Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-76-2006.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11C/76/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adriánou Pytliakovou, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX, a 2. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX, proti odporcom: 1. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX, a 2. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX, obaja odporcovia zastúpení JUDr. Milanom Ficekom, advokátom, AK Bratislava, Žilinská 14, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
U r č u j e sa, že parcela I. XXXX/X o výmere 74 m2 zastavaná plocha kat. územia E. vytvorená geometrickým plánom vyhotoviteľom Geoma Vladimír Janík, Okružná 687/21, Čadca, číslo plánu XX/ XXXX overeného Okresným úradom v Čadci, Katastrálny odbor dňa 1. 3. 2001 pod číslom XXX/XXXX, ktorá parcela je totožná s parcelami O. Č.. XXXX o výmere 18 m2, parcela č. O. XXXX/X o výmere 26 m2, parcela č. O. XXXX/X o výmere 28 m2, a O. Č.. XXXX/X o výmere 2 m2, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov F. M., nar. XX. XX. XXXX, a P. M., rod. S., nar. X. XX. XXXX.
Vo zvyšku návrh sa zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1., 2. rade podaným návrhom žiadali určiť, že parcela I. XXXX/X o výmere 74 m2 zastavaná plocha katastrálneho územia E. vytvorená geometrickým plánom vyhotoviteľom Geoma Vladimír Janík, E. XXX/XX, Č., číslo plánu XX/XXXX overeného Okresným úradom v Čadci, katastrálny odbor dňa 1. 3. 2001 pod číslom XXX/XXXX, ktorá parcela je totožná s parcelami XXXX o výmere 18 m2 s parcelou číslo XXXX/X o výmere 26 m2 a s parcelou číslo XXXX/X o výmere 28 m2, a s O. XXXX/ X o výmere 2 m2, patrí výlučne do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľom F. M., nar. XX. XX. XXXX, a P. M., H.. S., nar. X. XX. XXXX. Ďalej žiadali, aby súd určil, že parcela I. XXXX o výmere 133 m2 - ostatné plochy kat. územia E.Š. zapísaná u Správy katastra Čadca na D. Č.. XXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to F. M. a P. M., H.. S.. Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že parcela I. XXXX o výmere 133 m2 - ostatné plochy kat. územia E. je zapísaná u Správy katastra Čadca na D. Č.. XXX. Ako bezpodieloví spoluvlastníci tejto parcely sú zapísaní odporcovia v 1. a 2. rade. Geometrickým plánom vyhotoviteľa Geoma Vladimír Janík číslo XX/XXXX zo dňa 20. 2. 2001 overeného Správou katastra Čadca dňa 1. 3. 2001 pod číslom XXX/XXXX bola vytvorená parcela I. XXXX/X o výmere 74 m2 - zastavaná plocha kat. územia E.. Z geometrického plánu vyplýva, že parcela XXXX/X o výmere 74 m2 je totožná s parcelami pred S., a to číslo XXXX o výmere 18 m2, číslo XXXX/X o výmere 26 m2, číslo XXXX/X o výmere 28 m2, a s I. XXXX/X o výmere 2 m2. Ako bezpodieloví spoluvlastníci k parcelám sú zapísaní odporcovia v 1., 2. rade, čo je v rozpore so skutočnosťou, lebo skutočnými bezpodielovými spoluvlastníkmi sú navrhovatelia v 1., 2. rade. Navrhovatelia vlastníctvo k parcelám získali titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi B. F., rod. W.Ž., a navrhovateľmi v 1., 2. rade, podľa ktorej
predmetom kúpy boli parcely B. XXXX/X - lúka o výmere 138 m2, a parcela XXXX/X - lúka o výmere 242 m2, ktoré vlastníctvo B. F., H.. W. bolo deklarované rozsudkom OS Čadca spisová značka 10C 958/85. Zmluva bola registrovaná bývalým ŠN Čadca pod H. XX/XX. Parcelu I. XXXX/X majú navrhovatelia 1., 2. oplotenú od roku 1984. Oplotenie umiestnili v tých miestach, čo im ukázala B. F.. Tá skutočnosť, že parcely XXXX, XXXX/X, XXXX/X a parcelu I. XXXX kat. územia E. majú vo vlastníctve navrhovatelia, bola preukázaná v konaní pred OS Čadca 11C 803/93, v ktorom konaní boli navrhovateľmi odporcovia 1., 2., a ich žaloba o vydanie parcely XXXX/X a XXXX kat. územia E.Š. bola zamietnutá z dôvodu, že bolo preukázané, že vlastníkmi týchto parciel sú F. M.O. a manželka P. M.. Navrhovatelia nevedeli, na základe akých skutočností sú odporcovia 1., 2. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci k parcele I. XXXX, pričom v roku 1984 navrhovateľ v 1. rade s odporcom v 1. rade uzavreli dohodu, podľa ktorej navrhovatelia 1., 2. dali odporcom 1., 2. časť parcely XXXX/X, aby mohli prechádzať k svojmu rodinnému domu, a touto dohodou odporca v 1. rade sa zaviazal prepísať vlastníctvo sporných parciel na navrhovateľov 1., 2., čo však odporcovia 1., 2. napriek dohode neurobili. Vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam navrhovatelia získali titulom kúpnej zmluvy od B. F.. Od roku 1984 parcely užívali ako svoje vlastné. Vo vlastníckom práve ich nikto nerušil, a stali sa oprávnenými držiteľmi v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka. Titulom vydržania nadobudli vlastnícke právo uplynutím 10-ročnej vydržacej lehoty, t.j. v roku 1994. Zápis vlastníctva uvedenej parcely na odporcov 1., 2. je v rozpore so skutočnosťou, a navrhovatelia tak majú naliehavý právny záujem zosúladiť skutočný stav so stavom evidenčným v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.
Odporcovia žiadali návrh navrhovateľov zamietnuť v celom rozsahu. Navrhovatelia nenadobudli vlastnícke právo k sporným parcelám. Riadne odkúpili iba parcelu číslo XXXX/X o výmere 242 m2 od B. F., H.. W.. Sporné parcely v tomto konaní riadne odkúpili od pôvodných vlastníkov odporcovia, pričom tieto zmluvy boli riadne zaregistrované na štátnom notárstve, a to kúpna zmluva číslo H. XXX/XX zo dňa 20. 8. 1991 a H. XXX/XX zo dňa 20. 8. 1991. Navrhovatelia parcely O. XXXX/X, O. XXXX, O. XXXX/X užívajú od roku 1984, avšak ide o nedobromyseľnú držbu, a to na základe objektívnych skutočností spočívajúcich v tom, ak by navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo na základe ústnej kúpnej zmluvy, neuzatváral by s odporcom 18. 2. 1984 zmluvu, aby odporca zabezpečil pre navrhovateľa prevod týchto parciel do jeho vlastníctva. Navrhovateľ vedel, že pozemok zobrazený v prílohe zmluvy zo dňa 18. 2. 1984 ako časť B mu nepatrí vcelku, a to až do roku 1986, kedy navrhovateľ uzatvoril kúpnu zmluvu s B. F., na základe ktorej kúpil 242 m2. Ďalšou objektívnou skutočnosťou je záznam napísaný na MNV v E. zo dňa 29. 1. 1986, kde je uvedené, že navrhovateľ chce, aby pozemok v jeho záhrade na základe predloženej zmluvy bol prevedený do jeho vlastníctva. Ďalšou skutočnosťou, že navrhovatelia neboli dobromyseľní v držbe uvedených nehnuteľností, je fakt, že v roku 1985 navrhovateľ v 1. rade snažil sa nehnuteľnosti odkúpiť od pôvodných vlastníkov vedených v pozemnoknižných vložkách, a to B. P., pričom v tom čase nehnuteľnosti navrhovatelia ohradili napriek tomu, že neboli vysporiadané. Ďalšou skutočnosťou je tvrdenie navrhovateľov o tom, že neboli dobromyseľnými držiteľmi, pokiaľ v priebehu konania poukazujú na to, že nebolo plnené zo zmluvy zo dňa 18. 2. 1984. Výzvou na plnenie zo dňa 30. 5. 2003 vyzývali navrhovatelia odporcov na prevod v súčasnosti sporných parciel na základe príkaznej zmluvy zo dňa 18. 2. 1984. Podľa odporcov tak vedeli, že im nikdy nebolo plnené zo zmluvy, a preto sporné pozemky nemohli držať dobromyseľne. Odporcovia poukazujú na skutočnosti vyvracajúce dobromyseľnosť navrhovateľov v držbe sporných nehnuteľností, pričom subjektívny pocit je nedostatočný na to, aby im bolo určené vlastnícke právo v zmysle žalobného návrhu. Doba dobromyseľnej držby sporných nehnuteľností nemohla byť dodržaná, navrhovatelia mali v držbe od leta 1984, pričom terajší odporcovia v roku 1993 podali návrh na vypratanie nehnuteľností. Nebolo možné vydržať od roku 1984 do roku 1994 sporné parcely. Taktiež nie je možné ani započítanie držby právneho predchodcu B. F. do držby navrhovateľov, nakoľko B. F.Á. nebola vlastníčkou parciel XXXX a XXXX/X. Tieto mala v nájme od pôvodných vlastníkov B. F. a Q. P.. Za nájom týchto pozemkov platila rentu 100,-- Kčs a 50,-- Kčs za lúku. Aby bolo možné započítať dobu držby právneho predchodcu, musí byť i nový držiteľ dobromyseľný v tom, že mu právo k veci patrí. Lehota vydržania musí byť nepretržitá. Napriek tomu, že navrhovatelia držali od leta 1984 do roku 1986 parcely XXXX/X, XXXX, XXXX/X, neboli dobromyseľnými držiteľmi týchto parciel. Pokiaľ sa týka parcely I. XXXX o výmere 133 m2, vznikla až v 90-tych rokoch. S poukazom na geometrický plán č. 9/1994 ako súčasť spisu 11C 803/93 a geometrického plánu č. 9/2001 súčasť spisu 11C 76/2006 parciel XXXX, XXXX/X, XXXXX. Uvedená parcela vznikla ku koncu 90. rokov posunutím toku rieky. Následne došlo k zameraniu tohto pozemku, pričom sa oproti stavu z roku 1984 zväčšil o cca 80 m2. V roku 1995 túto parcelu navrhovatelia vypratali, pričom vo svojom odvolaní zo dňa 31. 8. 1995 uznali v celom rozsahu vlastnícke právo odporcov k pozemku mimo ich záhrady pri potoku, kde v súčasnosti sa nachádza parcela č. XXXX. Odporcovia žiadali zamietnuť žalobu a priznať náhradu trov konania.
V priebehu konania navrhovatelia niekoľkokrát predložili súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadali upraviť pomery účastníkov do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Prvé predbežné opatrenie spisová značka 11C 76/2006-58 zo dňa 25. 10. 2006 vydal súd, ktorým predbežne upravil pomery účastníkov konania tak, že odporcom v 1., 2. rade zakázal vykonávať akékoľvek stavebné práce, uskladňovať materiál na parcele I. XXXX o výmere 133 m2 - ostatné plochy kat. územia E. zapísané u Správy katastra Čadca na D. Č.. XXX. Predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť 6. 2. 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline 30Co 101/2006-95 zo dňa 5. 1. 2007. V danom prípade na základe skutočností uvádzaných v návrhu na vydanie predbežného opatrenia s poukazom na uzatvorenú dohodu zo dňa 18. 2. 1984, ako aj rozsudok KS Žilina 9Co 49/1998 súd z dôvodu naliehavosti dočasne upravil pomery účastníkov. Následne uzneseniami spisová značka 11C 76/2006 zo dňa 29. 5. 2008, 30. 4. 2008, 1. 8. 2011 a 23. 1. 2013 návrhy navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia boli zamietnuté, nakoľko by sa jednalo o duplicitne vydané predbežné opatrenia.
Z predloženého listu vlastníctva číslo XXX kat. územia E. Správy katastra Čadca vyplýva, že odporcovia v 1., 2. rade sú vedení ako výlučnými vlastníkmi pozemkov v katastri nehnuteľností ako parcela č. XXXX Y. XXXX/X. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva sú kúpna zmluva H. XXX/XX Y. H. XXX/XX.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia E. Správy katastra Čadca mal súd preukázané, že navrhovatelia v 1., 2. rade sú výlučnými vlastníkmi parciel č. XXXX/X o výmere 515 m2, parcela číslo XXXX/X E. výmere 217 m2, a parcely č. XXXX o výmere 108 m2, ako aj rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na parcele XXXX.
Ako dôkaz v konaní bola predložená dohoda uzatvorená medzi navrhovateľmi v 1., 2. rade a odporcami v 1., 2. rade v E. 18. 2. 1984, v zmysle ktorej navrhovatelia umožnia prístup k parcele číslo XXXX/X a parcele číslo XXXX po parcele číslo XXXX/X, ktorej vlastníkom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 3. 1983 je odporca v 1. rade, a ako protináhradu umožní prístup k potoku a prevedie prevod nehnuteľností na základe náčrtku z prílohy č. 1, kde časť parcely číslo XXXX/X v dĺžke 4m prejde do užívania ako prístupová cesta odporcovi v 1. rade, a časť parcely číslo XXXX/X v dĺžke 2 m za kanalizáciou do vlastníctva navrhovateľov v 1., 2. rade. Súčasťou dohody je aj príloha (číslo listu 40).
Rozsudkom Okresného súdu v Čadci spisová značka 11C 803/93 zo dňa 29. 10. 1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina spisová značka 9Co 49/98 zo dňa 12. 6. 1998 bol návrh P. C. a P. C. vo vzťahu k F. M. a P. M. zamietnutý. Uvedeným návrhom sa domáhali, aby odporcovia v 1., 2. rade boli zaviazaní vydať navrhovateľom v 1., 2. rade časti parciel O. XXXX/X Y. O. XXXX katastrálneho územia E. o výmere 44 m2, ktoré sú vyznačené na grafickom náčrte číslo listu 73 číslami 1, 2 a modrou farbou.
V konaní ako dôkaz zo strany navrhovateľov boli predložené čestné prehlásenia Y. F. a B. P., ktorí prehlásili, že časti parcely č. B. XXXX/X, B. XXXX kat. územia E. stojace za oplotením v záhrade manželov M. na parcely B. XXXX a za hranicou betónového chodníka od rodinného domu až k potoku patrilo po deľbe v dávnej minulosti B. F., H.. W.. Zároveň uznali vlastnícke právo navrhovateľov v 1., 2. rade s tým, že uvedené parcely nikdy po deľbe parciel im neprináležali.
Navrhovatelia v konaní predložili geometrický plán Geoma č. 59/2001, ktorým bola vytvorená parcela I. XXXX/X o výmere 74 m2 zastavaná plocha kat. územia E. totožná s parcelami XXXX o výmere 18 m2, XXXX/X o výmere 26 m2, XXXX/X o výmere 28 m2 a O. XXXX/X o výmere 2 m2. Ako vlastníci uvedených nehnuteľností sú označení navrhovatelia v 1., 2. rade.
Záznamom zo dňa 29. 1. 1986 navrhovateľ v 1. rade domáhal sa na bývalom MNV v E. poskytnutia ako náhrady za prístupovú cestu k výstavbe rodinného domu odporcu v 1. rade prevodu prostredníctvom ŠN Čadca do vlastníctva časti parcely za domom smerom k potoku v zmysle uzatvorenej dohody zo dňa 18. 2. 1984.
Úradným záznamom zo dňa 29. 8. 1989 napísaného na Miestnom národnom výbore v E. P. Q. prehlásila, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXXX/X o výmere 518 m2 kat. územia E., a od P. C. prevzala čiastku 4.144,-- Kčs s tým, že P. C. nebude brániť v užívaní uvedenej parcely, pokiaľ nebude uzatvorená kúpnopredajná zmluva na štátnom notárstve. Dňa 25. 9. 1989 bol spísaný úradný záznam na Miestnom národnom výbore Q. E., kde B. F. prehlásil, že je výlučným vlastníkom parcely číslo XXXX/X, XXXX/
X o výmere 518 m2 kat. územia E.. Od P. C. prevzal čiastku 1.700,-- Kčs šekom a zvyšok v hodnote 3.480,-- Kčs bol vyplatený dňa 25. 9. 1989 s tým, že nebude P. C. brániť v užívaní uvedených parciel, pokiaľ nebude uzatvorená kúpnopredajná zmluva na štátnom notárstve s tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností.
Notárskou zápisnicou A. XXX/XX zo dňa 14. 8. 1991 Š. U., P. C., P. C. uzatvorili kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej Š. U. ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti kat. územia E. na D. Č.. XXX parcely B. XXXX/X - lúka o výmere 138 m2 uvedenú nehnuteľnosť odpredávala do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1., 2. rade. Notárskou zápisnicou A. XXX/XX A. XXX/XX zo dňa 14. 8. 1991 B. F., Q. P. ako predávajúce a P. C., P. C. ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej odporcom v 1., 2. rade boli odpredané parcely registra B. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 518 m2, parcela číslo XXXX, ktorej časť je totožná s B. XXXX/X - orná o výmere 518 m2, a ďalej B. XXXX/X - roľa o výmere 289 m2, B. XXXX/X - roľa o výmere 59 m2, a ďalej B. Č.. XXXX - lúka o výmere 244 m2 a 245 m2, ktorá je totožná s pkn XXXX vo vložke XXX. Spoluvlastníci odpredávajú svoje podiely k parcele B. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXXX odporcom v 1., 2. rade.
Po skutkovej stránke v konaní súd zistil, že odporcovia v 1., 2. rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností vedených pod parcelami č. XXXX Y. XXXX/X (LV č. XXX). Zo znaleckého posudku Ing. Lištiaka je zrejmé, že F. M. a manželka svojou oplotenou záhradou zaberajú z pozemku parcela č. XXXX/X plochu 26 m2 a z pozemku parcela č. XXXX plochu 18 m2. Odporcovia 1., 2. oba dotknuté pozemky zakúpili od pani P.Č. a pani F., ktoré pri vypočutí veci ako svedkyne zhodne potvrdili, že časť nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza za oplotením M., nikdy neužívali. M. nehnuteľnosť vedenú ako parcela číslo XXXX/X kúpili od B. F. (stará matka odporcu v 1. rade), ktorá sa jej výlučnou vlastníčkou stala na základe vydržania v dôsledku reálnej deľby pozemnoknižných vlastníkov v zmysle rozsudku OS Čadca 10C 958/85-20 z 11. 10. 1985. Týmto rozsudkom bolo určené, že B. F. je výlučnou vlastníčkou parcely XXXX/X o výmere 380 m2, ktorá neskôr bola rozčlenená pri komplexnej údržbe na pozemky XXXX/X a XXXX/X. V zodpovedajúcej právnej forme sa prevod realizoval až zmluvou z 26. 2. 1986 (H. XX/XX). B. F. ešte predtým pri stavbe rodinného domu a následne oplotenia záhrady (najneskôr do konca roka 1984) sama ukazovala navrhovateľom (potvrdené svedeckými výpoveďami pána X., M., F. Q., F. C. - tety P. C., dcéry pani F. v konaní 11C 803/93, ktorí jednoznačne uviedli, že B. F. nehnuteľnosti užívala až po potok, čo tvorí ňou reálne dlhodobe užívané nehnuteľnosti). Odporca v 1. rade potvrdil, že z takéhoto jej vlastníckeho postavenia vychádzal, keď sa ako vnuk B. F. vzhľadom na jej podujal usporiadať vlastnícke pomery, v dôsledku čoho dňa 18. 2. 1984 uzavrel s navrhovateľom v 1., 2. rade zmluvu, v ktorej sa zaviazal na navrhovateľov v 1., 2. rade previesť vlastnícke právo k časti pozemku patriaceho B. F. až po hranicu potoka. Napriek tomu, že účastníci ešte nemali v čase spísania tejto zmluvy zodpovedajúce dispozičné právo, uzavreli dohodu o spôsobe užívania pozemkov, resp. ich výmene. Dôležité je, aké vzájomné postavenie strany akceptovali a ako sa dohodli na užívacích pomeroch.
Sporné nehnuteľnosti navrhovatelia tvrdili, že odkúpili na základe ústnej kúpnej zmluvy od pani B. F. v roku 1982, ktorá im ešte pri stavbe ich rodinného domu, a následne oplotenia záhrady najneskôr v roku 1984 sama ukazovala, čo tvorí ňou dlhodobo reálne užívané nehnuteľnosti, ktoré im odpredáva. Tieto parcely (XXXX, XXXX/X Y. XXXX/X v častiach ich výmer) odkúpili za účelom vyrovnania nepravidelnosti ich pozemku č. XXXX/X, z ktorého chceli urobiť a oplotiť záhradu.
Zo spisu spisová značka 11C 803/93 (strana 80) je zaprotokolovaná výpoveď pani S. na pojednávaní dňa 17. 9. 1997, kde uvádza, že si presne nepamätá výmeru pozemku, ktorý predala M. titulom kúpnej zmluvy A. XX/XXXX z 11. 3. 1983 titulom parcely číslo XXXX/X, pozemok však nemala až po potok. Pri potoku mala pozemok B. F..
Podľa navrhovateľov v roku 1986 došlo k čiastočnému plneniu zo zmluvy z roku 1984, kedy im odporca (v skutočnosti však B. F. ako vlastníčka) kúpnou zmluvou zaregistrovanou bývalým Štátnym notárstvom ako H. XX/XX odpredala parcelu číslo XXXX/X o výmere 242 m2 za 97,-- Kčs. V spise sa nachádzajú kópie podacích lístkov 01626 o zaplatení 515,-- Kčs a 01626 o zaplatení 97,-- Kčs, pričom na jednom je podpis odporcu s uvedením „náhrada za parcelu číslo XXXX/X podľa dohody s C. P. zo dňa 18. 2. 1984“, a na druhom je podpis odporcu s uvedením „náhrada za parcelu číslo XXXX/X podľa A. XX/XX zo dňa 26. 2. 1986.“
Ako dôkaz v konaní súd vykonal ohliadku na mieste samom dňa 13. 9. 2011, kde navrhovateľ v 1. rade na mieste samom označil parcelu číslo XXXX/X vedená ako záhrada oplotená v roku 1984 tak, ako bolo vyčlenené B. F. pri odpredaji nehnuteľností až k potoku. Tvrdil, že B. F. odpredala časť k potoku, to znamená až celý breh. Parcela smerom k potoku má parcelné číslo XXXX. Aj táto bola odpredaná B. F.. Zo strany odporcu v 1. rade bol vybúraný betónový chodník od oplotenia, pričom odporcu v 1. rade upozornil, že sa jedná o pozemok navrhovateľov. Bolo to v roku 2000. Na uvedenej parcele mali navrhovatelia skládku stavebného materiálu pre stavbu rodinného domu. Bol tu zdroj pitnej vody. Odporca v 1. rade poprel tvrdenia navrhovateľa v 1. rade, že tam bol betónový chodník. V roku 1984 navrhovatelia si postavili oplotenie parcely, pričom časť ku brehu nikdy od B. F. neodkúpili. Stavebný materiál na parcele XXXX nikdy umiestnený nebol. V roku 1985 zbytkový materiál pri stavbe rodinného domu za svoj plot navrhovateľ umiestnil. Navrhovateľka v 2. rade na ohliadke potvrdila skutočnosti uvádzané navrhovateľom v 1. rade o tom, že B. F. odpredala im celú parcelu až k potoku. Nezhody začali vznikať až po smrti B. F..
Na ohliadke súd vypočul svedka Š. F., ktorý je v príbuzenskom vzťahu s odporcom v 1. rade. Poukázal na to, že parcelu vlastnila B. F.. Viedla až k potoku. Nevedel sa vyjadriť, ktorú časť parcely odpredala M.. Svedkyňa S.N. Š., sestra odporcu v 1. rade, tvrdila, že pomery pozná, nakoľko tam vyrastala. Jej stará matka B. F. vlastnila parcely až smerom k potoku. K rozsahu prevodu vlastníckeho práva kúpnou zmluvou nehnuteľností v prospech M. od B. F. sa vyjadriť nevedela.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd poukazujúc na skutočnosť, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. S prihliadnutím k uvedenému súd skúmal na strane navrhovateľov naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností, je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 129 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa prechodného ustanovenia § 868 OZ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 OZ (k úpravám účinným od 1. 1. 1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, držba musí byť pokojná, vydržacia doba musí byť nepretržitá, pri nehnuteľnostiach je 10-ročná. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd v konaní mal nesporne preukázané, že parcely, ktorých určenia vlastníckeho práva sa navrhovatelia v 1., 2. rade domáhajú, a to číslo XXXX/X o výmere 26 m2, XXXX o výmere 18 m2 sú v ich vlastníctve, nadobudli ich vydržaním na základe ústnej kúpnej zmluvy od vlastníčky B. F.. Dané skutočnosti mal preukázané súd vykonaným dokazovaním v konaní 11C 803/93. V danom smere obrana odporcov ohľadom tejto časti pozemkov neobstojí. Jedná sa o parcely, ktoré majú navrhovatelia oplotené, a sú súčasťou ich záhrady. V konaní 11C 803/93 v spojení s druhostupňovým rozsudkom KS Žilina 9Co 49/98 zo dňa 12. 6. 1998 bola predbežne riešená otázka vlastníckeho práva navrhovateľov k týmto nehnuteľnostiam. V oboch bolo konštatované, že vlastnícke právo svedčí v prospech navrhovateľov v 1., 2. rade, ktorí vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním. Navrhovatelia nehnuteľnosť vedenú ako parcela číslo XXXX/X kúpili od B. F., starej matky odporcu v 1. rade, ktorá sa jej výlučnou vlastníčkou stala na základe vydržania v dôsledku reálnej deľby pozemnoknižných spoluvlastníkov (rozsudok OS Čadca 10C 958/85 z 11. 10. 1985). Rozsudkom bolo určené, že B. F. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parcely č. XXXX/X o výmere 380 m2, ktorá bola neskôr rozčlenená pri komplexnej údržbe na pozemky XXXX/X a XXXX/X. Zodpovedajúcej právnej forme sa prevod realizoval až zmluvou z 26. 2. 1986 (H. XX/XX). Predtým pri stavbe rodinného domu, a následne oplotenia záhrady (najneskôr do konca roka 1984) B. F. ukázala navrhovateľom, čo tvorí ňou reálne dlhodobo užívané nehnuteľnosti. Najneskôr od 31. 12. 1984 bolo preukázané dobromyseľné užívanie M. uvedených parciel, ktoré sa nachádzajú vo vnútri ich záhrady, ku ktorej oploteniu došlo v roku 1984. Dané skutočnosti súd mal nesporne preukázané. V zmysle právnej úpravy účinnej v čase začiatku držby navrhovateľov s poukazom na § 132a ods. 1 OZ bol prípustný vznik oprávnenej držby. Nakoľko s vecou navrhovatelia nakladali ako s vlastnou, s prihliadnutím na všetky okolnosti boli v dobrej viere, že im parcela patrí. V súlade s právnymi predpismi platnými v danom čase vznikla držba navrhovateľov v 1. a 2. rade. K dovŕšeniu podmienok vydržania došlo najneskôr k 31. 12. 1994, titulom vydržania navrhovatelia stali sa vlastníkmi nehnuteľností. Parcela číslo XXXX/X o výmere 28 m2 na základe geometrického plánu GEOMA (č.l. 82 spisu) nachádza sa taktiež vo vnútri oplotenej záhrady navrhovateľov, a v konaní súd mal preukázané, že v takomto rozsahu parcela bola vyčlenená pri zriaďovaní záhrady B. F. ešte pred rokom 1984. Tento záver podporujú aj skutočnosti, že odporca v 1. rade v konaní 11C 803/93 poukázal na dohodu s navrhovateľmi ohľadom časti parcely XXXX/X, v návrh zo dňa 7. 12. 1993 domáhal sa, aby navrhovatelia na prechod k potoku používali okraj parcely číslo XXXX/X, na čom sa v minulosti dohodli. Neskôr návrh v tejto časti zobral späť. Odporca v 1. rade neskôr domáhal sa už len vydania parciel XXXX Y. XXXX/X o výmere 44 m2, a nie aj parcely č. XXXX/X v časti, ktorú navrhovatelia v 1., 2. rade majú oplotenú. Pokiaľ ide o parcelu číslo XXXX/X o výmere 2 m2, ohliadkou súd zistil, že sa jedná o parcelu, ktorá je oplotená navrhovateľmi, a nachádza sa vo vnútri ich záhrady. Aj v prípade tejto parcely platí rovnaký právny režim nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľov vydržaním, ako u parciel č. XXXX/X Y. XXXX.
K parcele číslo XXXX o výmere 133 m2 súd návrh navrhovateľov v 1., 2. rade zamietol. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že sa jedná o parcelu za hranice 2 metre za kanalizáciu od rodinného domu navrhovateľov a až po potok. Navrhovatelia nepreukázali tú skutočnosť, že by predmetom kúpy od B. F. bola aj parcela pozemok na brehu potoka. V danom smere neuniesli dôkazné bremeno, a podľa názoru súdu nepreukázali splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania, pretože chýba podstatná náležitosť, a to titul, na základe ktorého si odvodzujú vlastníctvo. Skutočnosť, že parcelu registrovanú ako potok sa snažili navrhovatelia odkúpiť od obecného úradu, vyplýva z potvrdenia Správy katastra Čadca o tom, že pozemnoknižná parcela XXXX je podľa parcelného čísla registrovaná ako potok. K uvedenej parcele vlastníctvo nie je založené, aj keď z oznámenia Obecného úradu E. zo dňa 4. 10. 1994 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo nemá výhradu k odpredaju časti parcely číslo XXXX.
V zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v 1., 2. rade boli vo veci úspešní len čiastočne. Preto súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.