Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-311-2012.pdf
PDF · 96.26 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/311/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: U. V., bytom P. XXX, Z., zastúpeného JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou v Nitre, Gladiolova 12, proti odporcovi: L. X., bytom B., X. 4, zastúpenému Advokátskou kanceláriou STOKLASA&STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 25, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 05. 2012 č. k. 7C/270/2010-91, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. B., 1-izbovému bytu č. 7, na 3. poschodí obytného domu súp. č. XXX, na parcele registra „C“ č. 853 a podielu na spoločných priestoroch 489/35988-ín obytného domu súp. č. XXX a spoluvlastníckemu podielu 489/35988-ín k pozemku - parcele registra „C“ č. 853- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 409 m2. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2.166,23 eura. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci bytu, každý v podiele 1-ice. Navrhovateľ spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1- iny zdedil po mame, Z. V., ktorá žila s odporcom v spoločnej domácnosti a podiel v rozsahu 1-iny mu daroval brat. Navrhovateľ žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo a prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou vyplatiť mu za spoluvlastnícky podiel sumu 24.000 eur. Po tom, ako bolo v priebehu konania preukázané, že odporca nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na výplatu spoluvlastníckeho podielu, žiadal zrušiť spoluvlastníctvo predajom nehnuteľnosti. Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť.
Súd prvého stupňa návrh zamietol, majúc za to, že v prejednávanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú súdu nezrušiť podielové spoluvlastníctvo. Vychádzal z toho, že záujem odporcu ponechať podielové spoluvlastníctvo nezmenené je prednejšie a významnejšie pred záujmom navrhovateľa vysporiadať ho. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval to, že odporca nehnuteľnosť užíva dlhú dobu, 37 rokov, pôvodne v nej býval so starou matkou, po jej smrti v roku 1992 sa stal výlučným nájomcom. V nehnuteľnosti umožnil bývanie matke navrhovateľa, s ktorou žili v
druhovskom pomere. Nadobudnutie jej spoluvlastníckeho podielu k bytu nemalo, na rozdiel od odporcu, základ v existencii predchádzajúceho právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Odporca v byte býva doposiaľ, nemá inú možnosť bývania. Ak by bolo návrhu vyhovené, zostal by bez strechy nad hlavou, pretože nie je v jeho reálnych možnostiach zabezpečiť si bývanie, ani poskytnúť navrhovateľovi primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Napriek tomu, že pracuje a má stabilný pracovný pomer, jeho príjem dosahuje 385,88 eura mesačne, pričom náhrada za spoluvlastnícky podiel by bola vo výške 1 pri cene nehnuteľnosti v rozsahu 38.000-50.000 eur. Uvedený príjem odporcu, v kombinácii s jeho vekom, nespĺňa podmienky ani pre poskytnutie úveru na zabezpečenie bývania. Na druhej strane, navrhovateľ má vyriešenú bytovú otázku bývaním u otca a na bývanie v spornej nehnuteľnosti nie je odkázaný. Spoluvlastnícky podiel nadobudol po svojej matke dedením v rozsahu 1-iny a v rozsahu 1-iny darom od brata. Ten ho získal rovnakým právnym titulom. O svoju matku posledných 10 rokov pred jej smrťou nejavil záujem, nenavštevoval ju a ani nemal vedomosť, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Toto zistil až po jej smrti. Súd konštatoval, že účelom podania návrhu je len dosiahnutie zániku spoluvlastníctva bez hlbšieho záujmu o danú nehnuteľnosť, ktoré dôvody taktiež považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré uzavrel, že záujem odporcu na zachovaní spoluvlastníctva je významnejší a prednejší ako záujem navrhovateľa na jeho zrušení a vyporiadaní. V porovnaní situácie oboch účastníkov konania by sa v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva odporca ocitol v situácii nepriaznivo zasahujúcej do jeho existencie. Nevyhovenie návrhu navrhovateľovi naopak neprinesie zásadnú zmenu jeho životnej situácie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na neúplne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že v konaní sp.zn. 5Co/187/2006 Krajský súd Nitra určil, že jeho matka sa stala podielovou spoluvlastníčkou a kúpna zmluva, ktorou sporný byt nadobudla, je platná. Odporca s jeho matkou viedli spoločnú domácnosť a jeho matka nebola bez príjmu. V roku 2000 zostala nezamestnaná, poberala invalidný dôchodok, a preto nemôže byť relevantným dôkazom o zaplatení kúpnej ceny predloženie dvoch poštových poukážok odporcom, rovnako ani to, že ju zaplatil výlučne zo svojich prostriedkov. Nie je mu možné vyčítať, že nebol s matkou v kontakte, pretože ani ona neprejavovala o neho záujem, ako sa od matky vyžaduje. Súd nemal túto skutočnosť hodnotiť v jeho neprospech. Podstatné je, že v dedičskom konaní matkou nebol vydedený a nadobudol po nej spoluvlastnícky podiel spolu s bratom. Odporca mal záujem na zachovaní vlastníctva, pretože mu navrhol vyplatenie sumy 3.000 eur za spoluvlastnícky podiel. Túto sumu neakceptoval, pretože ju nepovažoval za primeranú. Všeobecná hodnota bytu sa pohybuje medzi 44.000-55.000 eur. Súd prihliadol len na záujem odporcu bez zistenia, či za viac ako 20 rokov aktívnej práce nadobudol úspory a uspokojil sa len s potvrdením bánk o zamietnutí spotrebiteľského a investičného úveru. Odporca žil celý život v podstate sám, a preto je nepravdepodobné, že by z pravidelného príjmu nenadobudol žiadne úspory. Podľa neho mal súd zvážiť aj subjektívne okolnosti na jeho strane, keďže je vo veku 35 rokov a je slobodný, má základné vzdelanie a zdravotné problémy, pre ktoré má sťažené možnosti získať zamestnanie. Nemá založenú rodinu, keďže nemá vyriešenú bytovú otázku. Odporca s priemernou mesačnou mzdou 462 eur, bez vyživovacích povinností a osobitných nákladov, žijúci sám v zdraví, v aktívnom veku 56 rokov, nemôže byť považovaný za ekonomicky nezabezpečeného. Rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s ust. § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje oprávnenia vlastníka nehnuteľnosti, keďže ho zbavuje nakladať s vecou a popiera jeho rovnaké postavenie ako subjektu vlastníckeho práva zaručenému Ústavou SR.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že navrhovateľ napáda relevantnosť dôkazu poštových poukážok, ktorými preukázal úhradu kúpnej ceny bytu. Sám však žiadnym spôsobom nepreukázal opak, teda že by sa na kúpe bytu podieľala aj jeho matka. Účelovo spochybňuje ďalšie listinné dôkazy predložené v konaní, preukazujúce dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane. Jeho mesačný príjem je 385,88 eura, tento príjem je veľmi nízky a s ohľadom na jeho nevyhnutné životné náklady, zahŕňajúce náklady na bývanie, domácnosť, stravu a osobné potreby, je úplne logické, že mu vystačí maximálne na úhradu základných potrieb, nie aj na tvorbu úspor. Na jednej strane navrhovateľ poukazuje na to, že on vo veku 56 rokov, s dosahovaným príjmom je osoba dostatočne ekonomicky činná na to, aby si hradila všetky svoje životné náklady a súčasne splácala úver, a na druhej strane však sám navrhovateľ, ako 35-ročný, je nezamestnaný a nepreukázal, že má záujem pracovať. Rovnako nepreukázal existenciu zdravotných problémov brániacich mu pracovať, ani
osobné alebo sociálne problémy, ktoré by mu bránili dosahovať aspoň minimálny príjem. Slobodný stav a dosiahnuté vzdelanie navrhovateľa, ktoré sú výsledkom jeho rozhodnutia a životných postojov, nemôže byť v konaní prisúdené na jeho ťarchu a už vôbec nie zohľadnené ako dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane. Naviac skutočnosť, že býva u otca v rodinnom dome a nemá zabezpečené vlastné bývanie, nemôže byť postavená na roveň jeho bytovej situácie, ktorá by nastala po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žiadna finančná inštitúcia tak, ako aj v konaní preukázal, mu nie je ochotná poskytnúť vzhľadom na jeho vek a príjem úver na vyplatenie navrhovateľa pri eventuálnom zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, pričom byt je jediným spôsobom, ako môže uspokojiť svoje bytové potreby a je odkázaný na bývanie v spornej nehnuteľnosti.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia podmienok uvedených v § 214 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zrušenia podielového spoluvlastníctva k 1-izbovému bytu č. 7, na 3. poschodí obytného domu súp. č. XXX, na parcele registra „C“ č. 853 v kat. úz. S., zapísaných na Správe katastra Nitra na LV č. XXXX a podielu na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Nehnuteľnosť navrhol prikázať do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou vyplatiť mu náhradu spoluvlastníckeho podielu, eventuálne zrušiť podielové spoluvlastníctvo predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Občiansky zákonník uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov ako základnú formu likvidácie spoluvlastníckeho vzťahu. Občiansky zákonník stanovuje možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu taxatívne, pričom prihliada na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania.
Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník (ďalej len OZ) zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 OZ). Ak k takejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v § 142 ods. 1 OZ. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania súdom) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 OZ).
Obsah pojmu dôvody hodné osobitného zreteľa vymedzuje súdna prax. Zhrnutie týchto okolností je vykonané v R 1/1989. Slovenská judikatúra vymedzila obsah tohto pojmu v rozhodnutí R 100/1999
(najmä zdravotný stav, odkázanosť na bývanie, osobné väzby na nehnuteľnosť, žalobca má v úmysle vec predať a pod.). Uvedené citované rozhodnutia Najvyššieho súdu, dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nevyporiada podielové spoluvlastníctvo, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného, ako aj na strane žalobcu (najmä, ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať).
V prejednávanej veci vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a vyplývajúcim z obsahu spisu niet sporu o tom, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1-ici k bytu č. 7, v kat. území B. - S. popísanom vyššie. Túto skutočnosť bezpochyby preukazuje označený list vlastníctva č. XXXX. Navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1-iny v dedičskom konaní po svojej matke, neb. Z. V., zomr. XX. XX. XXXX a podiel v 1-ine na základe darovacej zmluvy. Odporca je podielovým spoluvlastníkom k bytu v rozsahu 1-ice. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca v byte býva 37 rokov, pričom pôvodne v byte býval so starou matkou. Po jej smrti sa stal nájomcom bytu v dôsledku prechodu nájmu bytu a potom podielovým spoluvlastníkom bytu. Podiel v rozsahu 1-ice odkúpil v roku 2002 od vlastníka bytu Mesta Nitra. V tom čase žil v spoločnej domácnosti so Z. V., matkou navrhovateľa a súhlasil s tým, že spoluvlastnícky podiel k bytu v rozsahu 1-ice nadobudne ona. Z. V. zomrela dňa XX. XX. XXXX. Odporca aj po jej smrti zostal naďalej bývať v byte a býva v ňom doposiaľ. Súd prvého stupňa zaujal právny názor, že v prejednávanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré podielové spoluvlastníctvo nie je možné zrušiť. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v tomto smere zistil dostatočne skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že súd prvého stupňa, aj v súlade s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu správne skúmal odkázanosť odporcu na bývanie, osobné väzby na nehnuteľnosť, ako aj účel, pre ktorý navrhovateľ žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo. V konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca v byte dlhodobo býva, vlastne od dosiahnutia plnoletosti až doposiaľ, neprerušene. Nemá možnosť iným spôsobom si zabezpečiť bývanie, pretože aj keď je zamestnaný, jeho príjem nedosahuje čiastku, z ktorej by bol schopný splácať úver poskytnutý v sume, z ktorej by bol schopný vyplatiť spoluvlastnícky podiel navrhovateľovi, alebo si zakúpiť byt. Aj z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že hodnota 1-izbového bytu sa pohybuje v rozmedzí od 44.000 - 55.000 eur, pričom v prípade rozdelenia tejto sumy medzi účastníkov konania dosiahnutý výťažok by nepostačoval na zakúpenie bytu. Odporca v konaní preukázal, že nespĺňa podmienky pre poskytnutie úveru. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca by vzhľadom na dlhodobú zamestnanosť mal mať úspory, je neopodstatnené, pokiaľ by nebol preukázaný opak. Keďže toto tvrdenie preukázané nebolo, nie je možné z neho vychádzať a prihliadnuť naň v kontexte uplatneného nároku. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že z mesačného príjmu 385 eur, po úhrade nákladov na bývanie a ďalších nevyhnutných potrieb, nie je možné dosiahnuť úspory vo výške, z ktorej by bolo možné zakúpiť byt alebo vyplatiť podiel navrhovateľa. Navrhovateľ býva u svojho otca, otázku bývania má zabezpečenú a nevyhovením návrhu tak, ako konštatoval súd prvého stupňa, sa neocitne v situácii ohrozujúcej jeho existenciu. V prípade vyhovenia návrhu však ohrozenie existencie je možné predpokladať u odporcu a to z dôvodov uvedených vyššie. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené zdravotné problémy, toto tvrdenie zostalo len v polohe obrany, keďže neprodukoval žiadny dôkaz. Nepreukázal ani tvrdenie, že má sťažené možnosti získať zamestnanie, čo v konečnom dôsledku nemá bezprostredný súvis s prejednávanou vecou, a ani to, že len z týchto dôvodov nemá založenú rodinu. Skutočnosť, že býva u otca v rodinnom dome a nemá zabezpečené vlastné bývanie, nemôže byť postavená na roveň bytovej situácie odporcu, ktorá by nastala po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom aj na nižší vek je v neporovnateľne výhodnejšej situácii, pokiaľ ide o možnosť nájsť si zamestnanie a vyriešiť problémy, na ktoré poukazoval a chcel riešiť zrušením podielového spoluvlastníctva.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 2.166,23 eura. Zo spisu vyplýva, že odporca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov uznesením č. k. 7C/270/2010-26 zo dňa 02. 05. 2011. V súvislosti s tým, že bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov bolo povinnosťou súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania posúdiť možnosť aplikácie ust. § 150 OSP z hľadiska existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Majetkové a sociálne pomery účastníka konania sú okolnosti, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť. Keďže súd prvého stupňa z tohto pohľadu náhradu trov konania neposudzoval, musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. i) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). Pokiaľ by totiž odvolací súd sám vykonal hodnotenie veci z hľadiska aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP a teda z hľadiska, ktorým sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, svoje rozhodnutie by z tohto dôvodu založil na inom právnom závere a skutočnostiach doposiaľ neposudzovaných a nehodnotených a účastníci konania by už nemali možnosť sa k nim vyjadrovať a tieto namietať. Tým by došlo k znemožneniu realizácie procesných práv účastníkov pre nerešpektovanie ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom a tým i k odopretiu možnosti prieskumu správnosti nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich skutočností. V konečnom dôsledku by to znamenalo odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.