Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-228-2011.pdf
PDF · 85.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/228/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľky P. S., Y.. XX.X.XXXX, bytom C. XX, R., proti odporcovi v 1.rade G. Z., Y.. XX.X.XXXX, bytom R. X, R., v 2.rade: G. S., Y.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašovaným pracoviskom Košice, v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Konanie o určenie otcovstva zastavuje.
Maloletý G. S., Y.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Navrhovateľka a odporca sú oprávnení maloletého G. zastupovať, spravovať jeho majetok.
Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G. sumou 50,-Eur mesačne vždy do 17.dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky od 17.10.2011.
Dlžné výživné za obdobie od 17.10.2011 do 31.1.2013 vo výške 774,20 Eura sa odporca zaväzuje uhrádzať v mesačných splátkach po 30,-Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým G. každý nepárny víkend v nedeľu od 15hod do 18hod s tým, že navrhovateľka je povinná maloletého G. riadne pripraveného odovzdať odporcovi pred jej bytom a odporca je povinný pri ukončení styku odovzdať navrhovateľke maloletého G. pred bytom navrhovateľky.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaním zo dňa 17.10.2011 žiadala, aby súd určil otcovstvo odporcu v 1.rade k maloletému G. S., Y.. XX.X.XXXX, ktorý pochádza z partnerského vzťahu navrhovateľky s odporcom. Odporca v 1.rade nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, neprispieva na výživu maloletého G.. Navrhovateľka je nezamestnaná a poberá rodičovský príspevok. Zároveň navrhla, aby maloletý G. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a odporca v 1.rade bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 185 Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou navrhovateľky, odporcu a zistil tento skutkový stav:
Podľa kópie rodného listu predloženého navrhovateľkou v konaní dňa XX.X.XXXX sa narodil maloletý G. S.. Ako matka je evidovaná navrhovateľka, otec podľa záznamu v knihe narodení Matričného úradu Košice - Západ nie je uvedený.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že od novembra 2009 nežije s odporcom v 1.rade, otcom maloletého G. v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka navrhla zveriť maloletého G. do jej osobnej starostlivosti, zo strany odporcu určiť výživné sumou 185,-Eur mesačne. Zároveň uviedla, že odporca v 1.rade neuhrádzal výživné na maloletého G.. Navrhovateľka žije od novembra 2011 v spoločnej domácnosti s N. J.,, s ktorým uzatvorila manželstvo. Žijú v 3-izbovom byte aj s matkou navrhovateľky. Dňa 29.8.2012 jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej A. J., narodenej z jej súčasného manželstva. Navrhovateľka by mala poberať materské dávky, ktoré jej dosiaľ rozhodnutím sociálnej poisťovne neboli priznané. Manžel navrhovateľky má príjem 140,-Eur na základe dohody o vykonaní práce. Náklady na bývanie predstavujú spolu 236,-Eur, pričom navrhovateľka prispieva matke na stravu sumou 100,-Eur mesačne. Náklady na maloletého G. sú asi 50,-Eur mesačne na stravu, oblečenie, hygienu, obuv. Maloletý G. je v jej celodennej starostlivosti, nenavštevuje predškolské zariadenie. Jej manžel inú povinnosť okrem maloletej A. J. nemá. Zároveň uviedla, že navrhovateľka ani jej súčasný manžel neuhrádzajú ďalšie výdavky na úvery. Navrhovateľka navrhla upraviť styk odporcu v 1.rade s maloletým G. každý nepárny víkend v nedeľu od 15-18hod.
Z výpovede odporcu v 1.rade vyplynulo, že s návrhom navrhovateľky na určenie otcovstva k maloletému G. S., Y.. XX.X.XXXX súhlasí a uznáva otcovstvo k maloletému. Partnerský vzťah s navrhovateľkou mal od februára 2006 do novembra 2009. Asi do doby trištvrte roka pred novembrom 2012 za maloletým G. aj chodil, boli v kontakte, maloletý G. bol na neho aj zvyknutý, v súčasnosti je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberá dávky v hmotnej núdzi 125,-Eur, z toho časť predstavuje príspevok na bývanie. Po pracovnom úraze od roku 2004 je nezamestnaný, nevznikol mu nárok na invalidný dôchodok vzhľadom na nedostatočný počet odpracovaných dní. Sociálna poisťovňa mu žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. Rozdiel na strate na zárobku si nemohol uplatniť, nakoľko pracovný úraz bol zavinený z jeho strany. Toho času býva v ubytovni. Okrem dávok v hmotnej núdzi dostáva príspevok 19,-Eur na ošatné a ďalší príspevok na cestovné. Zároveň uviedol súdu, že sa zaujímal o prácu, ktorú by mohol pri svojom zdravotnom postihnutí vykonávať, avšak nemohol si nájsť vhodné pracovné miesto. Nie je vlastníkom hnuteľných a nehnuteľných vecí. Zo svojho príjmu hradí vysoké výdavky za ubytovanie 210,-Eur mesačne. Finančne si vypomáha príležitostnými prácami, napr. opravou telefónu pre známych. K návrhu navrhovateľky uviedol, že súhlasí so zverením maloletého Vlastimila do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom na svoju finančnú situáciu bol by ochotný prispievať na jeho výživu sumou 50,-Eur mesačne a styk s maloletým G. upraviť každý druhý víkend v nedeľu od 15-18hod. Uviedol, že je schopný splácať dlžné výživné v minimálnych splátkach po 30,-Eur mesačne vzhľadom na výšku svojho príjmu.
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach odporca v 1.rade bol v roku 2012 poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške 125,75 Eura, príspevku na kompenzáciu nákladov v súvislosti s hygienou, ošatením a bytovým zariadením vo výške 18,06 Eura od júla 2012 a príspevku na prepravu od júla 2012 vo výške 96,90 Eura.
Zo zhodných výpovedí navrhovateľky a odporcu v 1.rade vyplynulo, že odporca neplatil na výživu maloletého G. od októbra 2011.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 24.1.2013 doporučila zveriť maloletého G. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zo strany odporcu určiť výživné sumou 50,-Eur mesačne a upraviť styk otca maloletého G., odporcu v 1.rade, podľa zhodného prednesu oboch rodičov.
Keďže podľa ust. § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, je s konaním o určenie otcovstva spojené konanie výchove a výžive maloletého dieťaťa, súd v tomto konaní upravoval práva a povinnosti rodičov k mal. G..
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva stanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 91 ods. 1,2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa ust. § 94 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Nakoľko v danom prípade došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve odporcu v 1.rade k maloletému G. S., súd konanie o určenie otcovstva k maloletému G. S. zastavil.
Nakoľko z výpovedí navrhovateľky a odporcu v 1.rade vyplynulo, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, súd v súlade s ust. § 36 Zákona o rodine, vychádzajúc zo zhodných výpovedí navrhovateľky a odporcu v 1.rade, ako aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá aj dosiaľ zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého.
Súd v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine, vychádzajúc z výpovedí odporcu v 1.rade, ako aj vzhľadom na okolnosť, že podľa potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, jediným príjmom odporcu v 1.rade sú dávky v hmotnej núdzi, príspevok na kompenzáciu nákladov spojených s hygienou, ošatením, bytovým zariadením a cestovného a príjem z príležitostnej práce, ako primerané určil výživné zo strany odporcu v 1.rade na maloletého G. S. sumou 50,-Eur mesačne prihliadnuc aj na výšku odôvodnených nákladov prezentovaných navrhovateľkou v konaní na maloletého a zohľadniac celkovú majetkovú situáciu na strane navrhovateľky, výšku jej výdavkov a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej A. J., pochádzajúcej zo súčasného manželstva navrhovateľky.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Súd prihliadnuc na zhodné výpovede navrhovateľky a odporcu v 1.rade o úprave styku odporcu v 1.rade s maloletým G. rozhodol o styku odporcu v 1.rade k maloletému G. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom zohľadnil aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka.
O trovách konania bolo súdom rozhodnuté podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).