Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Saz-24-2012.pdf
PDF · 103.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/24/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: W. K. G., U.. XX.XX.XXXX H. G. X., D. O., Y. W. N. A., Y. Š. D., E. U., L. D. N., L. O., U. F. R. H. Q. H. G. X., R. R. O. Z. K. Č. N., Y., toho času miesto pobytu D. F.Á. O. U. H., zastúpeného JUDr. Katarínou Boháčovou, D. D. E. Ľ. N. H., G. XX, XXX XX L., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Z.. D. Č.. X, XXX XX R., o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-437-19/PO-Ž-2012 zo dňa 18.10.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 18.10.2012 ČAS: MU-437-19/PO-Ž-2012.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-437-19/PO-Ž-2012 zo dňa 18.10.2012 podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“)
Navrhovateľ pricestoval na územie SR dňa 20.07.2012, kedy pod menom K. G. K., U.. XX.XX.XXXX, E. Š. D., požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život pre pretrvávajúce ozbrojené konflikty v krajine pôvodu a zlé ekonomické a sociálne podmienky.
Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom dňa 26.07.2012 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že sa volá W. K. G., U.. XX.XX.XXXX a je Y. štátnej príslušnosti. Ďalej uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval 05.05.2012 z mesta N. N., kde sa asi tri roky prechodne zdržiaval. Na vlastný cestovný pas a grécke víza odcestoval do Grécka, odkiaľ mal cestovať do Poľska a v spoločnosti ďalších E. na pokyn prevádzača prišli do neznámej obce, kde boli zadržaní príslušníkmi OHK PZ Z.. Do zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 20.07.2012 uviedol, že krajinu pôvodu opustil z dôvodu, že mu zabili rodičov a on sa obával o svoj život pre vojnu v krajine pôvodu. V krajine pôvodu v meste X. nepracoval po ukončení školy až do odchodu z krajiny pôvodu. Nebol trestne stíhaný, nebol odsúdený a nemal žiadne problémy s políciou. Nebol politicky organizovaný a ani sa politicky neangažoval. Bol iba tichým sympatizantom strany O. U. M. W. (ďalej len „O.“), ktorej hlavným cieľom je vyhlásenie nezávislosti provincie O. od Y.Ó.. Cieľovou krajinou bolo Fínsko, kde žije jeho bratranec.
Navrhovateľ ako dôvod odchodu z krajiny pôvodu označil skutočnosť, že po ňom pátrali Y. vojaci a v prípade, že by ho našli, zabili by ho ako jeho brata R., ktorého obvinili z podporovania hnutia za
vyhlásenie nezávislosti O. od Y.. On zo strachu ušiel do mesta N. N., kde žil do odchodu z krajiny pôvodu. Ešte uviedol, že v roku 2008 do jeho školy prišli Y. vojaci, ktorí odviedli štyroch spolužiakov, obvinených z podporovania tohto hnutia, o ktorých odvtedy nikto nič nepočul. On v tom čase v škole nebol a večer mu zatelefonoval muž menom E. K., člen ich klanu, ktorý mu povedal, že vojaci hľadajú aj jeho.
K identite navrhovateľa a jeho dôveryhodnosti správny orgán zistil, že navrhovateľ počas spisovania zápisnice o podaní vysvetlenia uviedol, že sa volá K. G. K., nar. XX.XX.XXXX, E. štátnej príslušnosti a RTG vyšetrením bolo zistené, že sa nejedná o maloletú osobu a potom následne navrhovateľ uviedol, že sa narodil XX.XX.XXXX. Počas pohovoru dňa 26.07.2012 už tvrdil, že sa volá W. K. G., nar. XX.XX.XXXX a je Y. štátnej príslušnosti.
Na základe uvedených skutočností odporca vyhodnotil výpovede navrhovateľa tak, že ten opakovane uvádzal úmyselne rozdielne informácie o svojej totožnosti, bez predloženia dokladu o svojej totožnosti. Z týchto dôvodov považoval odporca jeho osobu za nedôveryhodnú s tým, že neobstojí jeho tvrdenie, že rozporné informácie uvádzal iba zo strachu pred policajtmi.
Odporca prezentované dôvody žiadosti navrhovateľa vyhodnotil ako nedôveryhodné. Jeho výpoveď ohľadom prenasledovania Y. vojakmi označil za nedôveryhodnú a účelovú, nakoľko o týchto problémoch nehovoril dňa 20.07.2012 na OHK PZ, ani OA PZ T.. Nezmienil sa pritom ani o treťom bratovi, ktorý mal byť zastrelený. Rovnako rozporne rozprával o svojich rodičoch, či boli zabití alebo iba zbití. Za nedôveryhodné označil odporca tiež navrhovateľom uvádzané problémy s Y. vojakmi, s ktorými od údajnej smrti brata, teda tri roky, nemal v krajine pôvodu žiadne problémy a ani jeho rodina. Odporca tiež poukázal na to, že navrhovateľ iba v tichosti sympatizoval s O., žiadnym spôsobom ju nepodporoval a ani o nej nevedel uviesť žiadne informácie. Neprejavoval teda žiadne svoje politické stanovisko, pre ktoré by mohol mať v krajine pôvodu problémy. O. bola v roku 1994 zakázaná a v júni 2011 bola Y. parlamentom označená za teroristickú organizáciu.
Za nedôveryhodné označil odporca tiež žiadateľove tvrdenie, že po dobu troch rokov sa v meste N. N. väčšinou skrýval, pretože v prípade problémov by bol krajinu pôvodu opustil ihneď. Kmeň navrhovateľa vedie aj nomádsky spôsob života (chovajú ťavy a podobne), ktorý presahuje Y. hranice do E., kde by ho nikto nehľadal. Odporca považoval za preukázané, že žiadateľ nie je hodnovernou osobou a ním uvádzané dôvody sú irelevantné. Z uvedených dôvodov usúdil, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky na udelenie azylu a preto podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle sa rozhodol mu azyl na území SR neudeliť.
Pri posudzovaní podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a a § 13b zákona o azyle, s prihliadnutím na § 2 písm. f/ zákona o azyle, odporca dospel k záveru, že v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí navrhovateľovi vážne bezprávie a vláda s UNHCR a ďalšími humanitárnymi organizáciami poskytuje pomoc utečencom v prípade návratu. Vyhodnotil tiež bezpečnostnú situáciu v Y. v provincii O. ako relatívne pokojnú, pričom operácie Y. armády prebiehajú iba v oblastiach, kde sa predpokladá, že by sa mohli nachádzať príslušníci O..
K písomnému stanovisku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že navrhovateľ bol sympatizantom v politickej strane O., zaradenej na zoznam teroristických organizácií, ktorej príslušníci sú prenasledovaní, vraždení a nezákonne zatýkaní a väznení a že z toho dôvodu má navrhovateľ dôvodnú obavu o svoj život z dôvodu zastávania určitých politických názorov, odporca uviedol, že vyhodnotil osobu žiadateľa a ním uvádzané dôvody príchodu na územie SR ako nedôveryhodné. Rozhodol preto, že sa navrhovateľovi neposkytne žiadna forma medzinárodnej ochrany na území SR.
Za účelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti správny orgán do konania zabezpečil i informácie z Otázok a odpovedí ODZS MÚ č. MÚ-ODZS-2012/00224-005 z 29.04.2012 a MÚ- ODZS-2012/000485-002 zo dňa 07.09.2012.
Proti tomuto rozhodnutiu podala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa dňa 26.11.2012 v zákonnej 30-dňovej lehote opravný prostriedok a žiadala rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-437-19/PO-Ž-2012 zo dňa 18.10.2012 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na nové konanie.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa s rozhodnutím odporcu nesúhlasila, nakoľko sa domnievala, že odporca nesprávne vec posúdil po právnej stránke, keď dôvodom neudelenia azylu bolo vyhodnotenie klienta ako nedôveryhodného. Poukázala na to, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život, osobnú integritu a osobnú slobodu, ktoré sú ohrozené zo strany príslušníkov Y. vlády z dôvodu zastávania určitých politických názorov, ktoré sú mu Y. úradmi pripisované a tiež z dôvodu, že mu v krajine pôvodu hrozí mučenie a iné neľudské zaobchádzanie v rozpore s medzinárodnými ľudsko-právnymi dokumentami. Zdôraznila pritom skutočnosti uvádzané navrhovateľom, ktorého rodinní príslušníci boli cieľom aktov prenasledovania. Namietala tiež vyhodnotenie navrhovateľa ako nedôveryhodného z dôvodov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľ nepravdivé skutočnosti uvádzal z dôvodu, že sa bál, že by ho polícia vrátila na Ukrajinu na základe readmisnej dohody. Svoju totožnosť a skutočné problémy priznal až po ubezpečení, že nebude vrátený na Ukrajinu. Priznal, že pochádza z Y., hoci uvádzaný E. pôvod by znamenal preňho priaznivejšiu situáciu. Domnieva sa, že navrhovateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle citovaného ustanovenia § 8 zákona o azyle.
Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 18.12.2012, doručeného odvolaciemu súdu dňa 27.12.2012, vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Uviedol dôvody vyhodnotenia navrhovateľa ako nedôveryhodnej osoby vzhľadom na rozdielne uvádzané meno a dátum narodenia, ako aj dôvody žiadosti na udelenie azylu, a to údajné prenasledovanie zo strany Y. vojakov, či smrť jeho brata, respektíve rozpory v tvrdeniach o smrti rodičov. Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti a vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu. Správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti a zistil, že navrhovateľ neuviedol také skutočnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod dôvody uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle.
Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v spojení s ustanovením § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.
Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným dôvodom žiadosti o udelenie azylu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odporca vo svojom rozhodnutí sa podrobne vyjadroval ohľadom hodnotenia zmeny identity navrhovateľa a jeho dôveryhodnosti na strane 3 až 5 napadnutého rozhodnutia. Podľa hodnotenia odporcu navrhovateľ po príchode na územie SR opakovane uvádzal rozdielne informácie o svojom mene, dátume narodenia, mieste narodenia a štátnej príslušnosti, o ktorých nepredložil žiaden doklad a preto nebolo možné objektívne zistiť jeho skutočnú totožnosť. Podľa názoru odporcu neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že rozporné informácie uvádzal iba preto, že sa bál policajtov, nakoľko obe policajné inštitúcie požiadal o medzinárodnú ochranu a uviedol im svoje problémy v krajine pôvodu, ktoré sú v podstate zhodné. Na základe ním uvádzaných rozporných tvrdení sa stala jeho osoba nedôveryhodnou. Dôvodmi nedôveryhodnosti navrhovateľa sa odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal, jeho výpoveď vo vzťahu k Y. vojakom považoval za nedôveryhodnú a účelovú, nakoľko údajné problémy s Y. vojakmi v krajine pôvodu neuviedol 20.07.2012 na OHK PZ, ani OA PZ T.. V zápisniciach zhodne uviedol, že v krajine pôvodu mal troch súrodencov, z toho dvoch bratov a jednu sestru, ktorí zostali v E., ale nehovoril o zastrelení tretieho brata. V zápisnici na OHK PZ uviedol, že jeho rodičia boli zabití, ale na OA PZ T. uviedol, že rodičia sú mŕtvi, ale nehovoril o ich zabití a v ďalšej časti zápisnice uvádzal iba, že boli zbití. Krajský súd k tomu dodáva, že v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu, spísaným pred Migračným úradom dňa 26.07.2012, pri osobných údajoch o rodinných príslušníkoch uviedol, že nevie uviesť koľko má otec rokov, ale je už starý a nikde nepracuje a rovnako uviedol, že nevie koľko má rokov matka, ktorá vlastní malý obchod, v ktorom predáva potraviny.
V napadnutom rozhodnutí sa odporca podrobne zaoberal udalosťami, ktoré sa mali odohrať v roku 2008, kedy mali Y. vojaci zo školy zobrať jeho štyroch spolužiakov, keď v tom čase navrhovateľ nebol v škole a napriek tomu ho vojaci hneď nešli hľadať domov. Navyše navrhovateľ od smrti brata, teda tri roky, nemal v krajine pôvodu žiadne problémy a on, ani nikto z rodiny, nebol kontaktovaný Y. vojakmi. Sám žiadateľ uviedol, že ak niekto podporuje O., ktorá bola Y. parlamentom v júni 2011 vyhlásená za teroristickú organizáciu, dostal by sa do pozornosti štátnych orgánov a problém by mala celá jeho rodina, ktorá ich údajne mala mať až po tom, čo ušiel do mesta N. N.. Sám navrhovateľ uviedol, že iba v tichosti sympatizoval s O., žiadnym spôsobom ju nepodporoval a ani o nej nevedel uviesť žiadne informácie. O tom, že sympatizoval s O., nikto ani nevedel a preto odporca vylúčil nebezpečenstvo jeho prenasledovania z dôvodu sympatizovania k tejto strane. Navrhovateľ teda neprejavoval žiadne svoje politické stanovisko, pre ktoré by mohol mať v krajine pôvodu problémy a sám uviedol, že pokiaľ niekto nepodporuje O., nemá žiadne problémy. Svoje sympatie k O. neprejavoval od roku 2008 do roku 2012, čo je dlhý čas.
Napokon odporca sa zaoberal tiež navrhovateľovým tvrdením, že počas doby pobytu v meste N. N. sa väčšinou skrýval, nakoľko tri roky je príliš dlhá doba na to, aby sa niekto skrýval a v prípade skutočných problémov by bol krajinu pôvodu opustil hneď. Jeho kmeň vedie aj nomádsky spôsob života (chovajú ťavy a podobne), ktorý presahuje Y. hranice do E., teda by sa hneď a bez problémov mohol presunúť do E., kde by ho nikto nehľadal. Neobstojí tiež jeho tvrdenie, že nevedel kde žijú členovia jeho klanu v E., pretože vo vnútri klanu sa informácie šíria vzájomným odovzdávaním. Doklad totožnosti okrem cestovného pasu, ktorý mu pred odchodom vybavil prevádzač, nevlastnil a preto príslušníci Y. armády, respektíve polície, by neboli schopní zistiť jeho totožnosť.
K odvolacej námietke navrhovateľa, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby vážneho bezprávia odvolací súd uvádza, že správny orgán v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle tak, ako to definuje platná a účinná právna úprava.
Odporca nepochybil, ak s ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa (nachádzajúce sa na č. l. 54-81 administratívneho spisu odporcu) a samotné výpovede navrhovateľa v konaní vyhodnotil tak, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle, nakoľko mu nehrozí trest smrti ani jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Taktiež mu nehrozí ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V dostupných zdrojoch totiž i podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú žiadne informácie, že by na území Y. prebiehal medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt, pri ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života samotného navrhovateľa. Vo svojom rozhodnutí sa odporca zaoberal tiež situáciou v oblasti O., časti Y., odkiaľ navrhovateľ pochádza, respektíve kde žijú jeho príbuzní. S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti i krajskému súdu v zhode so závermi odporcu vyplynulo, že u navrhovateľa neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o azyle.
Krajskému súdu je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal, že celé konanie riadne vyhodnotil a že toto vyhodnotenie následne vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či v prípade navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu, respektíve dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle alebo nie.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky vyhodnotené a správne právne posúdené v zmysle zákona o azyle.
Dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Navrhovateľ nepredložil v konaní pred odporcom a ani v rámci odvolacieho konania žiaden relevantný dôkaz o tom, že by mu v krajine pôvodu hrozilo vážne bezprávie tak, ako to udával.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nemal preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.