Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-463-2011.pdf
PDF · 119.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/463/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: M. E. K. S. K. U. L. A. Á. , trvale bytom S., S. Č.. XX, zastúpená advokátkou Mgr. Renátou Dobrovodskou, Račianska č. 15, Bratislava, proti odporcovi: B. E. K. S. K. U. , trvale bytom S., Q. Č.. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Helenou Dobosovou, Ružová dolina č. 10, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 20. júla 2011, č.k. 16C 324/1999-474, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej majetkového podielu sumu 94.099,11 € do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 20.7.2011, č. k. 16C 324/1999-474, určil, že z vecí, ktoré mala navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len BSM), pripadá do výlučného vlastníctva navrhovateľky osobné motorové vozidlo značky Fiat Punto, rok výroby 1996 v hodnote 3.319,39 €, bublinková práčka, rok výroby 1998 v hodnote 265,05 € a do výlučného vlastníctva odporcu pripadá rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla nachádzajúci sa na B. P. A. S., rozostavaný na parcele registra „., parcela č. XXXXX a parcela č. XXXXX vedené v LV č. XXX pre katastrálne územie C. B., L. S. - B. Č. C. B., L. S. Y..; spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 na penzióne X. a reštaurácii I., súpisné číslo XX, na parcele J.-I. Č.. XXXX, katastrálne územie S. Š., obe vedené v LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 k pozemkom, parcela č. XXXX vo výmere 132 m2 a parcela č. XXXX vo výmere 126 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území S. Š., vedené v LV č. XXXX; mikrovlnná rúra značky Whirpool, rok výroby 1997 v hodnote 49,79 €, umývačka riadu značky Whirpool, rok výroby 1997 v hodnote 132,78 €, osobné motorové vozidlo značky Fiat Punto, rok výroby 1998, v hodnote 3.319,39 €. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej majetkového podielu sumu 94.099,11 € do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň dôvodil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3, § 150 Občianskeho zákonníka a po vecnej stránke tým, že nevyporiadal v rámci vyporiadania BSM účastníkov veci, o ktorých odporca najskôr tvrdil, že do BSM patria (starožitný nábytok), pričom v priebehu konania sa zistilo, že ide o veci, ktoré účastníci nadobudli ešte pred uzavretím manželstva, nakoľko už v tom období žili v spoločnej domácnosti. Rovnako súd nevyporiadal veci, ktoré účastníci nezaradili do predmetu tohto konania (najmä podiel odporcu v obchodnej spoločnosti, účty navrhovateľky a odporcu vedené v bankách), nakoľko žiaden z účastníkov takéto vyporiadanie nenavrhol. Vo vzťahu k motorke zn. Kawasaki ZZ 1100 súd prvého stupňa uviedol, že
táto patrí do výlučného vlastníctva odporcu, nakoľko bola zakúpená výlučne z finančných prostriedkov, ktoré odporca získal z predaja motocyklu rovnakej značky, ktorú vlastnil pred uzavretím manželstva a takáto vec je naďalej v osobnom vlastníctve odporcu. Rovnako súd prvého stupňa nevyporiadal osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo, keď tvrdenie navrhovateľky, že ho nadobudli s odporcom kúpou do BSM, nekorešponduje s vykonanými dôkazmi a takéto motorové vozidlo zakúpili rodičia odporcu a vlastnia ho rodičia odporcu. Vo vzťahu k rozostavanému rodinnému domu v Bratislave súd prvého stupňa uviedol, že patrí do BSM účastníkov, nakoľko účastníci začali s jeho výstavbou počas trvania manželstva a prikázal rozostavaný rodinný dom do výlučného vlastníctva odporcu, nakoľko tento nehnuteľnosť obýva. Odporcu zároveň zaviazal, aby navrhovateľke vyplatil na vyrovnanie sumu 80.000,-- € určenú v súlade so znaleckým posudkom č. 121/2006 zo dňa 17.10.2006, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Y.. M. A. (doplnený dňa 28.5.2010), ktorým znalec stanovil všeobecnú hodnotu rozostavaného rodinného domu ku dňu miestneho šetrenia za predpokladu nevykonaných stavebných prác od rozvodu účastníkov na 160.000,-- €. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť označovanú účastníkmi ako M. na M., súd prvého stupňa dospel k záveru, že spoluvlastnícky podiel účastníkov k tejto nehnuteľnosti bude vyporiadavať v rámci BSM účastníkov a prikáže ho (vrátane pozemkov) do výlučného vlastníctva odporcu, nakoľko ho odporca využíva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zaviazal odporcu, aby navrhovateľke vyplatil na vyrovnanie sumu 32.330,875 € určenú znaleckým posudkom č. 21/2008 zo dňa 27.6.2008, vypracovanom znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Y.. B. I., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu penziónu X. a reštaurácie I. o veľkosti 1/3-ina na sumu 63.068,45 € a všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu pozemkov o veľkosti 1/3 na sumu 1.593,30 €. Poukázal na skutočnosť, že keďže ide o vec slúžiacu na podnikanie odporcu, nemala by patriť do BSM účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že táto nehnuteľnosť však predstavuje značnú hodnotu, ktorá bola zaobstaraná zo spoločných peňazí, pri vyporiadaní nemožno vylúčiť ustanovenie § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka, nakoľko v tomto prípade by bol odporca zvýhodnený. Na kúpu tejto nehnuteľnosti boli použité spoločné prostriedky patriace do BSM, ktoré boli týmto spôsobom zhodnotené, preto súd vyporiadal vyššie uvedený majetok spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Vo vzťahu k jednotlivým tvrdeniam účastníkov týkajúcich sa pôžičiek, ktoré si vzali na výstavbu rodinného domu, ako aj na kúpu podielu na penzióne na M., súd prvého stupňa tieto tvrdenia vyhodnotil ako účelové, keď ani jeden z veriteľov nevedel preukázať, žeby v rozhodnom období disponoval finančnou hotovosťou, ktorú mal účastníkom požičať. Všetci veritelia mali údajne túto finančnú hotovosť doma, tieto finančné prostriedky tvorili údajne ich životné úspory, pričom ani jeden zo svedkov nepreukázal, žeby mal taký zdroj príjmov, ktorý by mu vôbec umožňoval nasporiť takú vysokú sumu. Súd prvého stupňa poukázal na rozpornosť výpovedí svedkov, ako aj predkladaných listinných dôkazov. Odporca najskôr tvrdil, že mu otec požičal 1.000.000,-- Sk (33.193,92 €), následne otec odporcu tvrdil, že mu požičal 900.000,-- Sk (29.874,53 €). Tieto peniaze mali predstavovať celoživotné príjmy rodičov odporcu, ktorí si následne krátko na to zakúpili osobné motorové vozidlo v hodnote 840.000,-- Sk (27.882,89 €) a následne si odporca v roku 2010 spomenul, že mu jeho otec dal ďalšie peňažné prostriedky, ktoré mu vložil priamo na jeho účty a to takmer v hodnote 1.000.000,-- Sk (33.193,92 €). Rovnako odporca nepreukázal, žeby mal pred uzavretím manželstva úspory v ním deklarovanej výške. Odporca v konaní preukázal len svoju výšku príjmov za roky 1994 až 1998. Tieto príjmy však sú príjmami, ktoré dosahoval počas trvania manželstva, a tieto príjmy patria do BSM účastníkov. Odporca svoje tvrdenia o tom, že mal úspory zo svojej podnikateľskej činnosti pred uzavretím manželstva, nepreukázal ani výpisom z účtu v peňažnom ústave, ani daňovým priznaním, ani inými dokladmi preukazujúcim výšku jeho príjmov pred uzavretím manželstva a nepreukázal ani výšku jeho príjmov plynúcu mu z jeho vlastníckeho podielu na nájomnom dome na Q. P. A. S.. Odporca nevedel uviesť ani približnú výšku príjmov plynúcich mu z jeho vlastníckeho podielu na dome na Q. P. A. S., ani výšku nájmu za jednotlivé byty, nakoľko toto údajne nosia nájomníci v hotovosti jeho otcovi domov. Súd prvého stupňa dôvodil, že konanie o vyporiadanie BSM je tzv. iudicum duplex, v ktorom majú účastníci postavenie navrhovateľov a odporcov, a preto ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich vyporiadať. Rovnako tak zaťažuje dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že on jediný mal v manželstve príjmy, a to tak príjmy z reštituovaného majetku, ako aj príjmy z podnikateľskej činnosti, a len on výhradne financoval chod domácnosti, nakoľko navrhovateľka údajne nemala žiaden príjem, súd uviedol, že vo vzťahu k príjmom z podnikateľskej činnosti odporcu, ktoré aj odporca v konaní preukázal daňovými priznaniami,
resp. ich výpismi, za roky 1995-1998, tieto príjmy sa stávajú ich vyplatením súčasťou BSM účastníkov. Čo sa týka peňažného plnenia, akékoľvek peňažné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov získa počas trvania manželstva, sa stáva súčasťou BSM okamihom vyplatenia peňažného plnenia niektorému z manželov. Navrhovateľka a ani odporca neuniesli v tomto konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázali bez akýchkoľvek pochybností, žeby na výstavbu rodinného domu a kúpu penziónu na M. použili finančné prostriedky získané z pôžičiek, resp. z vlastných úspor nadobudnutých pred uzavretím manželstva. Vo vzťahu k hnuteľným veciam - mikrovlnnej rúre, umývačke riadu a bublinkovej práčke súd prvého stupňa rozhodol, že tieto hnuteľné veci patria do BSM účastníkov, keď tieto veci boli nadobudnuté počas trvania manželstva účastníkov. Ani jeden z účastníkov nepreukázal, žeby ich nadobudol darovaním alebo z finančných prostriedkov patriacich do jeho výlučného vlastníctva. Účastníci zhodne ustálili ich hodnotu ku dňu zániku BSM a súd prvého stupňa pri rozhodovaní, ktorému z účastníkov prikáže tieto finančné prostriedky, vychádzal z toho, u ktorého z účastníkov sa tieto hnuteľné veci nachádzajú a tomu účastníkovi, ktorý ich má v užívaní, aj tieto veci prikázal. Osobné motorové vozidlá zn. Fiat Punto boli zakúpené počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov a súd prvého stupňa ich prikázal do výlučného vlastníctva účastníkov podľa toho, ako ich užívajú. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré odporca poskytol navrhovateľke na jej podnikanie, nebola táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná, rovnako ani nebola sporná výška takto poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré spolu predstavovali sumu 18.190,27 €. Keďže išlo o prostriedky zo spoločného majetku, ktoré sa vynaložili výlučne na podnikanie navrhovateľky, súd prvého stupňa o sumu 18.190,27 € znížil podiel navrhovateľky. Rovnako znížil podiel navrhovateľky o polovicu hodnoty bublinkovej práčky, ktorej cenu účastníci ustálili na sumu 265,05 €, ktorú prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Pokiaľ ide o sumu, ktorú je odporca povinný vyplatiť navrhovateľke na vyrovnanie ich podielov, súd dôvodil, že v konaní o vyporiadanie BSM nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pokiaľ ide o kvantitatívny a kvalitatívny rozsah vyporiadania. V danom prípade ide o konanie, v ktorom podľa ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrh účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhali. Pri vyporiadaní BSM by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti podielov. Pri určení ceny vecí na účely vyporiadania BSM treba vychádzať z cien určených na základe znaleckých posudkov, v ktorých znalec vychádza z ceny vecí v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase zániku BSM. Súd prvého stupňa pri určení hodnoty podielu, ktorú má zaplatiť odporca na vyrovnanie podielu navrhovateľke, vychádzal výhradne z hodnôt nehnuteľností určených v znaleckom posudku. Nedal možnosť odporcovi vykonať peňažné plnenie navrhovateľke v splátkach okrem iného aj z dôvodu, že odporca o takúto možnosť nepožiadal a neuviedol žiadne skutočnosti pre úvahu súdu pre takéto rozhodnutie.
Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej majetkového podielu sumu 94.099,11 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, podal odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie. Nesúhlasil s určením výšky jeho povinnosti vyplatiť navrhovateľku sumou 94.099,11 €, keď táto suma je pre neho z hľadiska matematického výpočtu neprehľadným výpočtom. Suma 94.099,11 € je nepresná a nie je mu zrejmé, akým postupom sa k tejto sume súd prvého stupňa dopracoval. Uviedol, že v rozsudku súdu prvého stupňa je uvedené, že pri cene nehnuteľností súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckých posudkov, v tom prípade podiel navrhovateľky na rozostavanej stavbe rodinného domu na B. P. A. S. činí 80.000,-- €, podiel navrhovateľky na nehnuteľnosti - penzión X. a reštaurácia I. činí 31.534,22 €, podiel navrhovateľky na pozemku činí 796,65 €, čo spolu predstavuje sumu 112.330,87 €. Ak z tejto sumy, ako uviedol súd prvého stupňa v rozsudku, odpočítal v prospech odporcu sumu 18.190,27 € (prostriedky na podnikanie navrhovateľky), sumu 265,55 € (polovicu hodnoty bublinkovej práčky), t.j. spolu sumu 18.455,82 € a ak zo sumy 112.330,87 € odpočítame sumu 18.455,82 €, vychádza suma na zaplatenie 93.875,05 € a nie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku v sume 94.099,11 €. Odporca zároveň zastáva názor, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď neakceptoval a nezohľadnil vo svojom rozsudku výšku poskytnutej pôžičky otcom odporcu, nesprávne vyhodnotil tento prejav vôle rodiča odporcu ako prejav účelový, pritom v spise je založený listinný dôkaz - prehlásenie W. E., otca odporcu, že v roku 1998 požičal svojmu synovi sumu 900.000,-- Sk (29.874,53 €) na stavbu rodinného domu v S.. Podpis veriteľa W. E. je overený dňa 29.7.1998 u notára. Súd prvého stupňa sa s touto pôžičkou žiadnym spôsobom právne nevysporiadal, žiadnym spôsobom ju nekvalifikoval, len uviedol, že tento listinný dôkaz považuje za účelový. Podľa názoru odporcu by mal súd vyhodnotiť túto pôžičku ako pasívum BSM, čo by ovplyvnilo výšku povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke titulom úplného vyrovnania konkrétnu sumu. Pôžička navrhovateľky a odporcu ako bývalých manželov je spoločná a mali by ju spolu splatiť, resp. mala by sa započítať v prospech odporcu. Skutočnosť, že prehlásenie bolo overené u notára ešte v roku 1998, nemožno považovať za účelové tvrdenie odporcu, je to verejná
listina so svojou právnou silou, slúžiaca ako dôkaz, že tento dokument nebol účelovo v neskoršom období vytvorený len preto, aby sa mohol použiť v spore o vyporiadanie BSM účastníkov konania. Súd nerozhodol správne ani v tom smere, keď nebral do úvahy pôžičku pána I. a nepremietol túto položku do masy BSM ako pasíva. Do súdneho spisu bol založený listinný dôkaz o tom, že pán I. požičal sumu 950.000,-- Sk (31.534,22 €) odporcovi zmluvou o pôžičke zo dňa 12.1.1999. K uzavretiu zmluvy došlo počas trvania manželstva účastníkov konania a k úhrade tejto pôžičky došlo až po právoplatnosti rozsudku o rozvode. Forma plnenia zo strany odporcu veriteľovi I. je možno nadštandardná, ale zákonom umožnená a povolená, keď pán I. dlhé roky prenajímal od odporcu byt na Q. Č.. XX A. S., v období od septembra 1999 až novembra 2004 za nájom neplatil, požičanú sumu si odbýval, a tak došlo k započítaniu. Súd sa s touto otázkou vysporiadal tak, že tvrdenia vyhodnotil ako účelové, pričom to neboli tvrdenia, ale právne relevantné listinné dôkazy vo forme zmluvy o pôžičke. Navrhovateľka preukázateľne neparticipovala ani na splatení tejto pôžičky. Podľa odporcu mal súd túto pôžičku uznať ako pasívum patriace do BSM a v každom prípade pôžičku mal započítať v prospech odporcu, čo sa ale nestalo. Poukázal taktiež na to, že súd vyslovil nesprávny právny názor, že na kúpu podielu na nehnuteľnosti Penzión X. boli použité spoločné prostriedky patriace do BSM, pričom neakceptoval pôžičku od pána I. ako pôžičku patriacu do masy BSM. Z výpisov daňových priznaní odporcu bolo zrejmé, že nebolo možné z toho príjmu prefinancovať stavbu rodinného domu, kúpu časti penziónu, financovať podnikanie navrhovateľky a udržiavať určitý životný štandard rodiny. Z týchto dôvodov došlo i k požičaniu sumy 850.000,-- Sk (28.214,83 €) na kúpu penziónu, čo bolo preukázané výsluchom svedka v osobe veriteľa B. I.. Túto položku mal súd tiež vyhodnotiť a zaradiť do masy BSM ako položku pasív. Súd nebral do úvahy ani tú skutočnosť, že je výlučným podielovým spoluvlastníkom domovej nehnuteľnosti obytného domu na adrese Q. Č.. XX A. S., jeho podiel predstavuje 1/5 vo vzťahu k celku, a z toho prameniaci zisk z nájomného tvorí jeho výlučný majetok. Súd nepremietol do masy BSM, resp. nezapočítal v prospech odporcu, ani finančné prostriedky získané od jeho otca titulom reštitúcie, ktoré boli zainvestované do stavby rodinného domu na B. P. A. S.. Súd prvého stupňa rozhodol na základe neúplných listinných dôkazov, nakoľko navrhovateľka napriek viacerým požiadavkám nezaložila do spisu svoje daňové priznania za rozhodné roky. Odvolaciemu súdu preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie; príp. aby odvolací súd v prípade, ak dospeje k názoru, že sú dané podmienky na zmenu rozsudku, aby v prospech odporcu započítal položky, ktoré v podanom odvolaní špecifikoval.
Navrhovateľka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu dôvodila, že tvrdenia odporcu v podanom odvolaní sú účelové s cieľom oddialiť povinnosť finančného vyporiadania BSM, a to najmä povinnosť odporcu zaplatiť jej na vyrovnanie majetkového podielu sumu 94.099,11 €. Trvá na svojich doterajších písomných a ústnych prednesoch v plnom rozsahu, hlavne s poukazom na vyjadrenie zo dňa 31.5.2010 a 15.7.2010. Súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené, účastníci mali povinnosť všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, správne vyvodil záver v otázke vyporiadania BSM účastníkov konania, ktoré aj premietol do meritórneho rozhodnutia. Odporca vo svojom odvolaní žiadnym právne relevantným spôsobom nezdôvodnil výšku sumy, na ktorú by mal byť podľa jeho výpočtu zaviazaný na vyplatenie finančného vyrovnania z titulu vyporiadania BSM; pôžičky otca odporcu W. E., p. I., B. I., sú účelové. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že odporca nepredložil súdu žiadne vierohodné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia a vyvracali postup súdu pri rozhodovaní. Z celého konania vyplýva zmätočnosť a rozporuplnosť pri výpovediach svedkov v otázke pôžičiek v údajoch predkladaných súdu. Ani jeden z veriteľov nevedel preukázať, žeby v rozhodnom období disponoval finančnou hotovosťou, ktorú mal účastníkom požičať, zároveň ani jeden zo svedkov nepreukázal, žeby mal taký zdroj príjmov, ktorý by im umožňoval nasporiť takú vysokú sumu od 800.000,-- Sk do 1.000.000,-- Sk (od 26.555,14 € do 33.193,92 €). Opätovne poukázala na skutočnosť, že odporca najskôr tvrdil, že mu otec požičal sumu 1.000.000,-- Sk (33.193,92 €), následne jeho otec tvrdil, že odporcovi požičal sumu 900.000,-- Sk (29.874,53 €) v hotovosti, ktorá finančná čiastka mala predstavovať celoživotné príjmy rodičov odporcu, ktorí si však následne v krátkej dobre na to zakúpili osobné motorové vozidlo v hodnote 840.000,-- Sk (27.882,89 €) a v roku 2010 si odporca po niekoľkých rokoch súdneho konania spomenul, že jeho otec mu dal ďalšie peňažné prostriedky, ktoré mu vložil priamo na jeho účty v hodnote takmer 1.000.000,-- Sk (33.193,92 €). Odporca taktiež nepreukázal, žeby mal pred uzavretím manželstva našetrené úspory v ním uvádzanej sume. Je taktiež toho názoru, že účastníci konania počas trvania ich manželstva boli finančne dobre situovaní. Výpovede viacerých
svedkov potvrdili nadštandardnú životnú úroveň navrhovateľky a odporcu. Neboli odkázaní požičiavať si finančné prostriedky od rodiny a priateľov, išlo o ich spoločne nadobudnuté peňažné prostriedky. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti zdôraznila zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 3.2.1972, Cpj 86/1971, R 42/1972. Ak si jeden z manželov požičiava od iného občana alebo organizácie peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel a na jej platnosť netreba súhlas druhého manžela, keď sa netýka spoločných vecí (zmluvou o pôžičke, prípadne na základe zmluvy o úvere sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané). Ak nie je súhlas druhého z manželov nevyhnutný na platnosť zmluvy, z ktorej záväzok na peňažné plnenie vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonov, ktorými dlžník už vzniknutý záväzok uznal. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.8.2005, sp.zn. 29Cdo 162/2005, zo dňa 31.7.1986, sp.zn. 3 Cz 27/1986. Odvolaciemu súdu navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. januára 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej majetkového podielu sumu 94.099,11 € do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku) potvrdil (§ 219 ods. l O.s.p.).
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec rozhodol správne po právnej stránke. Ako bude uvedené ďalej, pochybil len vyrátaní celkovej sumy, ktorú je odporca povinný navrhovateľke na úplné finančné vyrovnanie zaplatiť. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie.
Ako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, predmetom konania je vyporiadanie BSM účastníkov na návrh navrhovateľky podaný v zákonnej lehote. Spornou nie je to, čo patrí do masy BSM, v akej hodnote a ako súd prvého stupňa veci medzi účastníkov rozdelil (v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné). Zostalo tiež nepochybným, že zo spoločného majetku navrhovateľka získala výlučne pre svoje podnikanie sumu 18.190,27 €. Spornou v odvolacom konaní zostala len suma, ktorú má odporca navrhovateľke na úplné finančné vyrovnanie zaplatiť a tiež nezohľadnenie pôžičiek ako pasív BSM poskytnutých odporcovi za trvania manželstva s navrhovateľkou.
V ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka je upravené vyporiadanie BSM, čím dochádza k usporiadaniu majetkových vzťahov medzi manželmi ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Ide teda nielen o rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich manželom, ale aj o vzájomné vyporiadanie pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tejto formy spoluvlastníctva, a to v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka za splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo výroku rozsudku o vyporiadaní BSM bolo jasne a určite uvedené, ktorému z účastníkov, a to či už navrhovateľke alebo odporcovi, boli prikázané jednotlivé konkrétne veci, ktoré sú prideľované do vlastníctva niektorému z nich a rozdelenie týchto vecí dáva dostatočný a spoľahlivý podklad pre správne určenie výšky sumy na vyrovnanie podielu.
Čistá hodnota majetku patriaceho do BSM, ako nepochybne vyplýva z rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prvom výroku a z odôvodnenia rozsudku je v sume 231.748,15 € (3.584,44 € + 228.163,71 €; :
2 = 115.874,08 €). Hrubá hodnota majetku patriaceho do BSM je v sume 249.938,42 € (231.748,15€ + 18.190,27 €).
Do výlučného vlastníctva navrhovateľke súd prvého stupňa prikázal osobné motorové vozidlo značky Fiat Punto, rok výroby 1996 v hodnote 3.319,39 €, bublinkovú práčku, rok výroby 1998 v hodnote 265,05 €; spolu v sume 3.584,44 €. Do výlučného vlastníctva odporcu súd prvého stupňa prikázal rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla nachádzajúci sa na B. P. A. S., rozostavaný na parceliach registra C-KN označených ako parcela č. XXXXX a parcela č. XXXXX, vedené v LV č. XXX pre katastrálne územie C. B., Obec S.-B. Č. C. B., okres S. Y.., so stanovenou všeobecnou hodnotou určenou znaleckým posudkom č. 121/2006 zo dňa 17.10.2006 znalcom Y.. M. A. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností v sume 160.000,-- €, ďalej spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 v penzióne X. a reštaurácia I., súpisné č. XX, postavené na parcele registra J.-I. označenej ako parcela č. XXXX vedené v LV č. XXXX pre katastrálne územie S. Š. a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 k pozemkom parcela č. XXXX vo výmere 132 m2 a parcela č. XXXX vo výmere 126 m2 vedené v LV č. XXXX pre katastrálne územie S. Š. so stanovenou všeobecnou hodnotou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3-ina k penziónu X., reštaurácii I., a pozemkom určenou znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 27.6.2008 znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Y.. B. I. spolu v sume 64.661,75 € (1.900.000,-- Sk + 48.000,-- Sk), mikrovlnnú rúru značky Whirpool v hodnote 49,79 €, umývačku riadu značky Whirpool v hodnote 132,78 €, osobné motorové vozidlo značky Fiat Punto v hodnote 3.319,39 €, t.j. do výlučného vlastníctva odporcu boli prikázané hnuteľné i nehnuteľné veci v celkovej hodnote 228.163,71 €.
Základnou zásadou pri vyporiadaní BSM, ktorú rovnako súd prvého stupňa zohľadnil v prejednávanej veci, bola zásada rovnosti (parity) podielov, z ktorej vyplýva, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Nebolo preukázané, a ani sami účastníci konania netvrdili, žeby ich podiely mali byť iné, žeby mal jeden z bývalých manželov vyšší podiel na úkor druhého.
Podľa týchto zásad navrhovateľka mala dostať polovicu vecí patriacich do BSM (v hodnote 115.874,08 €). Dostáva veci v hodnote 3.584,44 €. Po odrátaní toho, čo zo spoločného majetku navrhovateľka získala výlučne pre svoje podnikanie, v sume 18.190,27 €, má navrhovateľka dostať ešte 94.099,37 € (115.874,08 € - 3.584,44 € - 18.190,27 €).
Odporca do výlučného vlastníctva nadobudol veci v celkovej hodnote 228.163,71 €. Dostať má polovicu vecí patriacich do BSM (v sume 115.874,08 €) a sumu 18.190,27 €, čo zo spoločného majetku navrhovateľka získala výlučne pre svoje podnikanie, teda spolu veci v hodnote 134.064,35 €. Keďže dostal veci v hodnote 228.163,71 €, dostal o 94.099,37 € viac (228.163,71 € - 134.064,35 €), ktorú sumu by bol odporca povinný na úplné finančné vyrovnanie zaplatiť navrhovateľke. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke nižšiu sumu (94.099,11 €). Keďže však navrhovateľka odvolanie nepodala, riadiac sa zásadou zákaz reformatio in peius (zákaz zmeny v prospech strany, ktorá odvolanie nepodala v neprospech strany, ktorá sa proti rozsudku odvolala), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Znamená to, že odporca zaplatí navrhovateľke (len) sumu 94.099,11 € naraz v lehote uvedenej v napadnutom rozsudku.
Treba prisvedčiť odvolateľovi v tom, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výpočtu samotnej náhrady je nepreskúmateľný, nejasný, avšak ide o pochybenie súdu, ktoré nemalo vplyv na nesprávne rozhodnutie, a tak na takéto pochybenie odvolací súd neprihliadol (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Neúplné odôvodnenie rozsudku v tejto časti napravil odvolací súd.
K námietke odporcu vo vzťahu k uzavretým zmluvám o pôžičke odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Odporcom tvrdená skutočnosť, že pán Kerényi ako veriteľ požičal odporcovi ako dlžníkovi sumu 950.000,-- Sk (31.534,22 €), zostala nepreukázaná. Odporca nepredložil nijaký listinný dôkaz o tom, že mu boli poskytnuté reálne finančné prostriedky v takejto sume. Na odporcovi pritom spočívalo dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá nielen zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej aj skutočne odporcovi plnené, kedy na aký účel (akú vec), či vec v čase zániku BSM aj existovala a kde sa nachádzala. Tvrdenie odporcu, že forma jeho plnenia ako dlžníka veriteľovi bola taká, že pán I.É. užíval od odporcu byt na Q. P. A. S., a to bez odplaty, považoval odvolací súd za neprípustné, nakoľko z právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke vyplýva povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu, t.j. nie je prípustné, aby strany považovali peniaze a spätné bezodplatné užívanie
bytu s tým následkom, žeby uzavreli zmluvu o pôžičke. Právny vzťah odporcu ako dlžníka a jeho otca
- W. E. ako veriteľa vyplývajúci z odporcom tvrdenej zmluvy o pôžičke nevznikol, nakoľko rovnako odporca nepreukázal reálne prenechanie peňažných prostriedkov. Skutočnosť, že podpis otca odporcu ako veriteľa na prehlásení je overený notárom, ešte sama o sebe neznamená aj preukázanie reálneho odovzdania finančných prostriedkov odporcovi, ale len skutočnosť, že osoba, ktorá takéto prehlásenie vykonala, bola skutočne osoba W. E.. Záverom je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa aj v tom, že nemožno považovať za dôveryhodnú výpoveď získanú výsluchom svedka pána W. E., keď na jednej strane svedok uviedol, že tvrdená suma predstavovala jeho celoživotné úspory a na strane druhej si zakúpil osobné motorové vozidlo v nie nepatrnej sume. Vo vzťahu k námietke odporcu ohľadom finančných prostriedkov získaných titulom reštitúcie od otca odporcu odvolací súd uvádza, že nemohol posúdiť vyporiadanie týchto finančných prostriedkov vzhľadom na skutočnosť, že takéto skutočnosti zostali len v rovine tvrdení odporcu, ktoré neboli ničím relevantným podložené, preukázané.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa (§ 224 ods. 1, 4 O.s.p.).
V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.