Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_14C-217-2012.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/217/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanej U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. XX, zast. ustanoveným opatrovníkom F. A., zamestnancom OS v Lučenci v konaní o zaplatenie 126,28 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 126,28 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 126,28 Eur od 17.08.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 1,40 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia 126,28 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že podľa § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (napr. že je zamestnaný v cudzine, kde je zdravotne poistený, resp. sa dlhodobo zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistený, a iné) a vrátiť preukaz poistenca najneskôr do ôsmich dní od skutočnosti rozhodujúcej pre zánik verejného poistenia. V období zániku účasti na verejnom zdravotnom poistení, poistenec poistné na zdravotné poistenie v Slovenskej republike neplatí a súčasne ani nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, pretože zdravotná starostlivosť sa na základe zdravotného poistenia poskytuje len poistencom. U žalovanej došlo k zániku poistného vzťahu v období od 10.06.2005 ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a bola zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemal sídlo na území Slovenskej republiky a bola zdravotne poistená na území štátu, v ktorom mal jej zamestnávateľ sídlo - Taliansko. Žalovaná zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi mala splniť najneskôr 17.06.2005 a splnila ju až 13.01.2010. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nedodržala zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny rozhodujúcich skutočností, poisťovňa v čase zániku žalovanej účasti na verejnom zdravotnom poistení hradila náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti zmluvným zdravotníckym zariadeniam vo výške 126,28 Eur. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 21.07.2010, ktorú žalovaná prevzala dňa 30.07.2010 a opakovane výzvou zo dňa 08.11.2010. Žalobca si uplatnil úhradu istiny vo výške 126,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od uplynutia 15-dňovej lehoty na úhradu po prevzatí, t.j. od 17.08.2010 v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. .
Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený.
Žalovanej bol pre konanie ustanovený opatrovník v zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. .
Žalobca sa nedostavil na pojednávanie, ospravedlnil svoju neúčasť, trval na podanom žalobnom návrhu, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Ustanovený opatrovník žalovanej sa pojednávania nezúčastnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, čestným vyhlásením o zdravotnom poistení, odhláškou poistenca zo dňa 13.01.2010, výpisom z účtu poistenca, výzvou na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v čase vyňatia poistenca zo zdravotného poistenia zo dňa 21.07.2010, výzvou na úhradu pred uplatnením si pohľadávky na súde zo dňa 08.11.2010, platobným rozkazom vo veci, oznámením OO PZ Lučenec, uznesením o zrušení platobného rozkazu, uznesením o ustanovení opatrovníka, ospravedlnením žalobcu zo dňa 14.01.2013, na základe čoho zistil, že podľa § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (napr. že je zamestnaný v cudzine, kde je zdravotne poistený, resp. sa dlhodobo zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistený, a iné) a vrátiť preukaz poistenca najneskôr do ôsmich dní od skutočnosti rozhodujúcej pre zánik verejného poistenia. V období zániku účasti na verejnom zdravotnom poistení, poistenec poistné na zdravotné poistenie v Slovenskej republike neplatí a súčasne ani nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, pretože zdravotná starostlivosť sa na základe zdravotného poistenia poskytuje len poistencom. U žalovanej došlo k zániku poistného vzťahu v období od 10.06.2005 ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a bola zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemal sídlo na území Slovenskej republiky a bola zdravotne poistená na území štátu, v ktorom mal jej zamestnávateľ sídlo - Taliansko. Žalovaná zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi mala splniť najneskôr 17.06.2005 a splnila ju až 13.01.2010. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nedodržala zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny rozhodujúcich skutočností, poisťovňa v čase zániku žalovanej účasti na verejnom zdravotnom poistení hradila náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti zmluvným zdravotníckym zariadeniam vo výške 126,28 Eur. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 21.07.2010, ktorú žalovaná prevzala dňa 30.07.2010 a opakovane výzvou zo dňa 08.11.2010. Žalobca si uplatnil úhradu istiny vo výške 126,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od uplynutia 15-dňovej lehoty na úhradu po prevzatí, t.j. od 17.08.2010 v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. .
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o verejnom zdravotnom poistení, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a/ je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, b/ vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť, c/ dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa § 23 ods. 1, písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
Podľa § 451 ods. 1 O.Z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 O.Z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 1 zákona O.Z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 O.Z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná ako poistenec zdravotného poistenia u žalobcu neoznámila zdravotnej poisťovni rozhodujúce skutočnosti pre zánik poistenia z dôvodu zdravotného poistenia v členskom štáte Európskej únie - Taliansko. V období od 10.06.2005 kedy došlo k zániku jej poistenia až do 13.01.2010 preto žalovaná nemala právo na poskytovanie plnení zo strany žalobcu titulom zdravotného poistenia jednotlivým zdravotníckym zariadeniam. V období od 17.06.2005 do 13.01.2010 preto žalovaná bezdôvodne prijala plnenie vyplývajúce zo zdravotného poistenia, ktoré už zaniklo v tomto období, a preto ju súd zaviazal povinnosťou zaplatiť istinu vo výške 126,28 Eur. Žalovaná je v omeškaní s povinnosťou zaplatiť peňažný dlh, preto súd priznal žalobcovi v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení taktiež úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni uplynutia lehoty na plnenie, ktorú žalobca určil vo výzve na zaplatenie.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania na hotových výdavkoch, poštovnom vo výške 1,40 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.