Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_4T-42-2012.pdf
PDF · 80.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa 23. 1. 2013 v trestnej veci obžalovaného C. R. takto
rozhodol:
obžalovaný
C. R., U.. XX. X.XXXX H. I., F. R. I., F.. Č.. R. Ž. Č..XX,
j e v i n n ý
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona,
p r e t o ž e
v dobe od 1. augusta 2009 do 27. júna 2012, okrem novembra a decembra 2009, februára, marca a mája 2010 v I. a inde, ako otec maloletého C. R., U. XX.X.XXXX K. G. R., U.. XX.X.XXXX, hoci mohol, pretože v tomto období mohol poberať a od 1.10.2010 poberal dávky v hmotnej núdzi, neprispieval riadne na ich výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol prispievať na výživu maloletého C. R. K. G. R. po 10,. Eur mesačne na každého v období od 1.8.2009 do 31.12.2011 a po 18,- eur mesačne na každého v období od 1.1.2012 do 27.6.2012 do rúk G. R., matky detí, resp. od 29.1.2012 do rúk dcéry G.A. R., čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom v sume najmenej 424,64 eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. h), l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zároveň zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 05.12.2012 sp. zn. 3T 234/2012, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Obžalovaný C. R. na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2012 vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že do dňa 23.07.2009 bol vo výkonu trestu odňatia slobody a počas výkonu trestu boli z jeho pracovnej odmeny vykonávané zrážky výživného a tieto boli zasielané oprávneným osobám. Počas výkonu trestu bývalá manželka ho pripravila o hnuteľný a nehnuteľný majetok, odhlásila ho z trvalého bydliska a znemožnila mu prístup do rodinného domu. Zadržiavala mu osobné doklady a tak mu znemožnila požiadať o dávku v hmotnej núdzi. Táto dávka mu začala byť vyplácaná až koncom roku 2010 a poberal ju vo výške 62,50 eur mesačne. Od februára 2012 sa zúčastňoval na verejnoprospešných prácach a táto dávka mu bola zvýšená o 50,- eur. V takejto výške poberal dávku do 27.06.2012, kedy bol opäť vzatý do väzby v inej trestnej veci. V žalovanom období podľa schopností prispieval na výživu svojich detí. K svojim pomerom uviedol, že po návrate z výkonu trestu ho ubytoval vo svojom byte pán T. a za poskytnuté bývanie pre neho brigádnicky pracoval. V tomto objekte býval asi 8 mesiacov a potom býval v objekte G. G.. Brigádnicky pracoval a z tohto príjmu platil za prenajatú nehnuteľnosť. V septembri 2010 sa presťahoval ku svojmu bratovi do Žakaroviec, kde býval až do vzatia do väzby. Na záver uviedol, že hoci mal živnostenské oprávnenie, túto činnosť vykonávať nemohol, pretože mu bývalá manželka zadržiavala pečiatku a živnostenský list.
Svedkyňa G. R. staršia uviedla, že obžalovaný od návratu z výkonu trestu si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená súdom. V žalovanom období zaplatil na výživnom dňa 16.11.2009 sumu 66,05 eur, dňa 18.12.2009 sumu 70,- eur a dňoch 13.02.2010, 12.03.2010 a 24.05.2010 zaplatil vždy po 66,05 eur. Dňa 08.12.2011 zaplatil 10,- eur a dňa 20.02.2012 zaplatil ďalších 10,- eur. Napriek neplneniu vyživovacej povinnosti deti núdzou netrpeli, pretože ich nároky uspokojila zo svojho príjmu. Poprela, že by zadržiavala osobné doklady obžalovaného, prípadne, aby ho pripravila o podiel na spoločnom majetku. Majetkové pomery si vyriešili ešte pred zánikom manželstva.
Na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2012 súd vypočul ako svedkyňu G. R. mladšiu, ktorá uviedla, že po dovŕšení plnoletosti dňa 29.01.2012 jej obžalovaný z titulu výživného nič do jej rúk nezaplatil. Je naďalej študentkou gymnázia a počas štúdia nepoberala žiadne štipendium, ani nemala príjem z brigádnickej činnosti.
Vyživovacia povinnosť obžalovaného voči svojim deťom bola upravená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves dňa 03.01.2007 sp. zn. 8C 162/2006 tak, že na čas po rozvode boli deti zverené do výchovy ich matke G.A. R. a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry G. po 1.200,- Sk (39,83 eur) a na syna C. po 800,- Sk (26,55 eur) od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 05.02.2007. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.07.2010 sp. zn. 11P 551/2009 bolo zvýšené výživné obžalovanému na dcéru G. zo sumy 1.200,- Sk na 60,- eur mesačne a na syna C. zo sumy 800,- Sk na 40,- eur mesačne od 01.09.2009 do budúcna. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 11.08.2010. Pri zmene výšky výživného súd vychádzal z fikcie, že obžalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 18.07.2009 vykonával živnostenskú činnosť a hoci jeho oficiálne výdavky boli rovnaké ako príjmy v jeho schopnostiach a možnostiach bolo dosiahnuť vyššie príjmy ako vykazoval v účtovníctve. Z uvedeného dôvodu mu prirátal k príjmom sumu 200,- eur mesačne, ktorú získal z podnikania, ale neuviedol v účtovníctve.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detašované pracovisko Gelnica vyplýva, že obžalovaný C. R. je občanom v hmotnej núdzi a poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke s účinnosťou od 01.12.2010. Túto dávku v rokoch 2010 a 2011 poberal vo výške 62,50 eur. Od 01.01.2012 do konca júna 2012 túto dávku poberal vo výške 125,57 eur ( čl. 169 - 171).
Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove vyplýva, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody od dňa 14.08.2006 do 23.07.2009 a počas výkon trestu
sa vykonávali z jeho pracovnej odmeny zrážky výživného. Po prepustení z výkonu trestu dňa 21.08.2009 bola poukázaná suma 17,16 eur ako výživné. Dňa 27.06.2012 bol opäť vzatý do väzby v inej trestnej veci ( čl. 166).
Obe deti nie sú schopné samé sa živiť, pretože zo správ škôl vyplýva, že G. R. mladšia je žiačkou gymnázia a C. R. je tiež žiakom.
Vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi je upravená v Zákone o rodine. Podľa § 62 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností.
Súd v trestnom konaní pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti nie je viazaný rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní. V rámci predbežnej otázky posudzuje sám potencionálne schopností a možností povinnej osoby, teda obvineného.
Ako už bolo vyššie uvedené súd v občianskom súdnom konaní uvažoval o možnom príjme obžalovaného v sume 380,- eur mesačne. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že na takomto fiktívnom príjme nie je možné založiť vinu obžalovaného. Pre účely tohto konania súd dospel k záveru, že obžalovaný mohol dosiahnuť mesačne príjem najmenej 62,50 eur, čo predstavuje výšku dávky v hmotnej núdzi, ktorú obžalovaný mohol v žalovanom období dosahovať a od 01.12.2010 aj dosahoval. Takýmto možnostiam a schopnostiam obžalovaného je primerané výživné na každé dieťa po 10,- eur mesačne do 31.12.2011. Od 01.01.2012 jeho príjem vo forme dávky v hmotnej núdzi bol 125,57 eur a do vzatia do väzby mohol prispievať na výživu každého dieťaťa po 18,- eur mesačne.
Obžalovaný v žalovanom období mohol a mal prispieť na výživu svojich detí najmenej sumou 796,- eur. V skutočnosti na ich výživu prispel iba sumou 371,36 eur, teda mu vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 424,64 eur.
Obžalovaný C. R. tým, že riadne neprispieval na výživu svojich detí po dobu najmenej 3 mesiacov v období dvoch rokov, hoci mohol a mal, naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, pretože úmyselne túto vyživovaciu povinnosť neplnil po dlhší čas.
Doposiaľ bol obžalovaný C. R. štrnásťkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť. Dňa 23.07.2009 bol podmienečne prepustený na slobodu v trestnej veci vedenej na Okresnom súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 8/2007. Skúšobná doba bola určená v trvaní 4 rokov. Teda trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 05.12.2012 sp. zn. 3T 234/2012 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 05.12.2012. Trestnej činnosti v prejedanej trestnej veci sa dopustil obžalovaný C. R. pred vyhlásením tohto odsudzujúceho rozsudku a preto prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu.
Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Trestného zákona je priznanie sa obžalovaného a úprimná ľútosť. Ďalšou poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. h) Trestného zákona je spáchanie trestného činu pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil.
Priťažujúcimi okolnosťami podľa § 37 písm. h) Trestného zákona je spáchania viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona je jeho predchádzajúce odsúdenie za trestný čin.
Prihliadajúc na spôsob spáchania oboch činov, na ich následok, na úmyselné zavinenie, na pohnútku, na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a možnosti jeho nápravy súd uložil obžalovanému C. R. súhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 42 ods. 1 Trestného zákona, a to na dolnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest bude plniť účel individuálnej, ale aj generálnej prevencie.
Zároveň v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený predchádzajúci výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 05.12.2012 sp. zn. 3T 234/2012 a nový trest bol uložený prísnejší.
V posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol obžalovaný C. R. vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, a preto na výkon uloženého trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.