Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/161/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: PRESTO Services Slovakia, s.r.o., Bulharská 70, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Mokráň Záhon 2, Bratislava, proti odporcovi: D.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, Q.Ú. XXXX/X, B., zastúpenému Mgr. Luciou Hrivnákovou, advokátkou, Záborského 19, Bratislava o zaplatenie istiny 626,74 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia náhrad trov konania vo výške 37,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,59 EUR, všetko do troch dní.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.05.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 626,74 EUR s príslušenstvom. Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania ďalej uviedol, že na základe autorskej zmluvy uzatvorenej dňa 22.08.2008 medzi navrhovateľom ako objednávateľom na jednej strane a odporcom ako autorom na strane druhej, sa odporca zaviazal uskutočňovať pre navrhovateľa preklady e-learningových kurzov YDP Universal Curriculum pre základné a stredné školy z angličtiny do slovenčiny.

V septembri roku 2009 zadávateľ projektu, ktorým bola spoločnosť PRESTO - PŘEKLADATELSKÉ CENTRUM, s.r.o. reklamoval u navrhovateľa chyby v preklade. Zadávateľ v mesiacoch apríl až september 2009 vykonal kontrolu, na základe čoho predložil „Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu Planéta vedomostí“. Výsledok bol vyčíslený v závislosti od počtu chýb jednotlivých prekladateľov. Kontrolou boli zadávateľom zistené vady a nedostatky, čím mu vznikla škoda v celkovej výške 213.922,88 Eur, ktorú znášal poskytovateľ (navrhovateľ) ako priamy zmluvný partner zadávateľa. Na základe vykonaného vyčíslenia, navrhovateľ oznámením o odpočítaní nákladov na opravu zo dňa 27. 08. 2010 oznámil odporcovi, že celkové náklady na opravu dodaného prekladu sú vo výške 973,63 EUR. Keďže časť vzniknutých nákladov na opravu prekladu zodpovedá nevyplatenej odmene vo výške 310,89 EUR, doručením oznámenia došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške 310,89 EUR. Z titulu náhrady škody si preto navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje náklady na opravu prekladu vo výške 626,74 EUR s príslušenstvom.

Súd vo veci vydal dňa 03.08.2012 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania navrhovateľovho nároku a uviedol, že navrhovateľ predložil ako listinný dôkaz k svojmu návrhu: oznámenie o odpočítaní nákladov na opravu, výzva na náhradu škody zo dňa 27.08.2010, prílohou tohto oznámenia bolo plnomocenstvo udelené

právnemu zástupcovi navrhovateľa zo dňa 12. 04. 2010 z ktorého vyplýva, že navrhovateľ už v tento deň vedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Návrh bol na súde podaný dňa 30. 05. 2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením s obsahom listinných dôkazov: oznámenia o odpočítaní nákladov na opravu, Výzvy na náhradu škody zo dňa 27.08.2010, rozboru nedostatkov práce a kvantifikácie vzniknutých finančných nákladov, autorskej zmluvy, výpisu z obchodného registra navrhovateľa pričom zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu odporcu súd zistil, že odporca sa k práci pre navrhovateľa dostal prostredníctvom svojej manželky, ktorá tiež vykonávala preklady pre navrhovateľa. Odporca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že on samotné preklady nerobil, robil iba korektúry vložených textov v oblasti fyziky. Predložené texty si cez internet stiahol, vykonal v nich korektúry a tieto texty potom opätovne vložil do systému. Pri tejto činnosti sa riadil pokynmi J. B., ktorá vykonávala kontrolu textov aj po korektoroch. Raz odporcu kontaktovala táto pracovníčka navrhovateľa s tým, že aj po korektúre je v texte veľa chýb, pričom sa zistilo, že informatik, ktorý s textami ďalej pracoval, pracoval s textami ešte pred korekciou. Keďže audio nahrávky sa museli prehrávať, pracovníčka navrhovateľa J. B.á usmernila odporcu, aby opravoval iba najzávažnejšie chyby a drobnejšie chyby mal ignorovať.

Z Autorskej zmluvy súd zistil, že dňa 22.08.2008 uzatvoril navrhovateľ ako objednávateľ s odporcom ako autorom zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok odporcu uskutočňovať pre navrhovateľa preklady e-learningových kurzov.

Z Plnomocenstva súd zistil, že toto plnomocenstvo bolo udelené navrhovateľom ako splnomocniteľom JUDr. Jozefovi Pojdákovi, advokátovi dňa 12. 04. 2010 na zastupovanie voči odporkyni za účelom uplatnenia si náhrady škody vo výške 626,74 EUR.

Z Oznámenia o odpočítaní nákladov na opravu zo dňa 27. 08. 2010 vyplýva, že navrhovateľ zastúpený JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom vyzval odporcu z titulu náhrady škody na úhradu sumy vo výške 626,74 EUR.

Z Vyhodnocení chybovosti korektorů projektu Planéta vedomostí (nedatovaného) súd zistil, že od polovice apríla 2009 do septembra 2009 sa vykonávali intenzívne pedagogické kontroly a odstraňovanie vád prekladov projektu Planéta vedomostí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa a sa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa a sa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť vadným splnením povinností vyplývajúcich odporcovi z uzatvorenej autorskej zmluvy. Odporca vzniesol námietku premlčania týchto navrhovateľových nárokov.

Premlčaním právo na plnenie nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty. To znamená, že premlčané právo trvá ďalej ako tzv. naturálne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť sa mení na naturálnu obligáciu. Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená nemôže premlčané právo priznať.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním. Ďalšou podmienkou pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.

Posúdenie právnej opodstatnenosti premlčania žalobcom uplatnených nárokov tak tvorilo základnú otázku pri rozhodovaní súdu o nároku žalobcu. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania a to najmä z navrhovateľom predloženého plnomocenstva na zastupovanie v tomto konaní, navrhovateľ už dňa 12. 04. 2010 vedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V texte plnomocenstva je výslovne uvedené, že navrhovateľ splnomocňuje právneho zástupcu JUDr. Jozefa Pojdáka na jeho zastupovanie voči odporkyni za účelom uplatnenia náhrady škody vo výške 626,74 EUR. Je teda zrejmé, že navrhovateľ už v tento deň vedel, že mu škoda vznikla, kto za ňu zodpovedá a poznal aj jej presnú výšku, ktorú už tom čase ponížil o sumu 310,89 EUR (odmena nevyplatená odporcovi), hoci k započítaciemu prejavu došlo až jeho listom zo dňa 27. 08. 2010. Navrhovateľ teda poznal presnú výšku jemu vzniknutej škody už najneskôr dňa 12. 04. 2010 a túto škody si v nezmenenej výške uplatnil návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. 05. 2012. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že v tom čase výšku škody iba predpokladal, súd považuje v kontexte vyššie uvedených skutočností za účelové a hlavne ničím nepreukázané tvrdenie. Za nepreukázané súd považuje aj jeho tvrdenie o údajnom R-tíme, ktorý mal chybovosť prekladov vyhodnotiť až v čase po udelení plnej moci. Navrhovateľ nijako nepreukázal, že k ďalšiemu prehodnocovaniu výšky škody skutočne došlo, kedy sa tak stalo ani to, aké boli výsledky hodnotení R-tímu. Hoci navrhovateľ na tieto ním tvrdené skutočnosti poukazoval, žiadne dôkazy na ich preukázanie súdu nepredkladal. Práve naopak z listinného dôkazu, ktorý predložil v tomto konaní (Vyhodnocení chybovosti korektorů projektu Planéta vedomostí ) vyplýva, že kontroly prebiehali od apríla do septembra 2009, teda nie až v období po 12. 04. 2010. Ide teda len o ničím nepodložené tvrdenia navrhovateľa, oproti ktorým stojí v konaní preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ už dňa 12. 04. 2010 splnomocnil právneho zástupcu na uplatnenie náhrady škody voči odporkyni vo výške 626,74 EUR, ktorú škodu si následne v nezmenenej výške uplatnil voči odporkyni v tomto konaní. Návrh navrhovateľa bol teda v čase podania návrhu na súd v celom rozsahu premlčaný v 2-ročnej zákonnej subjektívnej premlčacej lehote.

Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že námietka premlčania bola odporcom vznesená dôvodne a preto v súlade s ust. rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 37,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 39,84 EUR. Trovy právneho zastúpenia odporcu

pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci po 142,59 EUR (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie na súd - odpor zo dňa 20.08.2012, účasť na pojednávaní dňa 23.01.2013) + dva režijné paušály á 7,63 EUR, jedného režijného paušálu á 7,81 EUR. Trovy právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne odporcu Mgr. Lucie Hrinákovej ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne, dvojmo na tunajšom súde. ( )

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2