Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BN-2C-34-2022.pdf
PDF · 114.21 KB
Case nature
Area
Subarea
BN-2C/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
- 10 - BN-2C/34/2022
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom E. F. G. X/X, XXX XX H. E. H., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1172/34, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 150 515, proti žalovanému: B. I., v konaní zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
- 10 - BN-2C/34/2022
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obci Ľutov, okrese H. E. H., zapísanej Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „E“ parc. č. XXX/X – trvalý trávny porast vo výmere 3.355 m2 a v y p o r i a d a v a ho tak, že túto nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu v sume 8.387,52 eur, na bankový účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Bratislava, Búdková č. 36, IČO: 17 335 345, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
- 7 - BN-2C/34/2022
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.11.2022, podanou na súde dňa 02.11.2022, domáhal voči žalovanému zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obci Ľutov, okrese H. E. H., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parcela registra "E" č. XXX/ X – trvalý trávny porast vo výmere 3.355 m2 a jeho vyporiadania tak, že túto nehnuteľnosť prikáže do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 a zaviaže žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu v sume 5.620,00 eur.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obci Ľutov, okrese H. E. H., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parcela registra "E" č. XXX/X – trvalý trávny porast vo výmere 3.355 m2 v spoluvlastníckych podieloch: žalobca v podiele 7/12 k celku, žalovaný v podiele
5/12 k celku. Vzhľadom na tvar, polohu a výmeru pozemku nie je účelné a dobre možné uvedený pozemok reálne rozdeliť. Uviedol, že má záujem tento pozemok užívať v celej jeho výmere. Poukázal na skutočnosť, že je výlučným vlastníkom bezprostredne susediaceho pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, ktorý je evidovaný Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX. Uviedol, že žalovaný je tzv. nezisteným vlastníkom a žalobca nepozná ďalšie identifikačné údaje žalovaného, jeho právnych nástupcov, ani nemá o ňom žiadne informácie. Konštatoval, že podáva túto žalobu v zmysle občianskoprávnej zásady, že nikto nesmie byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli. K uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo. Vzhľadom k tomu, že predmetný pozemok nie je možné dobre a účelne rozdeliť, navrhol prikázať tento pozemok do jeho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 za primeranú náhradu. Kúpnou zmluvou V 1711/2022 žalobca odkúpil pozemok parc. registra "E" č. XXX/X od pôvodného vlastníka za sumu 4,00 eurá za l m2 a pozemok parc. registra "E" č. XXX/X za sumu 11,75 eur za l m2 (spolu 3.000,00 eur). Uviedol, že si dal zistiť všeobecnú hodnotu vyporiadavaného pozemku, ktorú určil súdny znalec Ing. Blažej Liška v znaleckom posudku č. 302/2022 vo výške 4,02 eur za 1 m2. Navrhol preto primeranú náhradu 4,02 eur za l m2 vyporiadavaného pozemku. Pri výmere pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1.397,92 m2 predstavuje výška navrhovanej primeranej náhrady sumu 5.619,64 eur (t. j. zaokrúhlene 5.620,00 eur).
3. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 07.12.2022 vyjadril žalovaný, zastúpený v konaní ako neznámy vlastník Slovenským pozemkovým fondom, ktorý vyjadril súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti, najmä berúc do úvahy zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Uviedol, že nesúhlasí s navrhovaným spôsobom vyporiadania žalobou a navrhol reálnu deľbu predmetnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoj návrh odôvodnil tým, že vizualizáciou pozemku zistil, že sa jedná o homogénny celok, ktorý má samostatný a dobrý prístup od hlavnej cesty a teda vzhľadom na jeho tvar a celkovú rozlohu (3.355 m2) a veľkosť podielov spoluvlastníkov (žalobca 7/12 a žalovaný 5/12) by tak zodpovedali veľkosti dvoch väčších stavebných pozemkov o veľkosti 1.398 m2 a 1.957 m2. Z predloženého znaleckého posudku č. 302/2022 vypracovaného Ing. Blažejom Líškom, znalcom v odbore stavebníctvo vyplýva, že pozemok sa nachádza v intraviláne obce Ľutov a môže byť v budúcnosti využívaný ako súčasť stavebného pozemku na výstavbu rekreačných stavieb alebo stavieb individuálnej bytovej zástavby a teda v súlade s § 21 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadania vlastníctva k pozemkom tu neplatia zákonné limity pre drobenie pozemkov. Uviedol, že navrhuje reálnu deľbu predmetného pozemku na dva pozemky, a to podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu, z ktorých jeden o výmere 1.957 m2 pripadne do výlučného vlastníctva žalobcu a druhý o výmere 1.398 m2 pripadne do výlučného vlastníctva žalovaného, tak aby bolo zachované účelné využitie pozemku a zachovaný samostatný prístup k nim. Pre prípad, že by súd vyhodnotil reálnu deľbu predmetnej nehnuteľnosti ako nie dobre možnú a stotožní sa s alternatívou vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním podielu za náhradu, uviedol, že súhlasí s cenou navrhovanou žalobcom a náhradu určenú súdom žiada zaslať na účet zákonného zástupcu. Žiadal, aby súd náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.
4. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 14.02.2023 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že je presvedčený, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné dobre a účelne rozdeliť. Ako prílohu tohto podania priložil zameranie pozemku geodetom s výškopisom a polohopisom, z ktorého je podľa jeho záveru zrejmé, že pozemok je v prednej časti rovinatý, avšak v zadnej časti svahovitý. Na danom pozemku sa reálne nachádzajú rôzne druhy pozemkov s rôznou bonitou, dokonca časť pozemku je zastavaná stavbou (ovčínom) vo vlastníctve tretej osoby. Okolo stavby sa nachádzajú spevnené plochy a teda reálne rozdelenie pozemku podľa výmery by nezodpovedalo rovnakému a spravodlivému rozdeleniu z pohľadu hodnoty. Pozemok, ktorý je predmetom vyporiadania, bol z väčšej časti využívaný na pestovateľské účely zo strany žalobcu a jeho rodiny. S takýmto využívaním prestali až minulý rok z dôvodu, že sa rozhodol pozemok majetkovoprávne vysporiadať. Konštatoval, že aj do budúcnosti chce tento pozemok využívať v súlade s druhom pozemku ako trvalý trávnatý porast a záhon, k čomu priložil čestné vyhlásenie, z ktorého je tiež zrejmé, že počas doby užívania si plnil všetky povinnosti vyplývajúce z § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. vo vlastnom čase a na vlastné náklady a to aj za neznámeho spoluvlastníka B. I.. Zákonný zástupca žalovaného vo vyjadrení poukazuje na vyjadrenie znalca A. H. J., že predmetný pozemok môže byť v budúcnosti využívaný ako súčasť stavebného pozemku na výstavbu rekreačných stavieb alebo stavieb individuálnej bytovej zástavby, čo je však len úvaha A. J., keďže obec Ľutov nemá územný plán a neexistuje ani žiadna územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej
by bolo možné uvažovať na danom pozemku o spomínané využitie. Podľa súčasného stavu, z ktorého by sa malo vychádzať, nie je predmetný pozemok určený na výstavbu, o čom v prílohe priložil potvrdenie obce Ľutov č. 6/2023 zo dňa 02.02.2023. Za rozhodujúcu skutočnosť, že predmetný pozemok nie je účelné a dobré možné rozdeliť, považoval to, že po celej dĺžke prístupu k pozemku preteká miestny vodný tok Jelešnica a na daný pozemok nie je priamo vybudovaný most alebo lávka zabezpečujúci prístup, čo potvrdzuje tiež sprievodná správa geodeta, ktorý na mieste robil polohopisné a výškové zameranie predmetného pozemku a okolia. Žalobca ako výlučný vlastník susedného pozemku má na svoj pozemok zabezpečený prístup cez potok Jelešnicu a teda zo svojho pozemku bude mať prístup aj na pozemok parc. registra „E“ č. XXX/X. Ak by došlo k vytvoreniu samostatného oddeleného pozemku pre žalovaného, tento by k nemu nemal zabezpečený prístup. Pritom súčasné zákonné podmienky a technické normy pre vybudovanie prístupu ponad vodný tok sú prísne a to nielen pre administratívnu náročnosť vybavovania, ale hlavne pre finančné nároky, ktoré sú veľmi vysoké. Poukázal na skutočnosť, že požiadal projektantskú spoločnosť o cenovú ponuku za projektovú dokumentáciu stavby mosta na parc. č. XXX/X a táto predstavuje 6.180,00 eur, pričom v tejto cene nie sú zahrnuté poplatky na úradoch. Zároveň požiadal stavebnú spoločnosť o vyhotovenie rozpočtu mosta na parc. č. XXX/X, pričom cena mosta by predstavovala 13.000,99 eur vrátane DPH. Náklady spojené s vybudovaním prístupu by tak značne prevyšovali hodnotu pozemku vyčleneného pre žalovaného. Uviedol, že podľa súdnej praxe vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho. Jedným z významných faktorov pri posudzovaní reálnej deliteľnosti veci je faktor finančnej nákladnosti. Tento faktor je nutný posudzovať z dvoch hľadísk. Prvým z nich je nákladnosť prác nevyhnutných pre reálne rozdelenie veci (objektívne hľadisko). Druhým z nich je ochota spoluvlastníkov sa finančne podieľať na prácach potrebných na rozdelenie veci (subjektívne hľadisko). K objektívnemu hľadisku súdna prax zaujala stanovisko, že pred prípadných rozdelením veci je vždy nutné zvážiť, nakoľko je možné od spoluvlastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci s tým, že pokiaľ by vec nebola deliteľná bez vynaloženie finančne náročných úprav, vec by bolo nutné považovať za reálne nedeliteľnú. Vo vzťahu k subjektívnemu hľadisku je súd povinný zaoberať sa otázkou, či sú spoluvlastníci vôbec ochotní vynaložiť náklady potrebné na uskutočnenie požadovaných prác a úkonov. Pokiaľ takáto vôľa spoluvlastníkov absentuje, je vec nutné aj v tomto prípade považovať za reálne nedeliteľnú. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku je nutné brať do úvahy aj prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. V prejednávanej veci sa spoluvlastník
- žalovaný (keďže nie je známy) nevie vyjadriť, či by bol pre zabezpečenie prístupu k vyčlenenej časti pozemku ochotný vynaložiť finančné prostriedky na vybudovanie prístupu a štát, resp. Slovenský pozemkový fond takéto výdavky vynakladať nemôže. Pokiaľ ide o nákladnosť prác vynaložených na to, aby bol z vyčlenenej časti pozemku zmysluplná parcela so zabezpečeným prístupom, tak v takom prípade sú náklady spojené s vybudovaním prístupu neadekvátne v pomere k hodnote predmetného pozemku. Mal za to, že pozemok parc. registra „E“ č. XXX/X v katastrálnom území F. nie je dobre možné a účelné rozdeliť, a to nielen z dôvodu rôznej hodnoty častí tohto pozemku (rôzne druhy pozemkov, existencia stavby, svahovitosť pozemku a pod) ale hlavne z dôvodu, že nie je zabezpečený prístup na daný pozemok ponad vodný tok) a nie sú splnené predpoklady objektívneho a subjektívneho hľadiska finančnej nákladovosti. Žalobca má záujem o prikázanie celého tohto pozemku do svojho výlučného vlastníctva, ktorý chce užívať. Zákonný zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení pripustil možnosť, že ak by súd vyhodnotil reálnu deľbu predmetnej nehnuteľnosti ako nie dobre možnú, napr. s ohľadom na vlastníctvo žalobcu susednej parcely, prípadne i stavbu, ktorá sa na pozemku nachádza, predložil súdu alternatívu na prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemku parc. registra „E“ č. XXX/X a vyporiadal ho tak, že celý tento pozemok prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu za navrhovanú primeranú náhradu.
5. Podaním doručeným súdu dňa 24.08.2023 žalobca oznámil, že prehodnotil výšku primeranej náhrady za prikázanie celého pozemku parc. registra „E“ č. 255/1 do jeho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 z pôvodne navrhovanej sumy 4,02 eur za 1 m2 na novú sumu 6,00 eur za 1 m2. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol zmenu žaloby tak, že žiada, aby súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obci Ľutov, okrese H. E. H., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. registra „E“ č. XXX/X – trvalý trávny porast vo výmere 3.355 m2 zrušil a vyporiadal ho tak, že túto nehnuteľnosť prikáže do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu a to v sume 8.387,52 eur na bankový účet Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. BN-2C/34/2022 – 83 zo dňa 25.08.2023, právoplatným dňa 26.08.2023, pripustil zmenu žaloby zo dňa 24.08.2023.
7. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 04.09.2023. Včas predvolaný právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 28.08.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom termíne pojednávania, pričom súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Včas predvolaný zástupca žalovaného podaním zo dňa 04.09.2023 vyjadril súhlas so zmeneným žalobným návrhom a žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť na nariadenom termíne pojednávania. Uviedol, že v konaní došlo k odstráneniu spornosti medzi stranami, preto súhlasil s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p. súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti strán a ich zástupcov a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán, listinných dôkazov, a to konkrétne žaloba zo dňa 02.11.2022 č.l. 1-4, výpis z LV č. XXX kat. úz. F. č.l. 6-7, výpis z LV č. XXX kat. úz. F. č.l. 8, snímka z katastrálnej mapy z kat. úz. F. č.l. 9, kúpna zmluva zo dňa 19.08.2022 č.l. 10-12, znalecký posudok č. 302/2022 č.l. 13-20, vyjadrenie zástupcu žalovaného zo dňa 07.12.2022 č.l. 37-38, č.l. 43, snímka mapy nehnuteľnosti a obce č.l. 39-40, č.l. 44-45, snímka pozemku č.l. 41-42, č.l. 46-47, vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.02.2023 č.l. 56-59, polohové a výškové zameranie parc. č. XXX/X a okolia č.l. 60-61, cenová ponuka na projektovú dokumentáciu č.l. 62, čestné vyhlásenie č.l. 63, potvrdenie obce Ľutov č.l. 64, krycí list rozpočtu č.l. 65-67, žiadosť o vypracovanie predbež. cenovej ponuky č.l. 68, vyjadrenie žalobcu a návrh na zmenu žaloby č.l. 77-79, aktuálny výpis z LV č. XXX kat. úz. F., ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
8. V konaní nebolo sporné a vyplýva z predloženého listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F., že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obci Ľutov, okrese H. E. H., zapísanej Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „E“ parc. č. XXX/X – trvalý trávny porast vo výmere 3.355 m2, a to žalobca v podiele 7/12 k celku, žalovaný v podiele 5/12 k celku (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“).
9. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F. vyplýva, že žalobca je tiež výlučným vlastníkom susediaceho pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X – trvalý trávny porast vo výmere 2.568 m2.
10. Zo znaleckého posudku č. 302/2022, ktorý vypracoval Ing Blažej Líška ako znalec v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva všeobecná hodnota predmetného pozemku vo výške 4,02 eur za 1 m2.
11. Z listiny označenej ako „Zameranie KN-E parc. č. XXX/X“ spoločnosti GERYS plus, s.r.o., IČO: 36 319 830, vyplýva, že na základe polohopisného a výškopisného zamerania boli pre predmetnú nehnuteľnosť zistené nasledovné informácie. Z celkovej plochy pozemku 3.355 m2 je rovinatá časť o výmere cca 1.030 m2, cca 210 m2 tvorí odvodňovací kanál, zvyšná časť pozemku je svahovitá. Na pozemku sa nachádza časť nevyužívanej hospodárskej stavby (ovčín), okolie ktorej je zarastené krovím. Pozemok nie je prístupný z miestnej komunikácie, je potrebné vybudovať most cez vodný tok Jelešnica.
12. V čestnom prehlásení zo dňa 08.02.2023 žalobcu vyhlásil, že od dňa nadobudnutia podielu na parcele č. XXX/X (Osvedčenie o dedičstve 1D 117/2011 zo dňa 13.10.2011, dľa Z 1705/11 - 36/11) v katastrálnom území obce Ľutov túto parcelu užíva v súlade s druhom pozemku a to ako trvalo trávnatý porast a záhon. K. aj naďalej chce užívať týmto spôsobom. Počas tejto doby si plnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 220/2004 Z. z. vo vlastnom čase a na vlastné náklady a to aj za neznámeho spoluvlastníka B. I..
13. Z potvrdenia L. F. zo dňa 02.02.2023 vyplýva, že L. F. nemá schválený územný plán obce a nemá ani záujem na parcele registra „E“ č. XXX/X v kat. úz. F. o výstavbu alebo realizovať iný projekt a predmetná parcela nie je ani určená na výstavbu.
14. Podľa cenovej ponuky spoločnosti PROJEKT DESIGN s.r.o. je cena za vyhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizačný projekt mosta na predmetnú nehnuteľnosť
a inžiniersku činnosť v celkovej výške 6.180,00 eur s DPH. V tejto cene nie sú zahrnuté poplatky na úradoch.
15. Z predbežnej cenovej ponuky na zhotovenie mosta z dôvodu zabezpečenia prístupu na parcelu č. XXX/X kat. úz. F. vyplýva cena za takúto stavbu vo výške 13.000,99 eur s DPH.
16. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
17. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
18. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
19. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
20. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
21. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
22. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov Slovenský pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
23. Predmetom tohto sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že stranami sporu boli všetci podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, a preto sa súd mohol zaoberať žalobou z vecnej stránky. 24. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetnej nehnuteľnosti bolo zrušené a vyporiadané. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckych podieloch tak, ako je uvedené v odseku 8 tohto rozsudku. Žalobca ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti žiadal podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo. Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil. 25. Následne súd pristúpil k rozhodovaniu o tom, ako je potrebné vykonať medzi spoluvlastníkmi vyporiadanie. V posudzovanom spore žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania po pripustení zmeny žaloby nebol medzi stranami sporný. Občiansky zákonník vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov pre vyporiadanie, pričom tieto sú pre súd záväzné. V prvom rade prichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pokiaľ je toto dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného a účelného,
teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Znalecké dokazovanie za účelom posúdenia možnosti reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti strany v spore nenavrhli. Žalobca od začiatku konania tvrdil, že reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti podľa podielov nie je možné, a to nielen z dôvodu rôznej hodnoty častí tohto pozemku, ale hlavne z dôvodu, že nie je zabezpečený prístup na daný pozemok ponad vodný tok a nie sú splnené predpoklady objektívneho a subjektívneho hľadiska finančnej nákladovosti prípadnej reálnej deľby v nadväznosti na vybudovanie mosta na predmetnú nehnuteľnosť. Z vykonaného dokazovania v tejto súvislosti nepochybne vyplynulo, že väčšia časť predmetnej nehnuteľnosti je rovinatá, časť tvorí odvodňovací kanál a zvyšná časť pozemku je svahovitá. Na pozemku sa nachádza časť nevyužívanej hospodárskej stavby (ovčín), okolie ktorej je zarastené krovím. Pozemok nie je prístupný z miestnej komunikácie, je potrebné vybudovať most cez vodný tok Jelešnica. Tiež boli preukázané predpokladané náklady na vybudovanie takéhoto mosta. K tomu súd pre úplnosť dodáva, že žalobca má zabezpečený prístup na predmetný pozemok zo susediaceho pozemku, ktorý vlastní. Z ustálenej súdnej judikatúry v tejto súvislosti nepochybne vyplýva, že reálna deliteľnosť predmetu spoluvlastníctva neznamená len jej faktickú, ale aj funkčnú deliteľnosť. Jednou zo štandardných okolností pri úvahe, či je spoločná vec deliteľná alebo nie, je hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia veci. Jej opodstatnenosť je daná jednak skutočnosťou, že v mnohých prípadoch je vec fakticky deliteľná len pri vynaložení ďalších finančných nákladov, ako aj všeobecnou úvahou, nakoľko možno pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva požadovať od spoluvlastníkov finančnú participáciu na rozdelení spoločnej veci. Rozlišovať je potrebné predovšetkým objektívnu výšku takýchto nákladov, ale ide tiež o subjektívne stanovisko jednotlivých spoluvlastníkov k finančnej participácii na týchto nákladoch. V posudzovanej veci by si rozdelenie veci vyžiadalo objektívne vynaloženie značných nákladov spojených s vybudovaním mosta, teda s vybudovaním riadneho prístupu na parcelu, a to vo výške prevyšujúcej hodnotu pozemkov, ktoré by vznikli rozdelením. Zároveň žiadna zo strán nevyjadrila vôľu podieľať sa na takýchto nákladoch. Súd vzhľadom na uvedené a s ohľadom aj na stanoviská strán, vychádzajúc z konštantnej judikatúry, potom dospel k záveru, že reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva v danom prípade nie je dobre možné a účelné a z funkčného hľadiska preto možno vec, teda predmetnú nehnuteľnosť považovať za nedeliteľnú. 26. Následne prichádzalo do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním vecí za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliadal na účelné využitie, veľkosť spoluvlastníckych podielov a na zhodné stanoviská strán sporu. V tomto smere bolo v konaní preukázané, že žalobca doposiaľ užíval a aj do budúcna chce užívať predmetný pozemok v súlade s jej druhom a účelom ako trvalo trávnatý porast a záhon. Žalovaný súhlasil s prikázaním veci žalobcovi za primeranú náhradu. Z uvedených dôvodov súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti tak, že túto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. 27. Súd zároveň titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu, a to pri výmere jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti 1.397,92 m2 v sume 8.387,52 eur. Súd pri určení primeranej náhrady vychádzal z ceny 6,00 eur za 1 m2, určenú ako cenu trhovú podľa cien za obdobné pozemky v danej lokalite, s ktorou výškou náhrady strany sporu súhlasili. Súd dospel k záveru, že uvedená náhrada je primeraným hodnotovým ekvivalentom a súd ju nemal dôvod spochybňovať. Pokiaľ ide o žalovaného, tento je v zmysle zákona v tomto konaní zastúpený ako neznámy vlastník Slovenským pozemkovým fondom, preto bol žalobca zaviazaný k povinnosti vyplatiť primeranú náhradu priznanú žalovanej na účet zástupcu žalovaného, teda na účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345. 28. Povinnosť, ktorú súd uložil žalobcovi týmto rozsudkom, je povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd v danom prípade nezistil dôvody pre určenie dlhšej lehoty na plnenie. 29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bola v spore úspešný, keď súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, patril by mu preto nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Nakoľko si však žalobca náhradu trov konania voči žalovanému neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
- 2 - BN-2C/34/2022
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.