Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-10P/93/2022

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XXX, B. D., zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa matky A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, B. D., právne zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom ul. Železničná 90/12, Považská Bystrica a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XX-XXX D., B., o návrhu na zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

rozhodol:

I. Vyhlasuje, že n e m á právomoc.

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa podaným návrhom zo dňa 23.12.2022 domáhala, aby súd zveril maloletú A. do jej osobnej starostlivostí s tým, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou 200 € mesačne od podania návrhu, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletou žiadala upraviť počas letných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov. V návrhu uviedla, že s otcom nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Po narodení maloletej obaja žili spolu v Anglicku. Keď maloletá dovŕšila tri roky, rodičia sa na základe dohody medzi nimi presťahovali do Poľska, no pre nezhody s otcovou rodinou matka s maloletou v súčasnosti žije na Slovensku. V doplnení návrhu zo dňa 06.02.2023 matka uviedla, že do Poľska sa presťahovali v roku 2020, kde spolu s otcom a maloletou žili do leta 2022. Pri odchode z Poľska otec maloletej nerobil žiadne problémy. Maloletá v Poľsku navštevovala škôlku od februára 2020. Na zápise do 1. ročníka základnej školy na Slovensku bola v apríli 2022 a následne od septembra 2022 tu navštevuje prvý ročník. Maloletá mala v Poľsku rodinu, kamarátov zo škôlky, navštevovala tam záujmové krúžky, mala tam lekára. Dieťa má rodinu a priateľov zo školy aj na Slovensku, rovnako tak má na Slovensku lekára, a to od roku 2019 (viď podanie zo dňa 06.02.2023). Matka počas pobytu v Poľsku požadovala od otca, aby sa presťahovali na Slovensko, čo otec maloletej odmietal. Matka na tento odmietavý postoj k zmene bydliska vyhlásila, že ak otec nepôjde, ona s maloletou odíde sama. Po odchode maloletej s matkou, ich otec navštívil na Slovensku a trval na to, aby sa matka aj maloletá vrátili s ním do Poľska, čo matka odmietla. Podľa tvrdenia matky, preto nemôže jednoznačne povedať, že otec súhlasil s presťahovaním. Otec jednoducho nerobil žiadne problémy a matku s maloletou nechal odísť (viď podanie zo dňa 22.03.2023). K otázke pobytu maloletej sa matka vyjadrila aj v podaní zo dňa 30.03.2023, v ktorom uviedla, že otec dal súhlas k školskej dochádzke maloletej na základnú školu v Považskej Bystrici od 01.09.2022, keď žiadosť o návštevu školy podpísal. Súhlas otca preukazuje aj konanie otca, ktorý si maloletú na Vianoce vzal a následne matke vrátil. Od roku 2019 sú Karina s matkou prihlásené k pobytu v Považskej Bystrici. Maloletá je od roku 2019 prihlásená do zdravotnej poisťovne na Slovensku. Je preto zrejmé, že obvyklý pobyt maloletej je na Slovensku (viď. podanie zo dňa 30.03.2023).

2. Otec v podaní zo dňa 26.06.2023 uviedol, že sa v roku 2019 spolu s matkou rozhodli vrátiť z Anglicka do Poľska, kde mienili s maloletou žiť. V Poľsku s maloletou žili až do februára 2022, kedy matka po partnerskej hádke, bez vedomia a súhlasu otca odišla s maloletou na Slovensko. Po naliehaní otca, sa matka s A. do Poľska vrátila. V júni 2022 matka vyjadrila zámer odsťahovať sa s dcérou na Slovensko, čo otec odmietol. Napriek nesúhlasu otca, matka opätovne odišla aj s maloletou na Slovensko. Otec ju žiadal, aby sa vrátila do Poľska. V júli 2022 otec navštívil dcéru na Slovensku a matku žiadal, aby sa vrátili do Poľska. Matka návrat odmietla. V priebehu ďalšieho mesiaca otec opakovane išiel na Slovensko. V októbri 2022 vzal dcéru na predĺžený víkend, matke však musel nechať peňaženku a doklady.

3. Na pojednávaní dňa 26.07.2023 otec tvrdil, že matka s A. odišla na Slovensko bez jeho súhlasu v júni 2022. V júli 2022 otec prišiel na Slovensko a prosil matku, aby sa vrátila, no videl, že ona sa vrátiť nechce. Dieťa navštevovalo v Poľsku materskú školu. V Poľsku je taký školský systém, že z materskej školy sa automaticky pokračuje do povinnej školskej dochádzky. Otec nesúhlasil, aby A. navštevovalo základnú školu na Slovensku, no matka mu tvrdila, že musí s týmto súhlasiť, dieťa do školy zapísať a potom predložia potvrdenie, že dieťa v Poľsku navštevuje školu. Preto prihlášku podpísal. Nie je pravdou, že maloletá bola v lekárskej starostlivosti na Slovensku, lekárska starostlivosť jej bola poskytovaná v Poľsku, kde je od 05.11.2019 prihlásená na trvalý pobyt a má tam aj zdravotné poistenie. A. má od 17.10.2017 vydaný poľský občiansky preukaz.

3. Z rodného listu A. B., nar. XX.XX.XXXX je zrejmé, že matkou maloletej je A. A., nar. XX.XX.XXXX a otcom A. F. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Poľskej republiky.

4. Maloletá je od 30.11.2016 prihlásená na trvalý pobyt v Považskej Bystrici (č.l. 14). Obaja rodičia maloletej podpísali dňa 21.04.2022 prihlášku A. na školský rok 2022/2023 do súkromnej základnej školy v Považskej Bystrici, v zmysle ktorej má A. slovenskú národnosť, občianstvo Slovenskej republiky. Maloletá ovláda slovenský aj poľský jazyk. Rodičia prehlásili, že s maloletou žijú v Poľsku, kde A. navštevuje materskú školu (č.l. 17).

5. Podľa ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

6. Podľa čl. 7 ods. 1, ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. ( 2) Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.

7. Podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. ( 2) Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1, podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

8. Podľa čl. 9 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, bez toho, aby bol dotknutý článok 10, si v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte, a: a) každá osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je dieťa zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) žiadosť o návrat, ktorú podal nositeľ opatrovníckeho práva, zamietol súd členského štátu z iného dôvodu, ako je uvedený v článku 13 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 Haagskeho dohovoru z roku 1980, a proti rozhodnutiu už nemožno podať riadny opravný prostriedok; iv) žiadny súd nezačal konanie podľa článku 29 ods. 3 a 5 v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním; v) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozhodnutie o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

9. Podľa čl. 17 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, konanie na súde sa považuje za začaté momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi.

10. Podľa čl. 18 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že maloletá A. v súčasnosti žije na Slovensku. Aktuálny pobyt maloletej však sám osebe nezakladá právomoc slovenských súdov, obzvlášť za stavu, kedy otec namieta, že k premiestneniu maloletej na územie Slovenskej republiky došlo neoprávnene. Pre založenie právomoci súdu je v zmysle článku 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/20111 rozhodný tzv. obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania. Pojem obvyklý pobyt však nariadením nie je definovaný, pri určení jeho obsahu je preto potrebné vychádzať z judikatúry. Judikatúre bolo ustálené, že pod pojmom obvyklý pobyt je potrebné chápať pobyt dieťaťa v krajine, kde má dieťa určité väzby a kde skutočne reálne určitý čas žilo (viď. Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010 vo veci D. G. / C. H.; 211/C 55/30). Pri určení existencie takéhoto pobytu je potrebné zohľadniť dôvody, pravidelnosť, trvanie a podmienky pobytu ako aj presťahovania, sociálne a rodinné väzby. Obvyklý pobyt sa musí vyznačovať stabilitou, musí predstavovať centrum záujmov a väzieb trvalého charakteru. V prípade maloletého dieťaťa je potrebné posúdiť tieto podmienky nie len vo vzťahu k nemu samému, ale aj k osobe, v danej veci k matke, ktorej konaním k premiestneniu z Poľska prišlo a ktorá o maloletú zabezpečuje starostlivosť na Slovensku.

12. Ak je dieťa z miesta obvyklého pobytu neoprávnene premiestnené, napriek odlišnej adresy miesta faktického pobytu, právomoc podľa čl. 9 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/20111 si zachovávajú súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte, a:

a) zdržiava sa v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok a osoba, ktorá vykonáva opatrovnícke právo sa dozvedela alebo mohla dozvedieť o mieste jeho pobytu, alebo

b) do jedného roka od momentu kedy sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, nebola podaná žiadosť o návrat dieťaťa.

13. Pobyt A. v Poľsku bol založený dohodou rodičov pri výbere epicentra ich rodinného a sociálneho života. Poľsko bolo preto podľa názoru súdu zvolené rodičmi maloletej ako krajina jej obvyklého pobytu. Vytvorenie obvyklého pobytu maloletej A. v Poľsku potvrdzuje aj existencia príbuzenských väzieb v mieste, kde žila (starí rodičia, teta) a existencia sociálnych väzieb nadobudnutých v predškolskom zariadení. Maloletá je zdravotne poistená v Poľsku, kde jej je aj poskytovaná lekárska starostlivosť, od 17.10.2017 má vydaný poľský občiansky preukaz.

14. Miesto obvyklého pobytu je dozaista možné zmeniť. Matka otca opakovane žiadala, aby sa presťahovali na Slovensko. Vo februári 2022 sa napriek odmietavému postoju otca s maloletou odsťahovala na Slovensko, no po naliehaní otca, sa matka s maloletou vrátili do Poľska. Matka napriek návratu v júni 2022 vyjadrila záujem odsťahovať sa s maloletou na Slovensko a tak zmeniť miesto obvyklého pobytu maloletej. Otec toto opätovne odmietol. Nerešpektujúc nesúhlas otca so zmenou pobytu maloletej, matka sa s A. v júni odťahovala na Slovensko, kde doposiaľ žijú.

15. Presťahovaním maloletej na Slovensko došlo nepochybne k zmene miesta jej faktického pobytu. Takúto zmenu však nie je možné za stavu, kedy sa otec neustále domáha styku s maloletou a verbalizuje nesúhlas s pobytom dcéry na Slovensku, označiť za zmenu obvyklého pobytu. Pokiaľ matka uviedla, že otec s odchodom maloletej na Slovensko „nerobil problémy“, takéto tvrdenie na ustálenie oprávneného premiestnenia dieťaťa nepostačuje. Absenciu aktívneho konania pri zamedzení odchodu maloletej z Poľska nie je možné stotožňovať so súhlasom s odchodom. Súhlas musí byť udelený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne tak, aby nevzbudzoval pochybnosti o svojom obsahu a jednoznačne odobroval premiestnenie. Matka nepreukázala, že pobyt na Slovensku bol takýmto spôsobom odsúhlasený. Súhlas s premiestnením dcéry nepreukazuje ani prihláška maloletej do súkromnej základnej školy v Považskej Bystrici na školský rok 2022/2023, nakoľko v prihláške je uvedené, že maloletá s rodičmi žije v Poľsku. Listina nepochybne preukazuje súhlas rodičov s podaním prihlášky, no bez pochybností nepreukazuje aj súhlas s nástupom do školského zariadenia a zmenu pobytu. Schválenie odchodu dcéry nemal súd za preukázané ani z vyjadrenia otca zo dňa 26.06.2023, v ktorom otec uviedol, že v čase keď bola maloletá už na Slovensku, matku presviedčal k návratu do Poľska a „vtedy sa rozhodol, že sa musí rozhodnúť a povedal matke, že súhlasí s tým, aby spolu žili na Slovensku, ale že by mu mala dať šancu.“. Z obsahu predmetného podania otca vyplýva, že jeho zámerom nebolo aprobovať zmenu bydliska dcéry, jeho cieľom bolo presvedčiť matku k opätovnému spolužitiu. Vyjadrenie otca súd aj vzhľadom na jazykovú bariéru otca voči súdu neposudzoval výlučne jazykovým výkladom predmetnej vety, ale komplexne podľa zmyslu a účelu otcovho vyjadrenia. Je nepochybné, že otec sledoval cieľ obnovy rodinného spolužitia, nie separáciu dcéry na Slovensku. Vzhľadom na uvedené, keď matka nijakým spôsobom nepreukázala súhlas otca s premiestnením maloletej, súd dospel k záveru, že presťahovanie maloletej z miesta jej obvyklého pobytu v Poľsku na Slovensko bolo vykonané bez súhlasu otca (prípadne súdu), preto je potrebné ho považovať za neoprávnené premiestnenie, o ktorom sa otec dozvedel v období medzi júnom 2022 a júlom 2022 (viď. ods. 2 tohto odôvodnenia), čo vzhľadom na začiatok konania dňa 23.12.2022 znamená, že súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred jeho neoprávneným premiestnením, t. j. v tomto prípade súdy Poľska si zachovávajú svoju právomoc (viď čl. 9 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/20111).

16. Keďže súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc konať a rozhodovať o návrhu matky, súd podľa čl. 18 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/20111) vyhlásil, že nemá právomoc (výrok I.) a podľa konanie zastavil (výrok II.).

17. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktoré sa podáva na Okresnom súde Trenčín.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.