Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Cb-4-2012.pdf
PDF · 73.86 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/4/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 45 535 108, pr. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 36 862 711, proti žalovanej Antónia Škotnárová, Tatranská 7, Košice 040 01, v konaní o zaplatenie 945,25 € s prísl., takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Nariaďuje Daňovému úradu Košice vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 49,80 €, do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 14.3.2011 domáhal zaplatenia 1.319,87 € s prísl. a náhrady trov konania, z titulu neuhradenia splátok úveru.
Podaním zo dňa 19.7.2012, doručeným súdu dňa 27.7.2012, žalobca oznámil súdu, že žalobu berie späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Žalobca zároveň žiadal vrátiť zaplatený súdny poplatok.
Podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Žalobca vzal návrh na začatie konania späť celkom pred začatím pojednávania, preto súd podľa citovaného zákonného ustanovenia konanie zastavil.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 2 O.s.p., veta prvá, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Keďže v danom prípade to bol procesný úkon žalobcu, ktorý bol dôvodom zastavenia konania (žalobca neoznámil súdu žiadny dôvod späťvzatia návrhu), má právo na náhradu trov konania žalovaný, ale tomuto žiadne trovy nevznikli, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
V podaní zo dňa 14.3.2012, ktorým vedľajší účastník oznámil, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, vedľajší účastník žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Pri posudzovaní nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov tohto konania súd vychádzal z nasledujúcich skutočností:
Podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa stanov vedľajšieho účastníka, cieľom činnosti občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy, osvetová činnosť na posilnenie právneho vedomia spotrebiteľov, vykonávanie mediácie za účelom mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov.
Podľa ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi a nie to, aby sa združenie dávalo zastupovať v konaniach advokátom, nakoľko združenie samotné, z podstaty svojej existencie, musí byť schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach. Vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (o jeho vstupe do konania žalovaná s najväčšou pravdepodobnosťou nemá žiadnu vedomosť) a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Súd ďalej prihliadol aj na skutočnosť, že nemožno hovoriť o odmene právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, keďže právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka ešte nebol doručený rovnopis návrhu ani jeho prílohy, teda nemal možnosť sa oboznámiť so spisovým materiálom a predmetom konania, teda mu žiadne trovy právneho zastúpenia nemohli vzniknúť. V tomto prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné a nehospodárne, súd nepovažuje trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 78 €.
Podľa ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 72/1991 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 72/1991 Zb. o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho
vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.
K zastaveniu konania došlo pre späťvzatie žalobného návrhu celkom pred začatím pojednávania, preto sa žalobcovi, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, vracia súdny poplatok v sume 71,37 €, po krátení o 6,63 €. Poplatok vráti žalobcovi po právoplatnosti uznesenia príslušný daňový úrad.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného