Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/337/2012

Potvrdené rozhodnutím 11Co/41/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľky: J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, M., štátny občan SR, proti odporcovi: G - Profit, s.r.o., so sídlom Hodžova 6, Žilina, IČO: 36 010 723, právne zastúpený JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. N. XX, M., o zaplatenie 1.341,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C 337/2012-90 zo dňa 23.1.2013, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 575,04 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 13.11.2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo výroku, ktorým navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal a vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 34,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e . Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a . Navrhovateľke súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, M., štátny občan SR, proti odporcovi: G - R., s.r.o., F. 6, M., Z.: XX XXX XXX, právne zastúpený H.. T. H., advokát, so sídlom M. N. XX, Žilina, o zaplatenie 1.341,89 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 575,04 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 13.11.2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 34,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.12.2011 doplneným podaním dňa 4.1.2013 domáhala, aby súd rozsudkom zaviazal odporcu na zaplatenie peňažnej sumy špecifikovanej titulom náhrady ušlej mzdy za obdobie od 1.8.2011 do 28.10.2011 sumou 1.160,72 eur, titulom náhrady zaplateného zdravotného poistenia za obdobie od 29.10.2011 do 28.11.2011 sumou 47,44 eur a za obdobie 1.8.2011 do 28.10.2011 sumou 133,73 eur spolu s 10 % úrokom z omeškania ročne z celkovej sumy od 1.8.2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodňovala na tom skutkovom základe, že ako zamestnanec odporcu uzatvorila dňa 25.6.2007 pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce M., U. medzierka X na vykonanie práce ako administratívny pracovník a mzdové podmienky v zmysle dodatku (1.10.2007) boli dohodnuté v základnej mzde 322,64 eur (9.720,- Sk) mesačne vždy k 20-temu dňu a pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Odporca neumožnil navrhovateľke v období od 1.8.2011 (po skončení rodičovskej dovolenky) do 25.9.2011 vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v mieste výkonu práce, išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa a neposkytol navrhovateľke náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku, a to tým, že došlo k zmene pracovných podmienok, keď miesto výkonu práce bolo dohodnuté v predloženej pracovnej zmluve adresa Burianova medzierka 2 a zamestnávateľ nevyhotovil písomne novú pracovnú zmluvu s novou adresou prevádzky. Preto uplatňuje zaplatenie náhrady mzdy v sume priemerného zárobku za obdobie od 1.8.2011 do 28.10.2011 (88 dní x 13,19 eur) spolu 1.160,72 eur; odporca uhradil len 1 pracovný deň 26.9.2011 v sume 13,19 eur. Ďalej žiadala úhradu zdravotného poistenia za obdobie od 29.10.2011 do 28.11.2011 v sume 47,44 eur nakoľko za uvedené obdobie navrhovateľka bola evidovaná ako samoplatiteľ a túto

sumu uhradila z dôvodu, že odporca nevykonal oznámenie skutočnosti včas (nedostatok odstránil dňa 15.11.2011) a dňa 29.11.2011 sa navrhovateľka mohla zaevidovať na úrade práce ako nezamestnaná ako i úhradu v období od 1.8.2011 do 28.10.2011, kedy zistila, že nemá evidovaného platiteľa (v tom čase zamestnávateľ odporca) a nedoplatok predstavuje sumu 133,73 eur.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.11.2012 (č.l. 44) žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že od uzavretia pracovnej zmluvy navrhovateľka vykonávala dohodnutú prácu podľa pracovnej zmluvy a nastúpila na materskú dovolenku dňa 1.5.2009 a o ukončení materskej dovolenky informovala odporcu listom zo dňa 17.7.2011, v ktorom oznámila, že od 1.8.2011 nastupuje do pracovného pomeru. Tvrdil, že konateľ spoločnosti sa s navrhovateľkou telefonicky skontaktoval (27.7.2011) a oznámil, že kancelárske priestory v Žilina na Ul. Burianova medzierka sú zrušené a dňa 1.8.2011 sa má dostaviť do sídla firmy na Ul. Hodžovej. Uviedol, že navrhovateľka od 1.8.2011 a nasledujúce dni sa do práce nedostavila, a napriek tomu žiada zaplatenie náhrady mzdy v sume jej priemerného zárobku za obdobie od 1.8.2011 do 28.10.2011, pričom odporca sa s navrhovateľkou snažil telefonicky spojiť a keďže sa mu to nepodarilo, preto ju prostredníctvom listu zo dňa 8.8.2011 a následne listom zo dňa 14.9.2011 vyzval na nastúp do zamestnania, avšak navrhovateľka na výzvu žiadnym relevantným spôsobom nereagovala; až dňa 26.9.2011 prvýkrát po materskej dovolenke sa dostavila do zamestnania do sídla firmy Žilina, Hodžova 6 kedy jej predložil pripravenú zmenu pracovnej zmluvy ku ktorej sa vyjadrila, že sa musí s niekým poradiť a z práce odišla. Odporca za odpracovaný deň 26.9.2011 poskytol navrhovateľke mzdu a keďže navrhovateľka následnú neprítomnosť v práci riadne neospravedlnila, vyhodnotil jej neprítomnosť v práci ako neospravedlnenú absenciu a pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktoré bolo navrhovateľke odoslané dňa 3.10.2011.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

V priebehu konania navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedla, že po skončení materskej dovolenky nastúpila v dňoch 1. až 3.8.2011 na miesto výkonu práce na svoje pracovisko a priestory boli zamknuté, pričom sa snažila skontaktovať s konateľom, avšak jej nebral telefón. Výzva zo strany zamestnávateľa jej bola doručená, avšak predtým sa dohodla telefonicky, že nastúpi dňa 26.9.2011. V tento deň aj do práce nastúpila, avšak podmienky, v ktorých mala pracovať, boli pre ňu nevyhovujúce, nakoľko sa jednalo o pivničné priestory. Zamestnávateľ jej zmenu pracovnej zmluvy nepredložil, a preto z práce odišla a tiež jej bolo následne doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Zdravotné poistenie zaplatila len za obdobie 29.10.2011 do 28.11.2011 v sume 47,44 eur a za obdobie od 1.8.2011 do 28.10.2011 túto sumu vo výške 133,73 eur neuhradila.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Zotrvával na skutočnosti, že v telefonickom rozhovore 27.7. 2011 oznámil navrhovateľke zmenu pracoviska v sídle spoločnosti a do práce nenastúpila. Písomne ju vyzval na nastúpenie do práce, avšak navrhovateľka nastúpila až dňa 26.9.2011, ktorý deň jej bol vyplatený a potom následne do práce nenastúpila. Poukázal na výsledky kontroly z Inšpektorátu práce dňa 19.12.2011 a neboli zistené porušenia právnych predpisov (záznam IZA -67-44-23/Z-E24/11 zo dňa 19.12.2011).

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 25.6.2007 súd vzal za nesporne preukázané, že bola medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu uzatvorená pracovná zmluva a navrhovateľka bola prijatá na výkon práce administratíva, práca s objednávkami, kontakt so zákazníkom, aktualizácia cenníkov, styk s dodávateľom a mala stanovené miesto výkonu práce Žilina - Burianova medzierka 2. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so mzdovými podmienkami a výplatným termínom 20. v nasledujúcom mesiaci. (č.l. 5).

Z obsahu listiny zo dňa 17.7.2011 označenej „nástup do zamestnania“ adresovanej odporcovi (č.l. 58) súd zistil, že navrhovateľka zamestnávateľovi oznamuje, že ukončila materskú dovolenku a od 1.8.2011 nastúpi do pracovného pomeru a žiadala o odpoveď.

Z obsahu listiny navrhovateľky adresovanej odporcom listom zo dňa 3.8.2011 (č.l. 64) súd zistil, že navrhovateľka oznamuje skutočnosti, že na jej list nebola daná odpoveď a v telefonickom rozhovore zo dňa 27.7.2011 bol potvrdený jej nástup do práce od 1.8.2011 a vstup do firmy (miesto výkonu práce) počas pracovnej doby bol uzamknutý tak dňa 1.8. ako i dňa 2.8. a 3.8.2011, čo dokladá svedkami a telefonicky až 3.8.2011 jej bolo oznámené zamestnávateľom, že pracovisko na ul. Burianova medzierka 2 je už zrušené. Túto skutočnosť považuje ako dostatočný dôvod pre výpoveď danú zamestnávateľom pre zrušenie organizácie alebo jej časti a opätovne žiadala odpoveď.

Z obsahu listiny odporcu zo dňa 8.8.2011 (č.l. 59) súd zisťuje, že ide o reakciu na list navrhovateľky zo dňa 3.8.2011 a dáva návrh, aby sa dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou, a ak by napriek tomu chcela pokračovať v pracovnom pomere, tak je možné zaradiť ju na iné pracovné miesto s iným zaradením a to v sídle firmy a preto žiadal zamestnávateľ o jej vyjadrenie.

Z obsahu listiny odporcu adresovanej navrhovateľke dňa 14.9.2011 a označenej „nástup do zamestnania

- oznámenie“ vyplýva, že je nepochybný priebeh ich rokovaní o nástupe do zamestnania po skončení rodičovskej dovolenky ako i skutočnosť, že pracovisko ul. Burianova medzierka je zatvorené a zamestnávateľ vyzýva na nástup do zamestnania s označením miesta pracoviska Hodžova 6, Žilina. List je odoslaný navrhovateľke poštou dňa 19.9.2011 (č.l. 60).

Z obsahu listiny „okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa“ zo dňa 3.10.2011 (č.l. 61) vyplýva, že zamestnávateľ z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny (absencia v práci od 27.9.2011) okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou s poukazom na ustanovenie . List bol odoslaný na adresu navrhovateľky poštou dňa 3.10.2011.

Zápočtový list zamestnávateľa o potvrdení údajov o odpracovaných rokoch zo dňa 15.11.2011 preukazuje skutočností, že navrhovateľka bola podľa evidencie u odporcu zamestnaná v dobe od 25.6.2007 do 28.10.2011; ako i potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti je vystavené dňa 15.11.2011 (čl. 55,71) s uvedením od 1.5.2009 do 12.11.2009 materská dovolenka, od 13.11.2009 do 31.7.2011 rodičovská dovolenka, od 1.8.2011 do 25.9.2011 neplatené voľno ospravedlnené, od 27.9.2011 do 28.10.2011 absencia.

Z oznámenia Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 25.10.2011 vo veci porušenia pracovnoprávnych predpisov a výsledku inšpekcie práce (č.l. 7) je nesporné, že kontrolou bol zistený nedostatok, že zamestnávateľ neposkytol pre iné prekážky na strane zamestnávateľa v období od 1.8.2011 do 25.9.2011 náhradu mzdy v sume priemerného zárobku, preto nariadil zamestnávateľovi protokole z výkonu inšpekcie odstrániť zistený nedostatok v termíne do 15.11.2011. Zo zápisnice o podaní informácie zamestnávateľa vyplýva, že vykonávala prácu v sídle spoločnosti na adrese Hodžova 6, Žilina dňa 26.9.2011 a z predložených dokladov zamestnávateľa vyplýva, že došlo k zmene pracovných podmienok, keď miesto výkonu práce bolo dohodnuté v pracovnej zmluve na adrese Žilina, Burianova medzierka 2, avšak zamestnávateľ nevyhotovil zmenu pracovnej zmluvy písomne a preto zamestnávateľovi nariadil v protokole z výkonu inšpekcie práce dodržiavať príslušné ustanovenie .

Z dokladu Všeobecnej zdravotnej poisťovne (č.l. 4) nepochybne vyplýva, že dňa 29.10.2010 bola vykonaná zmena platiteľa poistného a navrhovateľkou uhradená platba 11/2011 v sume 42,99 eur a dlh 4,45 eur (47,44 eur).

Z výzvy Všeobecnej zdravotnej poisťovne adresovanej navrhovateľke (č.l. 52) súd zistil, že pri kontrole údajov v registri poistencov nemá evidovaného platiteľa za obdobie od 1.8.2011 do 28.10.2011 a výška poistného predstavuje 133,73 eur.

Podľa (účinnosť k 30.11.2011), ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa , zamestnávateľ je povinný zaradiť

ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu; tieto práva sa uplatnia vrátane zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa.

Podľa na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Podľa , ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v ods. 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Súd v konaní postupoval podľa , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

V danej prejednávanej veci navrhovateľka sa návrhom domáhala zaplatenia sumy 1.160,72 eur titulom nevyplatenej náhrady mzdy v sume jej priemerného zárobku (13,19 €/deň) za obdobie 1.8.2011 do 28.10.2011 tj. za obdobie, kedy nemohla ako zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa a ktorú sumu jej odporca do dnešného dňa neuhradil a sumy 181,17 eur titulom náhrady poistného do zdravotného poistenia (VŠZP) za obdobie od 1.8.2011 do 28.11.2011, ktorú sumu uhradila z dôvodu, že odporca včas neohlásil zmenu skutočností za zamestnanca. Odporca tvrdenia navrhovateľky popieral a udával, že navrhovateľka po skončení rodičovskej dovolenky do práce 1.8.2011 nenastúpila a pre porušenie pracovnej disciplíny ukončil s ňou okamžite pracovný pomer a tento skončil dňom 28.10.2011.

Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, t.j. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky.

V konaní bolo nesporné, že medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer na základe písomnej pracovnej zmluvy 25.6.2007 a navrhovateľka ako zamestnanec vykonávala práce administratívy na mieste výkonu práce s pracoviskom Žilina - Burianova medzierka 2. Bolo tiež nesporné, že jej rodičovská dovolenka bola v trvaní od 13.11.2009 do 31.7.2011. Tiež preukázala, že písomne oznámila nástup do práce dňa 1.8.2011 a rovnako tak z predloženého komplexu ich písomnej komunikácie vyplývajú skutočnosti, že k zmene obsahu pracovných podmienok (relevantným dôkazom) a to miesta výkonu práce nedošlo. Tvrdenia navrhovateľky a odporcu ohľadom zmeny miesta výkonu od 1.8.2011 v sídle firmy na Hodžovej ulici 6 sú rozporné, keď odporca síce nepopiera telefonický rozhovor (27.7.2011) a jej nástup po skončení rodičovskej dovolenky dňa 1.8.2011 avšak v súdnom konaní nepreukázal, ako zmenu miesta výkonu práce až do doručenia písomnej výzvy (odoslané poštou dňa 19.9.2011) navrhovateľke oznámil. V konaní bolo nesporné, že pracovisko zamestnávateľa v priestoroch Žilina

- Burianova medzierka 2 bolo zrušené a teda 1.8.2011 navrhovateľka hoci nastúpila do zamestnania svoju prácu na pôvodnom pracovisku bez jej zavinenia nemohla vykonávať (dôkaz vyjadrenie odporcu, pracovníkov spoločnosti sídliacich v priestoroch ul. Burianova medzierka 2 , č.l. 59,65). Bolo tiež nepochybné, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol skončený zo strany zamestnávateľa jednostranným právnym úkonom (listom zo dňa 3.10.2011) adresovaným navrhovateľke z dôvodu porušenia pracovných povinností, a teda účinky zrušovacieho prejavu urobené v súlade so nastali zo zákona tým dňom, kedy písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru bol druhému účastníkovi (navrhovateľke) doručený. Za rozhodujúce bolo potrebné zo strany súdu považovať i to, že navrhovateľka toto okamžité skončenie pracovného pomeru akceptovala a nepodala

návrh na vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru na súd v stanovenej lehote a pracovný pomer k danému časovému okamžiku uvádzanému v potvrdení dňom 28.10.2011 skončil.

Preto súd pri svojom rozhodovaní o nároku navrhovateľky o náhrade mzdy po skončení rodičovskej dovolenky s nástupom dňa 1.8.2011 vychádzal z relevantných písomných dôkazov, ktoré ovplyvnili výsledok sporu, keďže dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľku. Oprávnenosť ochrany záujmu zamestnanca na stabilizácii pracovného vzťahu je vyjadrená taxatívnym výpočtom, po zániku ktorých sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť v plnom rozsahu obnoviť stav ku dňu prerušenia práce. S touto povinnosťou korešponduje oprávnenie zamestnanca požadovať od zamestnávateľa zaradenie späť do pracovného procesu tak, aby súčasne zostali zachované dve zložky výkonu pracovnej činnosti a to pôvodná práca a pôvodné pracovisko. Pôvodnou prácou sa rozumie súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonával ku dňu prerušenia práce spravidla na základe pracovnej náplne a zodpovedajúca druhu práce dohodnutému v pracovnej zmluve ako jednej z jej podstatných náležitostí. Obsah pojmu pôvodné pracovisko sa zvyčajne chápe užšie ako obsah v pracovnej zmluve dohodnutého pojmu „miesto výkonu práce“ ako ďalšej podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy. Kým miesto výkonu práce sa spravidla vymedzuje označením obvodu obce (mesta), prípadne bližšie aj uvedením názvu ulice alebo inak, v ktorej má byť zamestnanec podľa pracovnej zmluvy pre zamestnávateľa pracovne činný a na strane druhej pôvodným pracoviskom sa rozumie konkrétne pracovné miesto, na ktorom zamestnanec fakticky vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy ku dňu jej dočasného prerušenia a vo vyhradených priestoroch lokalizovaného pôsobiska organizačnej zložky zamestnávateľa. Je potrebné zdôrazniť, že z ustanovení vyplýva, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene a zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne, a preto v danom prípade pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve boli tak pre zamestnanca ako i pre zamestnávateľa záväzné a nemôžu sa jednostranne zmeniť (výnimkou ) a preto k zmene jej podstatných náležitostí (miesta výkonu práce) mohlo dôjsť len v súčinnosti oboch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu a na základe dohody. Zo skutkových zistení tiež vyplynulo, že vyhradené priestory lokalizovaného pôsobiska odporcu ako zamestnávateľa (Burianova medzierka 2) boli zrušené, pričom táto skutočnosť nie je právnou skutočnosťou, ktorá by sama osebe spôsobovala zánik existujúcich pracovných pomerov ako i zánik zamestnávateľa ako subjektu pracovnoprávneho vzťahu a jeho nemožnosť ďalej zamestnávať svojich zamestnancov. Preto v danej veci možno konštatovať, že ak zamestnávateľ stratí možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (aj v prípade premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti) môže dať výpoveď na základe výpovedného dôvodu , a pokiaľ takto odporca nepostupoval, musel si byť vedomý dôsledkov, ktoré pre neho vyplývali z existencie pracovného pomeru s navrhovateľkou po skončení jej rodičovskej dovolenky. Danú situáciu, kedy navrhovateľke v dňoch 1.8.2011 až 25.9.2011 práce nevykonávala, súd posudzoval v kontexte že nedošlo k dohode o zmene pracovných podmienok skôr (tj. pred 1.8.2011) ako i ustanovení upravujúcich skončenie pracovného pomeru z tzv. organizačných dôvodov podľa a absenciu možnosti vykonávať prácu hodnotil ako inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa odseku tj. prekážku, ktorá zamestnávateľovi z objektívnych dôvodov, bez vplyvu zo strany zamestnanca, bráni v istom časovom okamihu plniť voči zamestnancovi povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru. Zamestnanec nie je povinný vykonávať inú ako dohodnutú prácu alebo na inom mieste ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve a z hľadiska finančných nárokov počas trvania prekážky zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku zisteného podľa a 135. Navrhovateľka si uplatňovala nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku za obdobie od 1.8.2011 do 28.10.2011 (88 dní a až do skončenia pracovného pomeru). Bolo v konaní nesporné, že do práce na pracovisko Hodžova 6 nastúpila navrhovateľka dňa 26.9.2011 (pondelok), pričom tvrdenia navrhovateľky a odporcu sú rozporné, keď síce odporca nepopieral telefonický rozhovor, avšak k svojim tvrdeniam nepredložil relevantné dôkazy a z ich vzájomnej korešpodencie vyplynulo len to, že rokovali o spôsobe pokračovania resp. skončenia pracovného pomeru bez predloženia dohody o zmene obsahu pôvodnej pracovnej zmluvy. Preto súd zobral do úvahy dôkaz (písomné oznámenie zmeny pracoviska) a za situácie, kedy navrhovateľka sa rozhodla nastúpiť po výzve dňa 26.9.2011 a následne do práce nenastúpila nemožno navrhovateľku zvýhodňovať tým, že mechanicky svojou nečinnosťou bude spájať až do doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nárok na náhradu mzdy. Povinnosťou zamestnávateľa je zaradiť zamestnankyňu, ktorá sa vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky na pôvodnú prácu a pracovisko, ktorá povinnosť vyplýva z ustanovení a každý zamestnávateľ by mal mať preto sám záujem, aby v prípade spornej situácie mohol preukázať

svoje práva v prípade potreby aj na účely obrany. Uvedené nemôže byť v konaní dávané za povinnosť zamestnancovi, ktorý v konaní predložil platnú pracovnú zmluvu. Preto za relevantné oznámenie o zmene pôvodného pracoviska súd považoval dôkaz listinou zo dňa 14.9.2011 (podaný pre doručovanie poštou až dňa 19.9.2011), ktorým bola navrhovateľka vyzvaná do práce a súd má zato, že následne po jej doručení dňa 26.9.2011 riadne nastúpila a riadila sa pokynmi zamestnávateľa, pričom k dohode o zmene pracovných podmienok v súčinnosti oboch účastníkov nedošlo. Preto súd za rozhodné obdobie inej prekážky na strane zamestnávateľa považuje obdobie od 1.8.2011 až do doručenia oznámenia 23.9.2011 (piatok), kedy navrhovateľka objektívne nemohla prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať t.j. spolu 40 pracovných dní (august - 23, september -17). Na tomto závere súdu, že za daný čas inej prekážky na strane zamestnávateľa zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, nemení nič ani skutočnosť iných tvrdení (§ 101 ods. 1 O.s.p), že zamestnávateľ (odporca) od 1.8.2011 do 25.9.2011 v potvrdení (čl. 71) uviedol neplatené voľno ospravedlnené ako osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca. Výška výpočtu náhrady mzdy medzi účastníkmi nebola sporná (odporca ju nijako nenamietal), preto súd vychádzal z vyplatenej náhrady mzdy za deň 26.9.2011 vo výške 13,19 eur, čo v danom prípade za uvedené rozhodné obdobie predstavuje sumu 527,60 eur. Súd má zato, že nariadenie znaleckého dokazovania pre dané rozhodné obdobie (1.8.2011 do 23.9.2011) by bolo z hľadiska ekonomickej hospodárnosti konania neúčelne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyslovený právny záver, súd nárok navrhovateľky na náhradu mzdy v sume 527,60 eur za obdobie inej prekážky na strane zamestnávateľa ( 1.8.2011 do 23.9.2011) považoval za právne dôvodný a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 527,60 eur a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 663,12 eur za obdobie od 27.9.2011 do 28.10.2011) návrh navrhovateľky zamietol.

V ďalšej časti navrhovateľkou uplatneného nároku o zaplatenie sumy 181,17 eur na zdravotné poistenia (obdobie od 29.10.2011 do 28.11.2011 v sume 47,44; obdobie od 1.8.2011 do 28.10.2011 v sume 133,73 eur) zo skutkového vymedzenia nároku na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu z dôvodu, že odporca nevykonal oznámenie skutočnosti včas, nedostatok odstránil dňa 15.11.2011, a sumu uhradila navrhovateľka.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa (každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti), podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť, vznik (existencia škody), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie. V danom prípade občianskoprávna zodpovednosť odporcu za škodu vznikla z porušenia iných zákonom uložených povinností, ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

je upravené povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Okrem iných subjektov aj zamestnávateľ je povinný platiť poistné () za svojich zamestnancov, ktorým poskytuje plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti a táto povinnosť platiť poistné vzniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby okrem iných i za fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok. Ustanovenie citovaného zákona vymedzuje povinnosti platiteľa poistného (okrem iných) platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom zmenu platiteľa poistného (z dôvodu uvedeného v ), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka v čase trvania pracovného pomeru u odporcu nemá evidovaného platiteľa za obdobie od 1.8.2011 do 28.10.2011 a súd je tohto názoru, že v rovine občianskoprávnej úpravy išlo na strane odporcu o konanie v rozpore s citovaným ustanovením a nedodržanie tejto povinnosti spôsobilo navrhovateľke škodu a nemožno v tomto prípade pripustiť, aby stanoveným povinnostiam platiteľa poistného, ktorý je zamestnávateľom, boli dotknuté práva tretích osôb (poškodeného zamestnanca).

Škoda (ako kategória občianskeho práva) je ujma, ktorá nastala zmenšením majetkového stavu poškodeného a jej výšku mal súd za nesporne preukázanú z dokladov predložených navrhovateľkou tj. vynaložených finančných prostriedkov v sume 47,44 eur ako platby zdravotného poistenia a súd nemal žiaden dôvod, ktorý by zakladal pochybnosť ohľadom správnosti výpočtu. Bolo tiež nepochybné to, že v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu (zamestnávateľa) došlo ku škode na majetku navrhovateľky v tomto rozsahu (47,44 eur) ako následok. V konaní bolo preukázané, že oznámenie zamestnávateľa bolo vykonané až po kontrole z výkonu inšpekcie (čl.7,76), ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva i z vystaveného potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 15.11.2011 pre účely nároku na dávku v nezamestnanosti (čl. 71) a tieto skutočnosti odporca ani nenamietal. Preto súd čo do výšky preukázaného uplatneného nároku na náhradu škody v sume 47,44 eur návrhu navrhovateľky vyhovel a zaviazal odporcu na úhradu sumy 47,44 eur titulom náhrady škody. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 133,73 eur) návrh zamietol, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že evidovaný nedoplatok poistného (zdravotné) za obdobie 1.8.2011 do 28.10.2011 do vyhlásenia rozhodnutia navrhovateľka aj skutočne zaplatila.

Podľa a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pri posudzovaní oprávnenosti nároku navrhovateľky v časti príslušenstva, a to úroku z omeškania 10 % ročne z celkovej dlžnej sumy od 1.8.2011 až do zaplatenia, súd vychádzal z tej skutočnosti, že pracovnoprávny predpis nezakotvuje výšku úrokov z omeškania a preto postupoval súd podľa občianskoprávnych predpisov. Je potrebné vychádzať z ustanovení (ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal). Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Keďže navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by odporcu vyzvala na zaplatenie peňažného plnenia skôr, za kvalifikovanú výzvu súd považoval deň doručenia návrhu samotnému odporcovi. Vychádzajúc z uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 575,04 eur spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 13.11.2012, t.j. odo dňa kedy návrh bol odporcovi doručený (dňa 12.11.2012 čl. 43 spisu) a vo zvyšku uplatňovaný nárok navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V danom prípade navrhovateľka bola úspešná v časti 575,04 eur a vzhľadom na nedostatok návrhu z jej strany ( o povinnosti nahradiť trovy konania, rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) rozhodol súd tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľke ako poplatníkovi z podaného návrhu na jej žiadosť bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku ( ) a podľa o súdnych poplatkoch , ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Keďže neboli v konaní preukázané skutočnosti na oslobodenie odporcu od poplatku, súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť súdny

poplatok za podaný návrh, a to z priznanej sumy v konaní 575 eur 6 % predstavuje sumu 34,50 eur (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov), ktorú je povinný zaplatiť odporca na účet tunajšieho súdu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).