Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/9/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľky: H.. H. V., bytom S., S.. K. X, zastúpená advokátom JUDr. Alexandrom Farkašovským, AK Košice, Pri jazdiarni 1, proti odporcovi: H.. Š. V., bytom Bratislava, K.H. U.. F.. J.. W. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Gabrielou Strýčekovou, Gladiolová 12, 949 01 Nitra, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej H. V., narodenej XX. X. XXXX bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky H. V., rodenej V., narodenej XX.XX.XXXX a odporcu Š. V., narodeného XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Okresným úradom v V. - Q. Ú. B. Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Q., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvádza.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletá H. V., narodená XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude vychovávať a starať sa o jej výživu. Obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Matka sa zaväzuje platiť na výživu maloletej H. sumu 100,- EUR mesačne, počínajúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Matka má právo stretávať sa s maloletou H. každý štvrtý týždeň v bežnom mesiaci, počnúc piatkom o 16,00 hod. končiac nedeľou o 16,00 hod., každý párny rok v čase jarných prázdnin od posledného vyučovacieho dňa (piatok) od 16,00 hod. končiac nasledujúcou nedeľou, kedy matka o 16,00 hod. vráti maloletú, každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov počnúc posledným dňom školského vyučovania od 16,00 hod. a končiac posledným dňom Veľkonočných prázdnin, kedy matka o 16,00 hod. odovzdá maloletú, každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09,00 hod. do 31.07. o 16,00 hod., každý rok počas jesenných prázdnin počnúc posledným dňom školského vyučovania o 16,00 hod. a odovzdá maloletú posledný deň prázdnin o 16,00 hod., každý nepárny rok počas vianočných prázdnin od 23.12. o 09,00 hod. do 29.12. do 16,00 hod. a každý párny rok od 29.12. o 16,00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin, kedy matka odovzdá maloletú o 16,00 hod. tak, že si v uvedené dni maloletú prevezme od otca pred jeho bytom a po ukončení styku maloletú odovzdá otcovi na tom istom mieste. Otec je povinný na styk maloletú riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 20.09.2010 sa navrhovateľka domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Súčasne sa domáhala aj úpravy práv a povinností k maloletej H. na čas po rozvode, tak aby maloletá H. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom zastupovať a spravovať majetok maloletej bude navrhovateľka. Navrhovateľka súčasne žiadala, aby súd odporcu zaviazal na platenie výživného na maloletú Ivanu sumou vo výške 250,- EUR mesačne s tým, že odporca bude mať právo stretávať sa s maloletou bez obmedzenia. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom je len formálne, s odporcom spolu nežijú a manželstvo si neplní svoje funkcie

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril tak, že s rozvodom súhlasí, nakoľko manželstvo v súčasnosti neplní už žiadnu funkciu, manželia nevedú spoločnú domácnosť, vzťahy medzi nimi sú trvalo rozvrátené a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Odporca žiadal, aby maloletá H. bola po rozvode zverená do výchovy a opatery odporcu, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporca navrhoval, aby súd zaviazal navrhovateľku prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 100,-EUR a upravil styk navrhovateľky s maloletou tak, že táto má právo stretávať sa každý párny týždeň v mesiaci dôvod 9 00 hod. v sobotu v do 15 00 hod. nasledujúcu nedeľu, počas jesenných prázdnin od 9 00 hod. v 1. deň jesenných prázdnin do 15 00 hod v posledný deň jesenných prázdnin, v každý nepárny rok počas vianočných prázdnin od 9 00 hod. po od dňa 23. 12. do 15 00 hod. k dňa 3. 1. Nasledujúci kalendárny rok, každý párny rok počas veľkonočných prázdnin od 9.00 hod. v 1. deň veľkonočných prázdnin do 15 00 hod posledného dňa veľkonočných prázdnin, a počas letných prázdnin bod 9 00 hod dňa 1. 7. do 15 00 hod. dňa 31. 7. príslušného kalendárneho roka tak, že si navrhovateľka v uvedený deň a hodinu prevezme maloletú dcéru od otca pred jeho bytom a v uvedený deň a hodinu na tom istom mieste otcovi maloletú odovzdá.

Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2013 navrhovateľka a odporca, vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v poručenskom konaní sp. Zn. XXP XXX/XXXX, navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy práv a povinností k maloletej H. tak, že súd na čas po rozvode maloletú H. zverí do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude vychovávať a starať sa o jej výživu. Obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Súčasne žiadali, aby súd matku zaviazal platiť výživné na maloletú Ivanu vo výške 100 ,- EUR mesačne. Navrhovateľka a odporca navrhli, aby súd schválil aj dohodu týkajúcu sa úpravy styku matky s maloletou dcérou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, výsluchom kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi - sobášnym listom, rodným listom maloletej, obsahom poručenského spisu, v ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX v Q., a toto je zapísané v knihe manželstiev Q. Ú. B. Q.. Obaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, ich posledné spoločné bydlisko bolo V., mestská časť Bratislava - G. O., pričom na uvedenej adrese odporca aj s maloletou stále býva. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.4.2011 sp. zn. určil za miestne príslušný súd na rozhodnutie Okresný súd Bratislava I v Bratislave.

U navrhovateľky ide o manželstvo druhé a u odporcu o manželstvo prvé. Počas trvania manželstva sa účastníkom narodilo maloleté dieťa a to: maloletá H. V., nar. XX.XX.XXXX v S..

Z návrhu vo veci samej a z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa s odporcom zoznámili v roku 1998. V tom čase odporca žil a pracoval v Hongkongu a navrhovateľka v Košiciach. Zoznámili sa cez internet. Zosobášili sa X. X. XXXX v Q. a ihneď po svadbe navrhovateľka odcestovala do Hongkongu, kde žili v prenajatom byte 8 mesiacov. Po tejto dobe navrhovateľka otehotnela a, keďže mala po 35. roku života, bolo potrebné, aby jej tehotenstvo prebiehalo pod kontrolou lekárov . Lekárska starostlivosť v Hongkongu v tehotenstve je veľmi nákladná a tak zvolili cestu jej návratu na Slovensko, s tým, že sa odporca v priebehu pár týždňov vráti na Slovensko. V novembri roku 2000 k sa vrátila navrhovateľka na Slovensko. Odporca sa však nevrátil tak k, ako sa dohodli, ale opäť s navrhovateľkou manipuloval tak, že odišiel v najneskoršom v čase, kedy to bolo možné. Medzitým navrhovateľka celé tehotenstvo prežila

sama na Slovensku, porodila, a do pol roka od narodenia dcéry v sa vrátil aj odporca na Slovensko. Ihneď po návrate začali prvé partnerské problémy, ktoré neboli počas celého ich odlúčenia. Odporca pricestoval do Bratislavy, kde vlastní záhradný dom, a nenašiel si celý mesiac čas na to, aby ich s maloletou dcérou prišiel pozrieť. Až na Vianoce boli spolu, zobral ich do starej a špinavej záhradnej chatky, kde bola 1 platnička navarenie, nebola práčka, nebolo, kde spať a celý dom bol v nepripravenom stave pre život s malým dieťaťom. Toto prostredie nebolo vôbec zo zdravotného k a hygienického hľadiska vhodné pre život dieťaťa. Záhradný domček bol niekoľko kilometrov od mesta za Bratislavou v neobývanej časti. Keď navrhovateľka hovorila odporcovi, že tieto podmienky sú pre ňu a ich malú dcéru neprijateľné, tak začali medzi nimi hádky a napätie, ktoré sa neustále stupňovali. Okrem toho, že tam bola celé dni úplne sama, lebo odporca bol celé dni v práci, nikoho nepoznala a nemala sa s kým porozprávať. Ďalší problém bol aj v tom, že si odporca neželal, aby udržiavala kontakt rodičmi. Keď ich chcela aspoň raz za 2 mesiace navštíviť, nedovolili jej to, on s nimi nechcel chodiť do Košíc, a keď mu povedala, že by rada išla aspoň sama, tak jej urobil scény psychický tlak , že sa začala báť mu hovoriť o svojich potrebách. Týmto sa ich vzťahy ešte viac narušili. Po roku takýto život s odporcom plný psychického tlaku, napätia, hádok a stresu nezvládla. Preto zobrala dcéru a odišla do Košíc bez toho, aby sa ohlásila. Po tomto jej odchode dúfala , že odporca pochopí, že ich má rád a že chce byť s nimi a, že tieto problémy hlavne kvôli dcére nejako vyriešia. Výsledkom však bolo, že sa ich vzťahy narušili do takej miery, že potom celý rok prosila odporcu, aby sa s ich s dcérou mohla vrátiť k nemu. Odporca ich odmietal, nevolal im počas celej doby, čo bolo v Košiciach, prispieval na výživné len sporadicky . Koncom januára 2003 ich odporca zobral spolu s dcérou naspäť k nemu. Po jej návrate sa však, bohužiaľ, časom nič nezmenilo k lepšiemu, práve naopak , začal ešte väčší psychický teror, ako v 1. období. Odporca na navrhovateľku kričal za každú maličkosť, hneval sa, často nemali čo jesť k, nakúp robili len, keď on uznal za vhodné, nikam nechodili, sedeniu len doma a raz do roka išli na dovolenku. Nenavštevovali nikoho, ani kultúrne podujatia, nechodili absolútne nikam. Počas ich spoločného života navrhovateľka nemala prístup a nepoznala odporcove finančné príjmy ani účty k, nemala žiadny prístup ani k finančným prostriedkom. V septembri 2009 zobrala dcéru, ktorá sama videla aká zlá je situácia, a odišli do Košíc bývať k jej rodičom . Ešte v deň odchodu išla za odporcom, povedala mu, že kvôli dcére by mali urobiť nejaké kompromisy a dohodnúť si spoločné podmienky života. Odporca jej oznámil, že sa nemá o čom s ňou baviť a, aby ho neotravovala takými hlúposťami, že aj ona vôbec niečo chce. Na konci septembra sa s dcérou presťahovali do Košíc, kde maloletá začala navštevovať základnú školu a kde chodila do januára 2010. Počas ich odlúčenia, prvé 2 mesiace odporca o nich vôbec nejavil záujem. Až, keď si všimol , že dcéra sa mu postupne vzďaľuje, začal jej posielať drahé dary a telefonovať. V čase Vianoc si však nenašiel čas ani na to , aby pre nich prišiel a, aby strávili spoločné Vianoce. Zimné prázdniny potom s dcérou trávili v Bratislave u odporcu. Po tomto období sa už dcéra nechcela vrátiť do Košíc, chcela ostať v Bratislave a tvrdila, že tatino sa zmenil. Do konca januára ešte ostala v Košiciach a potom začala bývať u odporcu. Navrhovateľka bola proti tomu, aby s ním bývala, lebo vedela, že odporca sa o ňu nebude vedieť riadne postarať. Dcéra bola presvedčená, že, ak sa vráti do Bratislavy, tak ich dá dohromady. V odporca však svojím konaním jej dával najavo, že si neželá, aby sa k nemu vrátila a dcéru začal viesť tomu, že stretnutia s ňou budú len vtedy, ak to on povolí. Počas letných prázdnin odporca manipuloval s dcérou tak, aby nemala čas a nechcela za ňou prísť. Spoločný život s odporcom je v rozvrate. Odporca drží dcéru nakrátko, tak, že jej nedovolí stretávať sa s ňou. S odporcom v súčasnosti nedokáže komunikovať, pričom má za to, že ich manželstvo je len formálne, neplní žiadnu spoločenskú funkciu, možno konštatovať, že rozvrat je dlhodobý, manželia spolu nehospodária a manželstvo je len formálnym zväzkom.

Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadril, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že v tej dobe, keď sa zoznámil s navrhovateľkou , bol na určitú dobu vyslaný pracovať do Hongkongu a pre dobré pracovné výsledky mu bola ponúknutá práca na dobu neurčitú. S touto skutočnosťou oboznámil navrhovateľku pri jej návšteve v Hongkongu, a nie je pravdou, žeby ju klamal a zavádzal. Po uzavretí manželstva odporca s navrhovateľkou začali spoločne žiť Hongkongu, kde boli šťastní a plánovali si založiť rodinu. Potom ako navrhovateľka otehotnela, spoločne s odporcom zvážili, že by bolo lepšie , aby maloletá sa narodila na Slovensku. Odporca po narodení maloletej dcéry skončil s prácou v zahraničí hneď ako to bolo možné a dňa 1. 12. 2001 sa vrátil na Slovensko a od 3. 12. 2001 začal pracovať na projektoch v Európe. Navrhovateľka s maloletou zostala v Košiciach , odmietla cestovať za ním do Bratislavy, tak aj Vianoce prežili v Košiciach. Navrhovateľka sa nevedela prispôsobiť spoločnému manželskému životu v Bratislave a jej časté úniky do Košíc a vplyv jej rodiny negatívne vplývali na ich manželstvo. V roku 2003 odporca pracoval na Ukrajine a často navštevoval navrhovateľku s maloletou

v Košiciach a vtedy sa odporca s navrhovateľkou dohodol o návrate do Bratislavy - január 2004. Od tejto doby manželstvo fungovalo dobre a až v 1. polroku 2009 začali problémy, keď odporca požiadal navrhovateľku, aby aj ona začala finančne prispievať na domácnosť a podľa svojich možností sa podieľať na spoločných nákladoch, keďže už začala zarábať. V lete 2009 navrhovateľka sama bez maloletej odišla do Košíc a v dohodnutom čase sa nevrátila. Následne po návrate koncom septembra odporcovi zo dňa na deň oznámila, že odchádza s maloletou do Košíc , tam ju prihlásila od septembra do školy a robila všetko preto, aby nemohol byť s dcérou, a to ani počas Vianoc. Po Vianociach prišla navrhovateľka s maloletou do Bratislavy, kde spoločne strávili zimné prázdniny, a dohodli sa na tom, že dcéra ukončí 1. polrok v Košiciach a zostanú spoločne v Bratislave. Od januára 2010 je maloletá stále v Bratislave, avšak navrhovateľka sa nevrátila do Bratislavy. Odporcovi nemožno klásť za vinu k, že pracoval a často sa zdržoval mimo domu, nakoľko bol živiteľom rodiny, keďže navrhovateľka nepracovala , a preto bolo výlučne len na ňom, aby zabezpečoval rodinu po ekonomickej stránke. Odporca matke ani pred úpravou styku súdnym rozhodnutím nikdy nebránil, ba naopak, keď v januári 2010 bol vziať maloletú v Košiciach, kúpil navrhovateľke web kameru, aby mohla byť aj týmto spôsobom v čo najčastejšom styku s dcérou.

Navrhovateľka po úprave styku s dcérou nechodí za dcérou, tak ako je to nariadené v súdnom rozhodnutí, odmieta komunikovať s odporcom, ktorý je voči nej ústretový a navrhol jej dňa 4. 11. 2011 e-mailom, aby sa v záujme maloletej v konaní o rozvod manželstva dohodli bez emócii a negatívnych dopadov na ich maloleté dieťa, ktoré je v opatere otca spokojné, odporca sa o maloletú dokáže riadne postarať, táto je výbornou žiačkou a aj znalkyňa MUDr. Hrková v znaleckom posudku číslo 44 /2001 v časti III. záver uviedla, že u maloletej dominuje citový vzťah k otcovi, prostredie u otca je v súčasnej dobe pre ňu vhodnejšie a znalkyňa neodporúča zmenu výchovného prostredia maloletej z výchovy otca do výchovy matky, nakoľko by to bolo voči dieťaťu násilné a negatívne pôsobiace. Na záver odporca uviedol, že manželstvo účastníkov súčasnosti neplní už žiadnu funkciu, manželia nevedú spoločnú domácnosť, vzťahy medzi manželmi sú trvalo rozvrátené, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto odporca súhlasí s rozvodom manželstva.

Podľa Z.z súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci od roku 2010 spolu ako manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spolu nehospodária, nie sú si navzájom oporou, nevychovávajú spoločne svoje maloleté dieťa.

Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií manželstva, tento stav je dlhodobý. Vzhľadom na vzájomné odcudzenie účastníkov ako manželov, neochotu účastníkov žiť v spoločnej domácnosti a prispôsobovať sa jeden druhému, nie je predpoklad že by títo manželské spolužitie obnovili.

Na základe uvedeného súd manželstvo rozviedol.

Podľa § 23 ods. 2 cit. Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd dospel k záveru, že príčinou rozvratu manželského vzťahu medzi účastníkmi bola vzájomná neschopnosť komunikácie medzi manželmi, rozdielnosť pováh, ich vzájomné citové odcudzenie, a napokon aj odlišná predstava každého z nich o ďalšom fungovaní rodiny, ako aj rozdielne názory na manželské spolužitie. Súd z vykonaného dokazovania ustálil, že manželské spolužitie účastníkov neplní svoj spoločenský účel, rozvrat manželstva je trvalý, hlboký a vážny a neexistuje medzi účastníkmi

žiadna možnosť prípadnej obnovy tohto manželského spolužitia. Preto súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 cit. Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 cit. Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 cit. Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 cit. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 4 cit. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr. Hrkovej č. 44/2011 zo dňa 22.6.2011 súd zistil, že u maloletej dominuje citový vzťah k otcovi, citový vzťah k matke je prítomný, pozitívne sýtený, s komponentmi frustrácie, ambivalencie. Má potrebu naplniť svoje citové potreby zo strany obidvoch rodičov. Znalkyňa ani u jedného z rodičov nezistila osobnostnú psychopatológiu, ktorá by znižovala ich schopnosti výchovne vplývať na maloleté dieťa. Každý z nich disponuje vlastnosťami, ktoré môžu pozitívne ovplyvňovať vývin maloletej. Potrebná je však kvalitnejšia komunikácia rodičov, schopnosť akceptovať a realizovať dohody a kompromisné riešenia, ktorá doteraz zlyháva.

Maloletá Ivana je integrovaná do prostredia u otca, toto prostredie je v súčasnej dobe pre ňu vhodnejšie. Pri vykonanom znaleckom vyšetrení sa nezistilo, že je maloletá zo strany otca cielene ovplyvňovaná (manipulovaná) za účelom oslabenia citovej väzby medzi dieťaťom a matkou. Globálne podmienky a vplyvy prostredia u otca zvyšujú u maloletej pozitívne vnímanie stability prostredia a citového zázemia u otca nepriamo zvýrazňujú protiklad s napätými situáciami v súvislosti so stretnutiami s matkou. Je veľmi pravdepodobné, že u otca a jeho príbuzných vníma dieťa ich odstup od matky, čo aj bez cieleného manipulovania dieťaťa vedie k posilňovaniu preferencie prostredia u otca voči prostrediu matky. Vzhľadom k vzťahom maloletej k rodičom jej aktuálnemu psychickému stavu a vnímaniu reality predstavuje v súčasnosti otec rodiča s vhodnejšími predpokladmi na osobnú starostlivosť o dieťa.

Znalkyňa neodporúča zmenu výchovného prostredia maloletej z výchovy otca do výchovy matky. Bol by to akt voči dieťaťu násilný a negatívny pôsobiaci. Znalkyňa navrhla upraviť styk maloletej s matkou každý druhý víkend podľa reálnych možností, podľa režimu vhodného pre dieťa jej veku s alikvotnou časťou prázdnin a sviatkov.

Maloletá má pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom, má potrebu konzumovať emocionálny vzťah k matke, vzťah k otcovi má možnosť komunikovať nepretržite. Pre komunikačné bariéry medzi rodičmi dochádza opakovane k problémom pri realizácii stretnutí, k napätým situáciám, ktoré u maloletej napätie, afektívne reakcie, aj menej prispôsobivé správanie. Je potrebné preto stanoviť jasné pravidlá a hranice,

ktoré budú musieť všetci traja rodičia aj maloletá rešpektovať a dodržiavať. Styk matky s dieťaťom má byť pravidelný, pomerne rozsiahly, mal by byť vytvorený vhodný priestor k stretávaniu bez vonkajších zásahov do jeho realizácie a priebehu.

Pri rozhodovaní o zverení maloletej H. sa rodičia (a to najmä s ohľadom na vyššie uvedené v deň výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v poručenskom konaní) dohodli tak, že maloletá H. bude na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude vychovávať a starať sa o jej výživu. Zároveň sa dohodli, že obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Kolízny opatrovník veľmi ocenil, že obaja rodičia, ktorým ide v prvom rade o záujem maloletej, dosiahli kompromis a akceptovali aj názor maloletej, a teda sa dohodli na úprave práv a povinností k maloletej na čas po rozvode s tým, že kolízny opatrovník považuje túto dohodnutú úpravu za vhodnú a korektnú pre rozvíjanie vzťahov dcéry s rodičmi. Preto navrhol predmetnú rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko má za to, že uvedené je v prospech maloletej H..

Na základe uvedeného súd rodičovskú dohodu týkajúcu sa zverenia maloletej H. do osobnej starostlivosti otca, ako aj dohodu, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok schválil, nakoľko má za to, že uvedená dohoda je na prospech maloletej H.. Podľa súdu práve spoločná správa o majetok maloletej a jej zastupovanie oboma rodičmi má primäť oboch rodičov k tomu, aby spoločne sa snažili riešiť tieto otázky týkajúce sa maloletej, aby si našli vzájomnú cestu komunikácie, a aby nedochádzalo zo strany žiadneho rodiča k obmedzovaniu práv vo vzťahu k maloletej. Preto zastupovanie maloletej a správu jej majetku ponechal súd obom rodičom rovnako. Napokon zastupovanie a správu majetku maloletého majú právo vykonávať obaja rodičia, pretože ide o výkon rodičovských práv, pričom samotné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov, ešte neznamená automatické priznanie práva na zastupovanie a správu majetku len tomuto rodičovi. V danom prípade nebolo v konaní preukázané, že by tu bola okolnosť pre ktorú by bolo potrebné zastupovanie a správu majetku maloletej upraviť odlišne a priznať ju iba jednému z rodičov.

Podľa § 62 ods. 1 cit. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 cit. Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 cit. Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 cit. Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 cit. Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výška výživného, na platenie ktorého súd matku maloletej H. zaviazal je podľa názoru súdu primeraná potrebám maloletej H. a to aj vzhľadom k zárobkovým pomerom oboch rodičov. Výška výživného nebola napokon medzi účastníkmi sporná, nakoľko matka sa zaviazala, že bude prispievať na výživu na maloletú sumou vo výške 100,- EUR/mesačne a otec maloletej s uvedenou dohodou o výške výživného súhlasil. K predmetnej dohode ohľadom výšky výživného sa priklonil aj kolízny opatrovník, pretože má za to, že je na prospech maloletej H.. Na základe uvedeného súd ďalšie skutočnosti, ktoré by mali byť potrebné pre stanovenie vyživovacej povinnosti nezisťoval a dohodu týkajúcu sa výšky výživného pre maloletú H. schválil, nakoľko je v prospech a v záujme maloletej.

Podľa § 25 ods. 1 cit. Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ohľadom úpravy styku matky s maloletou H. súd schválil dohodu medzi rodičmi týkajúcu sa úpravy styku matky s maloletou H., ku ktorej sa priklonil aj kolízny opatrovník, a podľa ktorej matka má právo stretávať sa s maloletou H. každý štvrtý týždeň v bežnom mesiaci, počnúc piatkom o 16,00 hod. končiac nedeľou o 16,00 hod., každý párny rok v čase jarných prázdnin od posledného vyučovacieho dňa (piatok) od 16,00 hod. končiac nasledujúcou nedeľou, kedy matka o 16,00 hod. vráti maloletú, každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov počnúc posledným dňom školského vyučovania od 16,00 hod. a končiac posledným dňom Veľkonočných prázdnin, kedy matka o 16,00 hod. odovzdá maloletú, každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09,00 hod. do 31.07. o 16,00 hod., každý rok počas jesenných prázdnin počnúc posledným dňom školského vyučovania o 16,00 hod. a odovzdá maloletú posledný deň prázdnin o 16,00 hod., každý nepárny rok počas vianočných prázdnin od 23.12. o 09,00 hod. do 29.12. do 16,00 hod. a každý párny rok od 29.12. o 16,00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin, kedy matka odovzdá maloletú o 16,00 hod. tak, že si v uvedené dni maloletú prevezme od otca pred jeho bytom a po ukončení styku maloletú odovzdá otcovi na tom istom mieste. Otcovi uložil súd povinnosť maloletú na styk s matkou riadne pripraviť.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom ku skutočnosti, že sa účastníci po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, prípadné podanie odvolania by bolo právne neúčinné a odvolací súd takéto odvolanie odmietne ako podané neoprávnenou osobou.