Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Pc-3-2023.pdf
PDF · 74.34 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky - manželky: I.. D. I., M. D., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Č. X, H., proti manželovi: W. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Č. X , H., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania I.. D. I., rodenej D., nar. XX.XX.XXXX a W. I., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y. - G. I., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili z lásky, pričom u obidvoch účastníkov išlo o prvé manželstvo. Z ich manželstva sa nenarodili žiadne deti. Postupom času sa s odporcom začali odcudzovať a zistili, že majú zásadné názorové nezhody na vedenie spoločného života. Navrhovateľka s odporcom nevedie intímny, ekonomický ani spoločenský život a považuje manželstvo za trvalo rozvrátené, neplniace si žiadne svoje funkcie.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania, a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y. - G. I., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
4. Na pojednávaní súdu, ktoré sa konalo dňa 04.09.2023, navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá. Manželstvo s odporcom uzavreli po trojročnej známosti. Bývali v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka taktiež uviedla, že postupom času začala uprednostňovať prácu, čo podľa nej spôsobilo zanedbanie vzťahu s manželom. Navrhovateľka sa pokúšala zjednať nápravu tohto stavu, avšak s odporcom mali odlišné životné ciele a predstavy. Následne sa s odporcom dohodli na ukončení manželského spolužitia, na čo sa navrhovateľka pred rokom zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Aj po opätovnom stretnutí so zámerom zmierenia sa dospeli s odporcom k záveru, že za jediné východisko považujú rozvod manželstva. Zo strany navrhovateľky nie je vôľa manželské spolužitie obnoviť.
5. Odporca pred súdom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Odporca potvrdil vyjadrenie navrhovateľky. Manželstvo podľa odporcu neplní žiadnu zo svojich funkcií už dva roky, pričom už rok s navrhovateľkou ani nežijú v spoločnej domácnosti. Zo strany odporcu nie je vôľa manželské spolužitie obnoviť.
6. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
11. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi ako aj to, že z ich manželstva sa deti nenarodili.
12. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálny a pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Na podklade uvedeného súd konštatuje, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu navrhovateľky vyhovel.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).