Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1470-2011.pdf
PDF · 78.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1470/2011
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Trebišov, M.R. Štefánika 178, 075 01 Trebišov, IČO: 30 807 484, proti povinnému H. - J. s.r.o., G. XXX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, pre vymoženie sumy 766,34 Eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúciu z a s t a v u j e .
III. Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
IV. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19.10.2011, doručeného Exekútorskému úradu Košice, súdnemu exekútorovi Mgr. Eduardovi Birovi dňa 24.11.2011, sa začalo exekučné konanie. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné Rozhodnutie č. 700-3910527311-GC04/11 zo dňa 6.9.2011 Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov.
Žiadosťou zo dňa 30.11.2011, doručenou súdu dňa 7.12.2011, požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Trebišov Poverením č. 5811 078742 * zo dňa 9.12.2011 poveril vykonaním exekúcie Mgr. Eduarda Bira, súdneho exekútora, Exekútorský úrad Košice.
Súdny exekútor podal návrh, ktorý súd posúdil ako podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov z dôvodu, že povinný bol na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice I. č.k. 31Cbr/68/2009 zo dňa 7.7.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra, deň výmazu 27.4.2012. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie, o ktorých žiadal rozhodnúť podľa ustanovenia § 203 zák. č. 233/1995 Z.z..
Podľa ustanovenia § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd a to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia § 68 ods. 1, ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil na neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toto, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
Prihliadnuc na uvedené ustanovenie Exekučného poriadku by teda bolo možné exekúciu vykonať proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, len ak by sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť z exekučného titulu.
Podľa ustanovenia § 68 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu.
Súd na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 22096/V zistil, že povinný bol podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka ex offo vymazaný z obchodného registra, deň výmazu 27.4.2012, na základe uznesenia Okresného súdu Košice, č. k. 31Cbr/68/2009-44 zo dňa 7.7.2011.
Vzhľadom k tomu, že povinný v priebehu exekúcie stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku svojho zrušenia a následného výmazu z obchodného registra, pričom právo z exekučného titulu neprešlo na iného, teda chýba jedna z procesných podmienok konania, spôsobilý účastník konania, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súdny exekútor s predložením podnetu na zastavenie exekúcie predložil vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 53,87 Eur vrátane DPH.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa §196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1, ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Exekučný poriadok pri trovách exekúcie a ich náhrade vychádza zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 EP). Ustanovenie § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku predstavuje výnimku z tejto zásady. Jeho použitie prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a t o, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením
oprávneného, a že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak neexistuje povinný, je možné na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného iba z uvedených dôvodov. V tomto exekučnom konaní však neboli splnené predpoklady, za ktorých by súd mohol uložiť povinnosť oprávnenému nahradiť trovy
exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný subjekt stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, pričom povinnosť z exekučného titulu neprešla na nikoho iného. Oprávnenému v tomto konkrétnom prípade nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nevedel a nemohol vedieť, že povinný v priebehu exekúcie stratí spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, čo spôsobí zastavenie exekúcie. Exekúcia nebola zastavená ani z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nastáva teda situácia, kedy súdny exekútor nemôže mať uhradené vynaložené náklady na exekúciu, a že túto vykonal bez nároku na odmenu od účastníka konania. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Vzhľadom na to, že v danom prípade pri uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie neprichádza do úvahy žiadny účastník konania, rozhodol súd tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
O trovách konania oprávneného súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho, nakoľko konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku).