Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoP-93-2012.pdf
PDF · 81.43 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoP/93/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Márie Kupkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pracovisko Sabinov, pochádzajúceho z rodičov K. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. č. X, Q., zastúpeného JUDr. Jozefom Karabášom, advokátom v Sabinove, Ul. Ružová č. 10 a N. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. č. X/ XX, N. X, Q., toho času K. č. XX, Česká republika, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28 P 48/2011 - 103 z 18.9.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. K. S. do osobnej starostlivosti otca. Zaviazal matku prispievať na výživu maloletého K. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 25 -teho dňa v mesiaci vopred od 1.7.2011 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2011 do 30.9.2012 vo výške 391,95 Eur povolil súd matke splácať v splátkach po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že rodičia maloletého K. nežijú v spoločnej domácnosti. Aj keď rozhodnutím Okresného súdu Prešov potvrdeným aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, bol mal. K. zverený do starostlivosti matky, táto si maloletého od otca neprevzala a už dva roky zabezpečuje maloletému starostlivosť výlučne otec. Keďže neboli zistené žiadny vážnejšie nedostatky v starostlivosti zo strany otca a matka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.8.2012 súhlasila, aby bol maloletý zverený do starostlivosti svojho otca, súd maloletého do tejto starostlivosti otca zveril s tým, že je oprávnený a povinný ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň súd určil vyživovaciu povinnosť matke k maloletému, nakoľko táto si doposiaľ túto vyživovaciu povinnosť neplnila. Pri určovaní výšky výživného súd vzal do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj možnosti, schopnosti oboch rodičov a zohľadnil tiež osobnú starostlivosť zo strany otca. Maloletý v súčasnej dobe navštevuje materskú školu, všetky výdavky mu doposiaľ hradil otec zo svojho príjmu, avšak momentálne prišiel o zamestnanie a pracuje iba formou brigádnických prác. Zároveň súd vzal do úvahy skutočnosť, že matka dňa 15.8.2012 porodila maloletú dcéru N., jej jediným príjmom je materský príspevok a okrem mal. N. má ďalšie dve
vyživovacie povinnosti, preto nie je v jej možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého vyššou sumou než minimálnym výživným, ktorého výšku určuje Zákon o rodine, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Takéto výživné žiadal zo strany matky určiť aj otec maloletého, preto súd vyhovel návrhu a určil zo strany matky minimálne výživné od 1.7.2011, t.j. od doby, kedy matka na výživu maloletého syna neprispievala.
Takto vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.7.2011 do 30.9.2012 vo výške 391,95 Eur, t.j. 12 mesiacov po 26 Eur a tri mesiace po 26,65 Eur, ktoré dlžné výživné povolil súd matke splácať v splátkach vo výške 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého.
Poukázala na to, že nesúhlasí so zverením mal. K. do starostlivosti otca a nesúhlasí s výškou výživného tak ako bola stanovená súdom prvého stupňa. V máji roku 2010 sa pokúšala obe deti kontaktovať, avšak bolo jej v tom zabránené otcom detí, ako aj jeho matkou. Dňa 15.8.2012 sa jej narodila dcéra N. K., s ktorou je ubytovaná v O. dome sv. U., Ul. J. č. X v O.. Poberá dávku v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok na mal. N. K.. Za týchto okolností nie je schopná platiť výživné stanovené súdom prvého stupňa vrátane dlžného výživného.
Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že napriek zvereniu maloletého dieťaťa do výchovy matky, táto si dieťa neprevzala a starostlivosť zabezpečuje v celom rozsahu otec maloletého. Na základe toho navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Opatrovník maloletého K. vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 25 P 113/2010-6 z 23.4.2010 bol mal. K. predbežne zverený do starostlivosti matky, pričom toto uznesenie súdu prvého stupňa bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19 CoP 10/2010 z 27.5.2010. Napriek právoplatným rozhodnutiam oboch stupňov súdov, matka si mal. K. do svojej starostlivosti neprevzala a o dieťa sa naďalej stará otec maloletého K.. Mal. K. býva v domácnosti svojho otca, ktorý zabezpečuje jeho potreby v primeranom rozsahu, aj keď s deťmi (s otcom býva aj mal. O.) býva v jednej izbe, pričom v súčasnosti je nezamestnaný a poberá dávky v hmotnej núdzi. Matka mal. K. bola v období od 1.12.2011 do 17.2.2012 vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol prerušený z dôvodu tehotenstva, pričom ide o trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. V súčasnosti je matka mal. K. na materskej dovolenke, pričom jediným zdrojom príjmu sú dávky v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok, tak ako to správne zistil súd prvého stupňa a ako to vyplýva aj zo samotného odvolania matky maloletého.
Je potrebné poukázať tiež na to (ako to správne zistil aj súd prvého stupňa), že matka maloletého má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k novonarodenému dieťaťu Pavle K., ako aj k mal. Alžbete Mogyorósiovej a za týchto okolností nie je teda priestor, v ktorom by matka mohla platiť vyššie výživné než minimálnu výšku výživného, ako to správne určil súd prvého stupňa.
Na strane druhej však je potrebné vychádzať z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa.
Ide o platné ustanovenie Zákona o rodine, ktoré je potrebné rešpektovať aj v danej sociálnej situácii v akej sa nachádza v súčasnosti matka maloletého K..
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ zveril mal. K. do starostlivosti otca so zreteľom na to, že matka maloletého sa o tohto nestará a jeho potreby zabezpečuje otec v celom rozsahu a správny je výrok napadnutého rozsudku aj o určení výšky výživného predstavujúcej 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa.
Správne postupoval súd prvého stupňa aj vo vyčíslení dlžného výživného za obdobie od 1.7.2011 do 30.9.2012, ktoré je predmetom konania a ktoré po zohľadnení pohybu vo výške minimálneho výživného zo sumy 26 Eur na sumu 26,65 Eur, čo spolu predstavuje spomínanú sumu 391,95 Eur. Správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o povolanie primeraných splátok so zreteľom na to, že toto dlžné výživné musí byť taktiež uhradené, aby aspoň istým spôsobom boli zabezpečované oprávnené potreby maloletého K..
Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a preto odvolací súd vyslovil, že sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.