Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-35-2010.pdf
PDF · 106.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/35/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci žalobcu: mobilNET s.r.o., Sobôtka 5116/3 Rimavská Sobota, IČO: 36 415 901, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Štúrikom proti žalovanému: VB Partner, s.r.o., Rezedova 8 Bratislava, IČO: 35 929 499, zastúpenému advokátom Mgr. Máriou Karcolovou o zaplatenie istiny 499,61 eura takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 352,86 eura titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 30,- eur a z trov právneho zastúpenia v sume 322,86 do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 8.10.2009 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 499,61 eura z titulu kúpnej zmluvy.
Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal skutkovú i právnu opodstatnenosť uplatňovaného nároku.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím účastníkov konania a právnej zástupkyne žalovaného, svedkov D. M.K., B. N., V.. Q. W. a V. R., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
Faktúrou č. FA00901541 vystavenou dňa 20.8.2009 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 20.8.2009 a splatnou dňa 27.8.2009 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 125,90 eura ako kúpnu cenu za tovar uvedený vo faktúre. Žalobca k predmetnej faktúre predložil súdu dodací list vystavený dňa 20.8.2009, ktorý je však potvrdený len žalobcom.
Faktúrou č. 00901542 vystavenou dňa 20.8.2009 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 20.8.2009 a splatnou dňa 27.8.2009 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 373,71 eura ako kúpnu cenu za tovar uvedený vo faktúre. K predmetnej faktúre žalobca predložil súdu dodací list vystavený dňa 20.8.2009, ktorý je však potvrdený len žalobcom.
Na preukázanie riadneho odovzdania a prevzatia tovaru, ktorého cena bola vyúčtovaná dvomi vyššie uvedenými faktúrami žalobca predložil súdu potvrdenie prepravnej spoločnosti DHL EXPRESS o prevzatí zásielky určenej žalovanému dňa 5.2.2009 opatrené nečitateľným podpisom a potvrdenie prepravnej spoločnosti DHL EXPRESS o prevzatí zásielky určenej žalovanému dňa 12.3.2009 podpísané menom "W.". Ani na jednom z predložených potvrdení prepravnej spoločnosti nie je uvedená bližšia špecifikácia zásielok a ani ich hodnota.
V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že žalobca žalovanému nikdy nedodal tovar, ktorého cena mala byť vyúčtovaná predmetnými faktúrami. Žalovaný si tovar špecifikovaný v uvedených faktúrach a dodacích listoch nikdy neobjednal a nikdy ho neprevzal. Ďalej žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca v minulosti dodával tovar do maloobchodnej prevádzky žalovaného nachádzajúcej sa v OD Dargov v Košiciach. Podľa potvrdení kuriérskej služby DHL EXPRESS priložených k žalobe mali byť jednotlivé zásielky doručené žalovanému dňa 5.2.2009 a dňa 12.3.2009, o čom však žalovaný nemá vedomosť. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca nepochopiteľne vystavil predmetné faktúry až dňa 20.8.2009, t.j. viac ako 6 mesiacov po údajnej prvej dodávke tovaru žalovanému, pričom žalovanému nikdy neboli doručené ani predmetné faktúry. O účelovosti tvrdenia žalobcu a jeho rozporu s objektívnou realitou podľa žalovaného svedčí aj skutočnosť, že v predchádzajúcej obchodnej praxi žalobca nikdy neposkytol žalovanému tovar bez toho, aby žalovaný nemal plne vyrovnané všetky jeho predchádzajúce peňažné záväzky voči nemu. V danom prípade však žalobca takto nepostupoval a ani žalovaného na jeho údajné nesplnené peňažné záväzky nikdy neupozornil. Žalobca naviac vystavil predmetné faktúry až takmer 2 mesiace po tom, ako žalovaný zrušil svoju maloobchodnú prevádzku v OD Dargov v Košiciach (dňa 30.6.2009), o čom žalobca vedel.
Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 19.1.2010, doručenom súdu dňa 28.1.2010, uviedol, že tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odpore proti platobnému rozkazu považuje za účelové a zavádzajúce. Tovar v prevažnej miere preberali pracovníčky žalovaného pani R. a pani Q. W.. Žalobca ďalej uviedol, že má bežne zaužívanú prax, nevynímajúc obchodovanie so žalovaným, že v rámci poctivého obchodného styku poskytol žalobca žalovanému možnosť uhradiť dodaný tovar v zmysle dodacieho listu v čo najkratšom čase po jeho obdržaní. Následne žalobca na základe takéhoto postoja odberateľa mu vystavil faktúru, ktorou mu poskytol zľavu zodpovedajúcu výške DPH. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v tomto prípade takúto možnosť nevyužil, faktúry za odobratý tovar mu boli vystavené v časovom posune. Z ekonomických dôvodov pri vystavovaní faktúr cca 150 mesačne žalobca nezasiela odberateľom faktúry doporučene.
Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 13.7.2010, podanom na súd dňa 14.7.2010, uviedla, že pani V. R. bola u žalovaného zamestnaná v období od 3.3.2006 do 31.12.2008; v dotknutom čase teda už u žalovaného nepracovala a teda ani nemohla od žalobcu prevziať žiaden tovar. Pani V.. Q. W. nikdy nebola zamestnankyňou žalovaného, ktorý s ňou nikdy neuzavrel pracovnú zmluvu, ani dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Táto síce prejavila záujem zamestnať sa u žalovaného, avšak po krátkodobom zaučení (niekedy v marci 2009) sa nakoniec rozhodla so žalovaným pracovný pomer neuzavrieť. Na margo bežnej zaužívanej praxe vystavovania faktúr na základe dodacích listov potvrdzujúcich dodanie tovaru a pravidiel poctivého obchodného styku právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že práve tieto by boli v predmetnom prípade, ak by skutkový sled udalostí zodpovedal tvrdeniam žalobcu, totálne negované. Žalobca totiž k žalobnému návrhu ako listinné dôkazy spolu s predmetnými faktúrami priložil dodacie listy, ktoré mali preukazovať prevzatie žalobcom dodaného tovaru žalovaným a na základe ktorých žalobca následne vystavil predmetné faktúry. Dotknuté dodacie listy však nie sú žalovaným potvrdené - signované a nepreukazujú tak dodanie žiadneho tovaru žalovanému a neoprávňujú tak ani žalobcu uplatňovať si voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny na nich uvedeného tovaru.
Konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4.5.2011 uviedol, že objednávky v daných prípadoch, rovnako ako aj počas predchádzajúcej spolupráce so žalovaným, prevzala obchodná zástupkyňa D. M., ktorá pracuje pre žalobcu na základe živnostenského oprávnenia, a to priamo na predajni žalovaného od niektorého zo zamestnancov žalovaného, pričom túto osobu konateľ žalobcu bližšie špecifikovať nevedel. Ďalej uviedol, že dodanie tovaru sa uskutočňuje prostredníctvom dopravnej služby, pričom
dodaný tovar nebol žalobcovi vrátený. Cena účtovaná na faktúrach vyplývala z cenníkov žalobcu, ktorý disponuje jednak všeobecným cenníkom a jednak cenníkom upraveným pre vybrané spoločnosti, medzi ktorými bola aj žalovaná spoločnosť, keďže účastníci konania spoločne obchodovali dlhodobo. Na otázku súdu z akého dôvodu boli predmetné faktúry vystavené so značným časovým odstupom po realizácii dodávok, konateľ žalobcu uviedol, že to bolo práve z toho dôvodu, že medzi účastníkmi konania existovali nadštandardné obchodné vzťahy, pričom Ž. W. Ž. V. T. na N. C.. Ž.P. N. Y. D. W. Ž., na K. A. predmetný C. F.. K. Ž. B. Y. C. F. P. Y. Y. D. P. na D. C. J. A. H.T. na N. C. M., W. Z. W. M. H. B. K. Ž. podľa B. M. B. predmetnú M. T. B. K. Ž., P. N.. Ďalej konateľ žalobcu uviedol, že počas doterajšej skúsenosti sa nestalo, že by dopravná spoločnosť DHL Express doručovala zásielku inému ako určenému príjemcovi, resp. že by zásielku nedoručila vôbec a vykazovala doručenie.
Konateľka žalovaného na pojednávaní konanom dňa 4.5.2011 uviedla, že nárok uplatnený žalobou neuznáva s tým, že nie je pravdou, že by žalobca čakal na úhradu faktúr, nakoľko pravdou je, že v prípade ak niektorá z faktúr nebola zo strany žalovaného uhradená, žalobca odmietol žalovanému dodať ďalší tovar. Rovnako nie je pravdou, že by žalobca poskytoval žalovanému možnosť vrátiť nepredaný tovar, nakoľko k vráteniu tovaru zo strany žalovaného dochádzalo vždy len na základe reklamácií. Konateľka žalovaného ďalej uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o dodávkach, ktoré mali byť realizované v mesiacoch február a marec 2009, pričom vzhľadom na predpokladané rušenie prevádzky konateľka žalovaného podľa svojho tvrdenia vydala svojim pracovníkom príkaz neobjednávať ďalší tvar, nakoľko tovaru na predajni bolo dosť. Pani R. v tom čase už 2 mesiace nebola zamestnancom žalovaného a pani W. sa v tom období síce zaúčala, avšak konateľka žalovaného sa domnievala, že ona by prevzatie tovaru nepodpísala vzhľadom na príkaz konateľky žalovaného. Na otázku súdu konateľka žalovaného uviedla, že skladové zásoby neboli na predajni evidované vo forme skladových kariet a inventúru robili len na základe interných zápisov v zošitoch.
Svedkyňa D. M. vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla, že asi od roku 2004 pracuje ako obchodný zástupca pre žalobcu, pričom je jej známy žalovaný subjekt, ktorý si objednával u žalobcu tovar a svedkyňa prijímala objednávky. Žalovaný si od žalobcu objednával tovar opakovane, pričom tovar objednávali pracovníci predajne OD Dargov. Žalobca má verejne prístupný cenník tovarov a služieb. So žalovanou spoločnosťou prebiehala spolupráca niekoľko rokov a teda žalovanému boli známe ceny tovarov - veľkoobchodné ceny tovarov. Svedkyňa nevedela uviesť, kto objednaný tovar prevzal, nakoľko ona len preberala objednávku a tovar doručoval kuriér. Tovar bol dodávaný kuriérskou spoločnosťou DHL. Svedkyňa tiež nevedela uviesť, kedy žalobca vystavoval faktúry za dodaný tovar, nakoľko činnosť svedkyne končí prebratím objednávky a doručením tejto objednávky spoločnosti. Svedkyňa však uviedla, že vie o tom, že niektoré faktúry neboli riadne a včas v lehote splatnosti uhrádzané. Svedkyňa nevedela presne povedať ani časové obdobie, kedy žalovaný urobil poslednú objednávku tovaru. Svedkyňa k predloženým faktúram uviedla, že ich robila ona. Tovar objednávali dve pracovníčky, ktoré sa striedali. Svedkyňa nevedela uviesť, ktorá pracovníčka tento tovar objednávala. Nakoľko faktúry sú vystavené dňa 20.8.2009, tak tovar musel byť objednaný podstatne skôr. Svedkyňa však nevedela, kedy bol objednaný a nevedela ani, či bol žalovanému dodaný, nakoľko to je vec dodávateľskej spoločnosti - kuriéra. Svedkyňa tiež uviedla, že žalovaného navštevovala pravidelne, nevedela však povedať konkrétne, ktoré osoby v predajni pracovali a nepozná ani ich podpisy. Svedkyňa nevedela presne, kedy žalovaný zrušil svoju predajňu, ale keď sa tam zastavila, už tam tá predajňa nebola.
Svedok B. N. vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že na protokoloch zo dňa 5.2.2009 a zo dňa 12.3.2009 je jeho meno, čiže doručovanie vykonával on. Za žalovaného zásielky preberali tie osoby, ktorých mená sú v protokoloch uvedené. Svedok uviedol, že totožnosť osoby z dokladov nezisťoval, nemá povinnosť vyžadovať občianske preukazy od osôb, ktoré zásielku preberajú. V tom čase ani nebola povinnosť, aby zamestnanci boli viditeľne označení nejakými visačkami, pričom konkrétne v tomto obchodnom dome nie je možné zistiť, kto kde pracuje. Svedok tiež uviedol, že nevie, čo bolo obsahom zásielok. Žalovanému zásielky doručoval viackrát, ale nepamätá si, kto zásielky preberal. Ďalej uviedol, že ak doručuje zásielky právnickej osobe, nezisťuje totožnosť osôb, ktoré zásielku preberajú. Ak doručuje na inú adresu, ako je uvedená napríklad na balíku, je to vždy na základe dohody na vyžiadanie príjemcu a ani v takom prípade totožnosť konkrétnej osoby svedok nezisťuje.
Podľa svedka je málo pravdepodobné, aby zásielku pre právnickú osobu prevzala osoba, ktorá nie je v zamestnaneckom alebo inom pomere.
Svedkyňa V.. Q. W. vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla, že pre žalovaného pracovala na dohodu ako predavačka od februára 2009 do apríla 2009. Žalovaný mal v OD Dargov dve predajné miesta a ona pracovala v predajni so šperkami. V prípade, keď vedúca musela odniesť tržbu do banky alebo musela odísť na poštu, vtedy ju na chvíľu svedkyňa zastúpila na druhom predajnom mieste, to znamená v predajni, kde sa predávalo príslušenstvo do mobilných telefónov. Ďalej svedkyňa uviedla, že podpis na protokole o prevzatí zásielky doručovanej spoločnosťou DHL Express zo dňa 12.3.2009 je pravdepodobne jej, pričom prevzatie zásielky podpísala z dôvodu, že keď vedúca predajne objednala tovar, tak ho svedkyňa po prevzatí musela podpísať. Svedkyňa tiež uviedla, že pokiaľ si spomína, obsah zásielky tvorili náhradné diely a kryty do mobilných telefónov. Predaj tovaru v predajni žalovaného v OD Dargov zabezpečovala vedúca svedkyne, na ktorej celé meno si svedkyňa nespomínala, ale domnievala sa, že sa volala V.. Predaj takisto zabezpečovala aj sestra majiteľky a pracoval tam aj synovec majiteľky, ktorý tam pracoval ako brigádnik. Svedkyňa uviedla, že nepozná V. R.Ú. a tiež, že nevie, kto podpísal protokol o prevzatí zásielky zo dňa 5.2.2009. Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že v čase prevzatia zásielok (dňa 5.2.2009 a dňa 12.3.2009) žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť, avšak nevedela uviesť, kedy ju definitívne ukončil. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či tovar špecifikovaný na dodacích listoch k predmetným faktúram bol dodaný do predajne žalovaného v OD Dargov a uviedla, že o obchodných vzťahoch účastníkov konania nemá žiadnu vedomosť. Práca s faktúrami bola pracovnou náplňou vedúcej predajne.
Svedkyňa V. R. vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla, že v súčasnosti pre žalovaného nepracuje, pracovala však preňho do začiatku decembra 2008, a teda v priebehu mesiacov február a marec 2009 tam už nepracovala. Ďalej uviedla, že nepozná Q. W., nemá vedomosť o žiadnych skutočnostiach uvedených v protokoloch o prevzatí zásielok zo dňa 5.2.2009 a zo dňa 12.3.2009. Keď svedkyňa skončila u žalovaného pracovný pomer, nezaujímala sa o ďalší priebeh podnikateľských aktivít žalovaného. Keďže tam v tom čase už fyzicky nebola, nevedela sa svedkyňa vyjadriť k predmetným faktúram. K fungovaniu obchodného vzťahu účastníkov konania svedkyňa uviedla, že faktúry stále dochádzali a oni obratom poslali fakturované sumy na účet žalobcu.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.1.2013 uviedla, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca v danom konaní nepreukázal objednanie fakturovaného tovaru žalovaným a taktiež nepreukázal skutočné dodanie tovaru fakturovaného faktúrami, ktoré predstavujú predmet daného sporu.
Zo znenia § 409 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 411 OZ je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 443 ods. 1 OZ kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 447 OZ je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 OZ je kupujúci povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 450 ods. 1 OZ ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa § 412 ods. 1 OZ ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy.
Podľa § 413 OZ ak sa dodanie tovaru uskutočňuje jeho odoslaním a tovar odovzdávaný dopravcovi nie je zjavne a dostatočne označený ako zásielka pre kupujúceho, nastanú účinky dodania, len keď predávajúci bez zbytočného odkladu oznámi kupujúcemu odoslanie tovaru a odoslaný tovar v oznámení bližšie určí. Ak tak predávajúci neurobí, uskutočňuje sa dodanie až odovzdaním tovaru dopravcom kupujúcemu.
Podľa § 417 OZ predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.
Podľa § 418 OZ odovzdanie dokladov, na ktoré sa nevzťahuje § 419, sa uskutočňuje v čase a mieste určenom v zmluve, inak pri dodaní tovaru v mieste tohto dodania. Ak predávajúci odovzdal doklady pred určenou dobou, môže až do tejto doby odstrániť vady dokladov, ak tým nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo výdavky. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
Podľa § 419 ods. 1, ods. 2 OZ doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru alebo na voľné nakladanie s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, ak k odovzdaniu má dôjsť pri tomto platení, inak v sídle alebo mieste podnikania, prípadne v bydlisku kupujúceho.
Doklady uvedené v odseku 1 odovzdá predávajúci kupujúcemu včas tak, aby kupujúci mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že nároky na zaplatenie kúpnej ceny uplatnené žalobcom v danom konaní sú skutkovo i právne neopodstatnené. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal čas, v ktorom mali byť objednávky predmetného tovaru žalovaným zrealizované a nepreukázal ani obsah týchto tvrdených objednávok. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom preukazoval súvislosť zásielok prevzatých v zmysle potvrdení zo dňa 5.2.2009 a zo dňa 12.3.2009 s predmetnými faktúrami predstavujúcimi predmet daného sporu, pričom tieto skutočnosti nevyplynuli ani zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na časový odstup medzi dátumami potvrdených prevzatí zásielok a dátumami vystavenia predmetných faktúr a k nim patriacich dodacích listov. Tvrdenie žalobcu obsiahnuté v písomnom vyjadrení jeho právneho zástupcu zo dňa 19.1.2010 o žalobcom poskytnutej možnosti uhradiť dodaný tovar v zmysle dodacieho listu v čo najkratšom čase po jeho obdržaní, súd vyhodnotil ako účelové a irelevantné, a to vzhľadom na dátumy prevzatia zásielok 5.2.2009 a 12.3.2009 a dátum vystavenia oboch dodacích listov 20.8.2009, t.j. žalobca nepredložil súdu žiadne dodacie listy vystavené v čase zodpovedajúcom doručovaniu predmetných zásielok. Rovnako súd vyhodnotil ako účelové a ničím nepreukázané tvrdenie konateľa žalobcu prednesené na pojednávaní konanom dňa 4.5.2011 o poskytnutej možnosti remitendy, nakoľko ani táto skutočnosť nezdôvodňuje vystavenie dodacích listov a faktúr niekoľko mesiacov po
samotnom zrealizovaní dodávok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym spôsobom nepreukázal súvislosť vystavených faktúr a dodacích listov (následne nepotvrdených žalovaným) s dokladmi, ktorými žalobca v danom konaní preukazoval dodanie fakturovaného tovaru.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkov i právne irelevantný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v sume 352,86 eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 30,- eur a z trov právneho zastúpenia v sume 322,86 eura za šesť úkonov právnej pomoci po 34,86 eura (prevzatie a príprava veci, podanie odporu proti platobnému rozkazu, písomné podania vo veci samej zo dňa 13.7.2010 a zo dňa 30.4.2012, zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 4.5.2011 a 23.1.2013), jeden úkon právnej pomoci po 8,72 eura (? odmeny za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 10.11.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), dvakrát režijný paušál po 6,95 eura, dvakrát režijný paušál po 7,21 eura, jedenkrát režijný paušál po 7,41 eura, jedenkrát režijný paušál po 7,63 eura, jedenkrát režijný paušál po 7,81 eura a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy 269,05 eura v celkovej výške 53,81 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.