Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-96-2022.pdf
PDF · 106.42 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/96/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: M. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 51,04 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 51,04 Eur, pokutu vo výške 17,- Eur a úhradu poštových sadzieb vo výške 2,10 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 276,84 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedol, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa § 4 ods. l a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „Zákon“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada") podľa § 3 písm. a) Zákona vo výške 4,64 Eur podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie 01.09.2017 - 31.05.2022. Ako dôkaz predložil Prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu a Výzvu žalobcu zo dňa 19. 05. 2022. Poukázal na ust. §10 ods. 1 a ods. 3 Zákona. Žalobca v zmysle §10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 19.05.2022 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3. Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 259,84 Eur, ktorá pozostáva z 56 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.09.2017 - 31.05.2022. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 Zákona. V zmysle Zákona predstavuje pohľadávka žalobcu: sumu 276,84 Eur (z toho istina vo výške 259,84 Eur a pokuta vo výške 17 Eur podľa § 10 zákona), zaplatené poštové sadzby vo výške 2,10 Eur.
3. Súd žalobcu vyzval dňa 23.11.2022 v zmysle § 138 CSP na späťvzatie žaloby v časti uplatnenej pohľadávky pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného, nakoľko lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že dňa 29.06.2021 bolo zverejnené uznesenie, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného.
4. Žalobca doručil súdu dňa 08.12.2022 čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 208,80 Eur, po ktorom sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 51,04 Eur za obdobie od 07/2021 do 05/2022, pokuty vo výške 17,- Eur a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur a náhrady trov konania.
5. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanému, konal súd v zmysle § 145 ods.3 CSP o zvyšku nároku žalobcu bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
6. Následne súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 51C/96/2022-20 zo dňa 19.01.2023, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu včas odpor, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok neuznáva a zákon č. 340/2012 o úhrade za služby verejnosti RTVS podľa § 3 písm. a/ nie je možné v demokratickej krajine akceptovať. RTVS nedodáva svoj signál cez rozvody elektriny do domácnosti, je voľne šíriteľný a preto nemožno od občana požadovať platby za služby verejnosti poskytované RTVS. Technicky nie je možné tieto dve veci spájať dohromady a preto tento zákon je nemožné použiť v praxi, lebo je proti logike a dobrým mravom. RTVS platí z daní a pokiaľ má platiť ešte ďalšiu úhradu, je to dvojnásobná platba.
8. Žalobca v replike zo dňa 14.04.2023 uviedol, že právna úprava obsiahnutá v zákone č. 340/2012 Z. z. reguluje právne vzťahy, ktoré sa týkajú platenia, vyberania a vymáhania úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“). Platenie úhrad predstavuje primárny spôsob financovania činnosti verejnoprávneho vysielateľa. Úhrada je zákonom stanovenou verejnou platbou, pri ktorej zákonodarca priamo zákonom vymedzil okruh jej platiteľov, výšku sadzby úhrady, spôsob platby úhrady, spôsob kontroly jej platenia ako aj spôsob jej vymáhania. Úhrada má atribúty povinnej verejnej platby obdobnej daniam, keďže ide o zákonom stanovenú, povinnú, vynútiteľnú, nenávratnú, neekvivalentnú platbu, ktorá je platená za účelom financovania verejných (verejnoprospešných) potrieb a ktorej príjemcom je verejný subjekt. Žalobca v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o úhrade je povinný viesť evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým táto povinnosť priamo z § 9 Zákona o úhrade vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Žalobca nemôže vychádzať' z iných skutočností, keďže zákon č 340/2012 Z. z. Zákon o úhrade mu nedáva iné možnosti, ako údaje o platiteľoch (osobách povinných platiť úhrady, t.j. aj žalovanú sumu) získať. Žalovaný je evidovaný ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste: C. X, Ž.; EIC kód: XXZSSXXXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXXX, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a) Zákona o úhrade a je povinný platiť' úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vo svojom odpore neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na nárok žalobcu a žalovanú sumu, žalobca považoval námietky žalovaného za neopodstatnené.
9. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 15.05.2023 uviedol, že on ako občan SR platí dane a to znamená pokiaľ je RTVS štátna, tak občan platí v dani za jej prevádzku. Plánované príjmy RTVS v roku 2022 sú 141 mil. eur a výdavky sú naplánované na takmer 144 mil. eur. Ako žalobca plánuje svoju činnosť, keď jeho výdavky sú vyššie ako príjem? Ako teda hospodári tato štátna inštitúcia, ktorá je platená z občanových daní. Poukázal na znenie čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, že moc pochádza a vždy pochádzala od ľudu a národa, ktorý v štáte žije a nie ako sa mylne zaužívalo, že politik je niečo viac ako občan. Ústava SR jasne hovorí že politik nie je Boh, ale len zástupca občana, ľudu a národa. Podľa čl. 32 Ústavy SR, občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému aj proti RTVS, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných 1'udských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Zákon, o ktorý sa žalobca opiera, sú služby verejnosti o ktoré žalovaný nestojí, je slobodný občan a on sa rozhodne, čo bude sledovať a za čo chce platiť alebo nie. Pokiaľ RTVS nesleduje, tak nebude za ňu platiť a že má doma elektrinu, neznamená, že pozerá televíziu a RTVS. Keď ju už platí v dani, nebude predsa platiť niečo dvakrát a vlastne trikrát, lebo aj zamestnávatelia platia za zamestnanca. Dal do pozornosti, že žije v spoločnej domácnosti s invalidným dôchodcom (manželka J. Y., rodená T.), ktorá nemá síce trvalý pobyt v jeho domácnosti, ale žije u neho, je oslobodená od poplatku RTVS. Žiadal preto, aby súd zamietol žalobu v plnom rozsahu.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.09.2023, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 31.07.2023 s poukazom na hospodárnosť konania a zároveň požiadal o konanie v jeho neprítomnosti.
11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nevidí dôvod, aby platil za niečo, čo nesleduje, a aby teda dostali od občanov peniaze, že za to, že má elektriku, tak má platiť aj RTVS. Ale s elektrikou to nemá nič spoločné, signál RTVS je voľne dostupný a nejde cez sieť 223 voltov. Oni robia svoju prácu cez MHz, to je vysielačkový signál, resp. signál televízny, ale nie cez elektriku. Takýto zákon, je protiústavný, nemôže s ním súhlasiť. A preto ani neplatil koncesionárske poplatky, verejno-právna televízia nie je verejno-právna, ovplyvňujú ju politici. Poukázal na § 32, odmieta poslušnosť tomuto režimu, tomuto štátu a nepozerá ani tú televíziu. Ostatné televízie, ktoré pozerá, ak ich vôbec pozerá, tak tie si platí, lebo má Skylink. Keď si TV zapne, bez antény nepôjde žiaden program, to znamená je to prenášané voľne, vzduchom, musí si dať anténu na strechu, ešte ju naladiť a tým pádom nemôže niekto povedať, že má platiť za to, že má doma elektriku. Dali to len ako zákonnú povinnosť, že elektrárne musia oznámiť RTVS, koľko domácnosti odoberá elektriku a oni si účtovali peniaze na RTVS. Po predbežnom právnom posúdení uviedol, že už iné dôkazy tam nie sú, len tie, ktoré dokladuje. Keď sa to dá aj súdnemu znalcovi, tak musí povedať, že áno, ten elektricky signál tej RTVS nie je. Na otázku súdu, či manželka žalovaného má evidovaný trvalý pobyt, alebo nemá, žalovaný uviedol, že ona má evidovaný vo Svederníku, tam má dom, ale býva s ním v tej domácnosti, pobyt u neho nemá. V záverečnom prednese uviedol, že sa vyhovárajú na ten paragraf, na ten zákon, ktorý ustanovili, ale ten zákon nie je v súlade ani s dobrými mravmi. Je nonsens, aby platil RTVS kvôli tomu, že má elektriku. Mať v dnešnom storočí elektriku, je normálna vec, ale TV nemusí mať, nemusí ho pozerať. Za to, že on má elektriku, je to výpalné, lebo aj tak mu cez tu elektriku a cez tú zástrčku nedávajú signál.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, pričom zistil tento skutkový stav a vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
13. Z prehľadu predpisov a platieb variabilný symbol: XXXXXXXXXX týkajúceho sa žalovaného vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť predpísané úhrady za obdobie od 12/2016 do 05/2022 vo výške 308,34 Eur. Žalovaný v období od 06.12.2016 do 19.10.2017 uhradil platby vo výške 46,40 Eur (č. l. 4-6 spisu).
14. Žalobca vyzval žalovaného dňa 19.05.2022 na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.05.2022 vo výške 261,94 Eur do 30 dní od doručenia výzvy, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 02.06.2022 (č. l. 3,7 spisu).
15. Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“),, účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
16. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý oznámi vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 7 písm. b), že : a) žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má na adrese odberného miesta tohto platiteľa trvalý pobyt, alebo sám je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo b) je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu, poberateľom dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu alebo poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok vyplácaných zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, alebo c) je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
19. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil vznik skutočnosti podľa odseku 1; na písomné oznámenie sa vzťahuje ustanovenie § 9 ods. 8.
20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
21. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20210701.html>, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada platí, bez ohľadu na počet jeho odberných miest len raz.
22. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
23. Podľa § 7 ods. 2 z. č. 340/2012 Z. z. úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
24. Podľa § 10 ods. 1 z. č. 340/2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20210701.html>, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
25. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
26. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
27. Podľa § 489 z. č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonníka“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
28. Súd v prvom rade poukazuje na to, že od 01.07.2023 bol zrušený zákon č. 340/2012 Z. z., avšak zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo svojom § 27b ustanovuje, že žalobca naďalej zabezpečuje výber a vymáhanie poplatkov za služby verejnosti poskytované žalobcom, ktoré poplatníkovi vznikli do 30.06.2023. To znamená, že žalobca je naďalej aktívne legitimovaný v tomto konaní na vymáhanie uplatneného nároku.
29. V predmetnom konaní nebolo sporné, že žalovaný ako fyzická osoba, je odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste C. X, F.. Nebolo sporné ani to, že žalovaný neuhrádzal žalobcovi poplatok vo výške 4,64 Eur mesačne, pričom mu za obdobie od 07/2021 do 05/2022 vznikol dlhu vo výške 51,04 Eur, ktorý žalovaný nezaplatil ani z časti.
30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný je podľa § 3 písm.a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska platiteľom úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vo výške 4,64 Eur za každý začatý kalendárny mesiac podľa § 6 ods. 1 zákona. Za obdobie nasledujúce po vyhlásení konkurzu žalovaný od 07/2021 do 5/2022 nezaplatil žiadnu úhradu. Potom neuhradená suma za 11 mesiacov predstavuje: 11 x 4,64 Eur = 51,04 Eur. Žalobca v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. písomne vyzval žalovaného listom zo dňa 19.5.2022 na zaplatenie nedoplatku úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani v dodatočnej lehote 30 dní od doručenia výzvy, žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zákonnej pokuty vo výške 17,- Eur podľa § 10 ods. 3 zákona. Žalobca má nárok aj na uplatnené príslušenstvo pohľadávky v podobe vynaloženého poštovného v súvislosti so zaslaním výzvy na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2,10 Eur.
31. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že signál RTVS sa nešíri cez elektriku, ale signál je voľne šíriteľný cez MHz a teda je nedôvodné platiť poplatky RTVS v nadväznosti na to, že je vedený ako odberateľ elektrickej energie, pričom RTVS ani nepozerá. Tu súd poukazuje na znenie § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., podľa ktorého platiteľom úhrady za služby verejnosti je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalovaný nepopieral, že by nebol fyzickou osobou, ktorá odoberá elektrickú energiu v domácnosti. Z toho dôvodu mu vznikla povinnosť hradiť predmetnú úhradu za službu verejnosti, bez ohľadu na spôsob šírenia signálu. Citovaný zákon je koncipovaný tak, že poplatková povinnosť fyzickým osobám vzniká zo zákona a je bezpredmetné, či bola medzi fyzickou osobou a žalobcom uzatvorená zmluva, alebo či si fyzická osoba poskytovanie týchto služieb vyžiadala alebo nie. Taktiež povinnosť platiť úhradu za tieto služieb vzniká bez ohľadu na to, či poplatník reálne využíva žalobcom poskytnuté služby. K argumentom žalovaného, že služby žalobcu nevyužíva, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť nie je rozhodujúca pre určenie postavenia platiteľa úhrady v zmysle § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. Jediným kritériom pre vznik povinnosti platiť úhrady je skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste, čo v prejednávanej veci žalovaný nepopieral. Úhrada je zákonom stanovenou verejnou platbou, pri ktorej zákonodarca priamo zákonom vymedzil okruh jej platiteľov, výšku sadzby úhrady, spôsob platby úhrady, spôsob kontroly jej platenia ako aj spôsob jej vymáhania. Úhrada má atribúty povinnej verejnej platby obdobnej daniam, keďže ide o zákonom stanovenú, povinnú, vynútiteľnú, nenávratnú, neekvivalentnú platbu, ktorá je platená za účelom financovania verejných (verejnoprospešných) potrieb a ktorej príjemcom je verejný subjekt. V tomto smere teda neobstojí vyššie uvedená argumentácia žalovaného, nakoľko táto povinnosť platí pre každého občana Slovenskej republiky, pre každú fyzickú osobu, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov aktívnych domácností ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
32. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že v spoločnej domácnosti s ním žije jeho manželka, ktorá je osobou ŤZP, z ktorého dôvodu by mal byť oslobodený od platenia úhrad, súd konštatuje, že od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20210701>, ktorý oznámi vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 7 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20210701>, že a)žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má na adrese odberného miesta tohto platiteľa trvalý pobyt, alebo sám je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/20210701> oznámil vznik skutočnosti. Súd poukazuje na znenie § 5 cit. zákona, podľa ktorého pre oslobodenie od platenia úhrad musia byť splnené v prípade žalovaného dve podmienky: 1/ manželka žalovaného s ťažkým zdravotným postihnutím musí mať trvalý pobyt v jeho domácnosti, v ktorej s ním žije a 2/ uvedenú skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi. V danom prípade žalobca sám uviedol, že manželka na adrese jeho bydliska nemá trvalý pobyt, zároveň ani nepreukázal, že by skutočne bola osobou ŤZP a navyše nepreukázal, že by uvedenú skutočnosť žalobcovi oznámil. Súd poukazuje na znenie § 5 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil vznik skutočnosti podľa odseku 1. Žalovaný však splnenie týchto podmienok ani netvrdil ani nepreukázal a z toho dôvodu súdu nezostalo nič iné, ako konštatovať jeho povinnosť platiť žalobcovi uvedené úhrady.
33. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu o zaplatenie sumy za neuhradené platby v sume 51,04 Eur, pokuty 17,-Eur a nákladov poštovného vo výške 2,10 Eur ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na ich zaplatenie tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
34. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
37. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.