišské Michaľany všetky stavby v areáli družstva s výnimkou spornej stavby, ktorá zostala majetkom PD Šarišské Michaľany. Preto, ak PD Orkucany celý svoj majetok prevádzal zmluvami na žalobcu, mohol previesť aj budovu vodného hospodárstva a vodný zdroj - studňu bez súpisného čísla a bez parcely. Kúpna zmluva zo dňa 27. 04. 1999, predmetom ktorej bol prevod spornej stavby, nebola zavkladateľnou listinou pre zápis v katastri nehnuteľnosti. Preto, ak žalobca uzavrel s PD Orkucany kúpnu zmluvu 29. 04. 1999 a v dobrej viere tento vodný zdroj a budovu vodného hospodárstva užíval nepretržite do roku 2010 bez toho, aby bol v užívaní rušený, alebo aby sa niekto iný domáhal vlastníckeho práva k tomuto vodnému zdroju a budove vodného hospodárstva, robil tak v dobrej viere a jeho dobromyseľnosť bola podľa názoru súdu preukázaná. Žalobca svoju dobromyseľnosť odvíjal od kúpnej zmluvy a skutočnosť, že spornú stavbu od uzavretia zmluvy nepretržite užíval v dobrej viere a v presvedčení, že mu patrí, nadobudol vlastníctvo k nej vydržaním. Ako pochybným sa javí konanie žalovaného pri získaní vlastníckeho práva k spornej stavbe. Žalovaný predložil Mestu Sabinov žiadosť o určenie súp. čísla k spornej stavbe a v žiadosti uviedol nepravdivé údaje o užívaní stavby. Mesto Sabinov pridelilo stavbe súpisné číslo XXX a na základe tohto oznámenia bol na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Y. zapísaný žalovaný, ktorý nikdy spornú stavbu neužíval a nijako nepreukázal nadobudnutia vlastníctva k nej. Zápis na LV č. XXXX v prospech žalovaného bol založený na tvrdeniach žalovaného, ktoré nie sú pravdivé a žalovaný svojimi písomnými vyhlásenia pred štátnymi úradmi a správou katastra zavádzal tieto úrady nepravdivými informáciami. Takýmto spôsobom sa žalovaný stal vlastníkom spornej stavby, ktorú nikdy neužíval, pričom uvedenú skutočnosť žalovaný ani nespochybňoval. Naopak, preukázané listinné dôkazy svedčia o tom, že žalobca užíval celý areál družstva vrátane stavby vodného hospodárstva, a keďže stavby v areáli vodného hospodárstva sú postavená na pozemkoch vo vlastníctve SR - v správe Slovenského pozemkového fondu Bratislava, mal žalobca s týmto subjektom uzatvorenú nájomnú zmluvu o užívaní pozemkov, vrátane pozemku, na ktorom stojí sporná stavba (parc. č.446/1). Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné žalobe o určení vlastníckeho práva vyhovieť, lebo žalobca dostatočným spôsobom preukázal svoje vlastnícke právo k spornej stavbe predložením kúpnej zmluvy z 27. 04. 1999, nerušeným užívaním a dobromyseľnou držbou spornej stavby minimálne do roku 2010. Tiež za preukázané mal súd prvého stupňa nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej stavbe aj právnym predchodcom žalobcu (PD Orkucany), ktorý vlastníctvo od PD Šarišské Michaľany nadobudol v rámci transformácie“.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým, ako aj právnym záverom v dôsledku toho, že nepostupoval v súlade s ust. § 132 O. s. p.. Súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalovaného ohľadne zmluvy z 27. 04. 1999 a okolnosťami, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a svoje rozhodnutie nedostatočne presvedčivo zdôvodnil. Neuviedol dôvod, pre ktorý žalobca v roku 1999 pri uzatváraní zmluvy s PD Orkucany na jednotlivé objekty uzatváral dve zmluvy. V súvislosti s kúpnou zmluvou z 27. 04. 1999 je potrebné si všimnúť, že z predložených listín v spise termín „budova vodného hospodárstva“ sa v žiadnych listinách (na listoch vlastníctva, v súpise majetku PD Orkucany, PD Šarišské Michaľany) neuvádza okrem listiny z 27. 04. 1999. Tento termín prvýkrát oficiálne použil žalovaný pri vykonaní zápisu do katastra na LV č. XXXX. Predtým na LV č. XXX k. ú. Y. je na parcele č. 446/1 zapísaná iba studňa, ale vlastníctvo nej je zapísané na JRD Šarišské Michaľany. Na zozname základných prostriedkov k 30. 09. 1993 pri preberaní majetku z PD Šarišské Michaľany na PD Orkucany sa uvádza iba pod ev. č. 2032 vodovod, hoci u ďalších položiek sa uvádzajú drobné stavby ako senník, kôlňa, hnojisko, mliečnica, mostová váha, rozvádzač a pod.. V tejto súvislosti žalovaný v konaní vzniesol pochybnosti o tom, či uvedená kúpna zmluva bola vyhotovená v čase ako je uvedený dátum jej zhotovenia. Táto pochybnosť je podoprená aj formuláciou čl. IV. zmluvy, kde sa uvádza, že kúpnu cenu 20 000,- kupujúci zaplatil pred podpisom tejto zmluvy, ale nie je zrejmé, kedy to malo byť, akým spôsobom, kto prebral kúpnu cenu a či je vôbec táto položka zaúčtovaná. Súd sa nijako nevysporiadal s tvrdením žalobcu prečo až v roku 2010 sa dozvedel o tom, že na liste vlastníctva ako vlastník sporného objektu je zapísaný žalovaný, keď už v roku 2004 realizoval vykonanie zápisov stavieb na listoch vlastníctva na základe súpisných čísiel. Keby skutočne bola uzavretá zmluva 27. 04. 1999, potom nič nebránilo žalobcovi, aby už v roku 2004 realizoval zápis sporného objektu. Zmluva zo dňa 27. 04. 1999 nemôže byť platná a na jej
základe nemohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo. Rovnako sa súd prvého stupňa nevysporiadal s okolnosťou, že na LV č. XXX je zapísaný ešte ako vlastník PD Šarišské Michaľany na rovnaké stavby ako žalobca na LV č. XXX. Ide tu o duplicitné zápisy tých istých vecí v katastri nehnuteľnosti na dvoch rôznych listoch vlastníctva. Toto je dôsledok nedokončenej likvidácie PD Šarišské Michaľany, ktoré je ešte stále zapísané v obchodnom registri, ale aj nedokončenej transformácie, ktorá nebola vykonaná v súlade so zákonom. Preto súd prvého stupňa nemal jednoznačne konštatovať dobromyseľnú držbu žalobcu, ale túto mal posudzovať rigorózne tak, ako to už vykonal vo veci vedenej na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 28C 138/2008 a žalobe nemal vyhovieť, ale túto zamietnuť. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že prvostupňový súd pri skúmaní vlastníckeho práva správne postupoval, keď skúmal okolnosti, ktoré znamenali prevod vlastníctva. Sporný objekt žalobca dobromyseľne užíval od roku 1999 až do decembra 2010. Súd preskúmal aj okolnosti prevodu vlastníckych práv z PD Orkucany na žalobcu. Vychádzajúc z postupu súdu aj jeho zdôvodnenie má svoju postupnosť a logiku. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že došlo k transformácii PD Šarišské Michaľany, ktorá skutočnosť bola preukázaná listinnými dôkazmi. Nadobudnutie vlastníctva a majetku PD Orkucanmi nebolo nikým z účastníkov transformácie PD Šarišské Michaľany spochybnené. PD Orkucany previedlo svoj majetok na žalobcu a táto okolnosť nebola tiež spochybňovaná až do decembra 2010. Pohnútka uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi PD Orkucany a žalobcom nemá vplyv na jej platnosť, preto skúmanie dôvodu platnosti je právne irelevantné. Z vykonaného dokazovania je nespochybniteľné, že žalovaný nikdy sporný objekt neužíval, užíval ho výlučne žalobca dobromyseľne dlhšie ako 10 rokov, čím nadobudol vlastnícke právo k nemu vydržaním. Navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa o splnení jedného zo základných predpokladov vydržania, a to predpokladu oprávnenej, t. j. dobromyseľnej držby v súvislosti so zisteným skutkovým stavom.
Podľa § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Citované ust. § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti uvedenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera
(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo, ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadom existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pri tom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu neznalosť zákona neospravedlňuje, vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby nie je neospravedlniteľný.
V prejednávanej veci prvostupňový súd správne oprávnenú držbu k budove vodného hospodárstva súp. č. XXX stojacej na pozemku parc. č. 446/2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Y. (ďalej len sporná stavba) posudzoval z kúpnej zmluvy z 27. 04. 1999 uzatvorenej medzi predávajúcim PD Orkucany a žalobcom ako kupujúcim. PD Orkucany bolo v čase uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy vlastníkom spornej stavby. Vlastníctvo k nej nadobudlo od PD Šarišské Michaľany, ktoré v 80.-tych rokoch minulého storočia spornú stavbu postavilo. Začiatkom 90.-tych rokov v PD Šarišské Michaľany prebehla transformácia. Valná hromada PD Šarišské Michaľany na záverečnom zhromaždení dňa 21. 01. 1993 prijala rozhodnutie o rozdelení PD Šarišské Michaľany podľa obcí, a to Šarišské Michaľany, Orkucany, Gregorovce, Uzovský Šalgov, Ražňany, Ostrovany a Medzany (č. l. 94 až 95 spisu). Transformačný projekt bol 21. 01. 1993 schválený a PD Orkucany v rámci transformácie od PD Šarišské Michaľany nadobudlo do vlastníctva veci (hnuteľné i nehnuteľné) základné prostriedky a zvieratá v celkovej hodnote 7 000 200,15 Sk. Uvedenému svedčí listinný dôkaz: prevzatý majetok z PD Šarišské Michaľany k 30. 09. 1993 (č. l. 76 až 80 spisu). V uvedenom zozname je pod evid. č. 2032 zaznamenaná vec: „vodovod v nadobúdacej cene 51 538 Sk, zostatková cena 27 244,- Sk“. Keďže v rámci transformácie PD Orkucany nadobudlo od PD Šarišské Michaľany všetky veci (hnuteľné i nehnuteľné) a zvieratá nachádzajúce sa v areáli družstva v obci Orkucany bez pozemkov (pozemky, na ktorých sú postavené stavby sú vo vlastníctve Slovenskej republiky - v správe Slovenského pozemkového fondu Bratislava, a sú zapísané na LV č. XXX k. ú. Y.; viď č. l. 171 až 175 spisu), preto PD Orkucany nadobudlo do vlastníctva tiež aj spornú stavbu. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že sporná stavba po 30. 09. 1993 zostala vo vlastníctve PD Šarišské Michaľany, pretože ak PD Orkucany nadobudla v rámci transformácie všetky veci hnuteľné i nehnuteľné v areáli družstva v obci Orkucany, nie je logické, aby sporná stavba zostala vo vlastníctve PD Šarišské Michaľany. Žalobca sa ujal držby spornej stavby v roku 1999 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1999, ktorá nie je perfektnou (nebol podaný návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností) a ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim PD Orkucany a žalobcom ako kupujúcim.
Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, t. j. k
právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Omyl držiteľa možno ospravedlniť len výnimočne.
V prejednávanej veci žalobca vstup do držby (titulom kúpnej zmluvy) zdôvodňoval, že od PD Orkucany odkúpil všetky veci hnuteľné i nehnuteľné (bez pozemkov) vrátane zvierat, ktoré sa nachádzali v areáli družstva v obci Orkucany. Pričom na základe perfektnej zmluvy je vlastníctvo žalobcu k stavbám zapísané na LV č. XXX k. ú. Y. (č. l. 169 až 170 spisu). Stavby zapísané na LV č. XXX k. ú. Y. boli predmetom kúpnej zmluvy z 22. 04. 1999 ( č. l. 204 až 205 spisu), vklad ktorej bol povolený Okresným úradom v Sabinove, katastrálnym odborom dňa 23. 04. 1999 pod č. 271/1999. Kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľnosti z 10. 09. 2004 ( č. l. 201 až 202 spisu), vklad ktorej bol povolený Správou katastra Sabinov dňa 26. 10. 2004 pod č. V 1463/2004, žalobca tiež nadobudol rodinný dom súp. č. XX stojaci na pozemku parc. č. 263, ktorá nehnuteľnosť je v prospech žalobcu zapísaná na LV č. XXX k. ú. Y. (č. l. 169 spisu). V čase, keď stavby PD Orkucany nadobudlo do vlastníctva od PD Šarišské Michaľany, niektoré stavby nemali súpisné čísla. Až postupne boli stavbám prideľované súpisné čísla. Preto stavby so súpisnými číslami boli predmetom perfektných zmlúv a sú zapísané na LV č. XXX k. ú. Y.. Nestalo sa tak v prípade spornej stavby, ktorej súpisné číslo nebolo pridelené, a žalobca (podľa jeho vyjadrenia) nepovažoval spornú vec za nehnuteľnosť, ale za základný prostriedok: vodný zdroj
- vodné hospodárstvo. Od času jeho kúpy, t. j. od roku 1999 žalobca nepretržite nikým nerušený až do decembra roku 2010 sporný objekt užíva. Pretože predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu je chov dobytka a výroba mlieka, súčasťou vykonávania tejto činnosti je zabezpečenie prívodu vody na hospodárstvo a preto tento vodný zdroj, z ktorého žalobca berie vodu pre hospodársky dobytok v celom areáli hospodárskeho dvora je neodmysliteľnou súčasťou podnikateľskej činnosti žalobcu.
Pri posudzovaní ospravedlniteľného omylu o platnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy z 27. 04. 1999 odvolací súd preto prihliadal k všetkým žalobcom tvrdeným okolnostiam, za ktorých bola kúpna zmluva uzavretá, a ktoré sú uvedené vyššie. Žalobca na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy z 27. 04. 1999 mohol byť opodstatnene presvedčený, že podmienky k prevodu sú splnené, teda, že vstupuje do vlastníctva veci „vodného zdroja studňa a budovy vodného hospodárstva bez pozemku“. Tým, že žalobca preukázal dobromyseľnosť pri vstupe do držby, ktorá dobromyseľnosť trvala od 27. 04. 1999 až do decembra 2010, a žalobca po celú uvedenú dobu nepretržite vec užíval nikým nerušený, splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.
Vlastníctvo k spornej stavbe je v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Y. v prospech žalovaného (č. l. 163 spisu), ktorý nikdy spornú stavbu neužíval.
V zmysle ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov sú údaje katastra (medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak.
Samotný žalovaný nespochybňuje, že spornú stavbu neužíva, ani ju nikdy neužíval. Žalovaný bol ako vlastník na LV č. XXXX k. ú. Y. zapísaný na základe nepravdivých tvrdení, keď v žiadosti adresovanej mestu Sabinov o pridelenie súpisného čísla uviedol nepravdivé tvrdenia, že je užívateľom spornej stavby. Mesto Sabinov žalovanému pridelilo súpisné číslo a správa katastra zapísala žalovaného na liste vlastníctva č. XXXX titulom „žiadosť o zápis GP č. 17/2010 - oznámenie č. 1/2010 o vydaní súpisného čísla, Z 336/2010“. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný nepreukázal titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej stavbe, a keďže v konaní bolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom , správne postupoval súd prvého stupňa ak určil, že žalobca je vlastníkom spornej stavby.
K odvolacím námietkam žalovaného, že sporný objekt je duplicitne zapísaný na LV č. XXX a LV č. XXX k. ú. Y., pričom vlastnícke právo k spornému objektu je naďalej zapísané aj na Jednotné roľnícke družstvo Šarišské Michaľany, odvolací súd poznamenáva, že z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva
predložených správou katastra zo dňa 03. 01. 2013 vyplýva, že na LV č. XXX k. ú. Y. „studňa na pozemku 446/1“ je vymazaná na základe položky výkazu zmien č. 36/10 (ide o zápis v súvislosti so zápisom vlastníckeho práva v prospech žalovaného na LV č. XXXX k. ú. Y.). Na LV č. XXX k. ú. Y. sporná stavba zapísaná nie je (viď č. l. 168 - 170 spisu).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať i na skutkové a právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.
Odvolací súd mal na zreteli to, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí využil možnosť, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Za takéhoto stavu nebolo potrebné, aby odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania. Súd prvého stupňa, ktorý bude rozhodovať o trovách konania samostatným rozhodnutím, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4, § 151 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.