Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12P-143-2012.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/143/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. X., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - H. R., B.. XX.XX.XXXX, X. W. W., Š. W. XXX a otec - T. X., B.. XX.XX.XXXX, X. T. J., L. XXX/XX, na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otcovi k maloletému T. X., B.. XX.XX.XXXX zo sumy 1.600,- Sk na sumu 65 eur mesačne, od 21.09.2012.
Týmto sa mení v časti úpravy výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 6C/122/2002 zo dňa 29.10.2002.
Dlh na zročnom výživné vznikol otcovi za obdobie od 21.09.2012 do 31.01.2013 v sume 51,52 eur. Súd otcovi povoľuje dlh na zročnom výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 8 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 21.09.2012 sa matka maloletého domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 150 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného v roku 2006 sa náklady spojené s výchovou dieťaťa podstatne vzrástli. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, pomery otca nepozná.
Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 26.10.2012, navrhol zvýšiť výživné na 65 eur mesačne. Uviedol, že jeho príjem za rok 2012 nedosiahne úroveň roka 2011, keď v zmysle daňového priznania a odpočítaní nákladov na cestovné do práce, na poistenie vozidla a na protiúrazové poistenie vykázal príjem v priemere 585 eur mesačne. Náklady na bývanie vyčíslil na 253 eur mesačne - nájomné z nájmu obecného bytu 149 eur, plyn 58 eur, elektrina 21 eur, vodné-stočné 25 eur. Pracuje na stavbe, je živnostník, vlastní 19-ročné vozidlo.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C/122/2002 zo dňa 29.10.2002 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého, mal. T. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného maloletému 1.600 Sk (53,11 eur) mesačne. V čase úpravy výživného mal maloletý 2 roky, matka zvýšené výdavky na dieťa neuviedla, mala príjem z rodičovského príspevku. Otec mal príjem zo zamestnania 11.170 Sk (370,78 eur) mesačne.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že uzavrela nové manželstvo (v júli 2011), z ktorého sa narodila mal. P. (v januári 2012), v súčasnosti má (od augusta 2012) príjem z rodičovského príspevku (194,70 eur mesačne), predtým poberala (od decembra 2011) po dobu 34 týždňov materské 492,09 eur mesačne, pred nástupom na materskú dovolenku poberala (od septembra 2011) nemocenské v sume 451,08 eur mesačne. Jej manžel má príjem v priemere 602,19 eur mesačne, žijú v spoločnej domácnosti. Poberá prídavky na dve deti - 45,08 eur mesačne. Na mal. P. má iba bežné výdavky, avšak s poukazom na náklady na plienky a umelé mlieko. S manželom vlastnia rodinný dom, vystavaný spoločne pred 4 rokmi, splácajú hypotéku 220 eur mesačne. Vlastnia dve osobné vozidlá. Prevádzkuje nechtové štúdio.
Podľa daňového priznania za rok 2011 vykázala matka z podnikania („služby týkajúce sa telesnej pohody“) stratu, podľa predbežného daňového priznania za rok 2012 tiež.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je vyučený v odbore maliar-natierač, v tejto oblasti podniká - maliar interiérov. Svoj súčasný netto príjem odhadol na 300 eur mesačne, poukázal na to, že zákazky má len sezónne, vtedy má príjem asi 1.000 eur mesačne. Býva v obecnom byte, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Platí si životné poistenie 35 eur mesačne. Poukázal na zvýšené odvody od tohto roka približne o 25 eur mesačne a navrhol ponechať výživné vo výške pôvodnej úpravy.
Podľa daňového priznania za rok 2011 otec vykázal príjem v priemere 366,67 eur mesačne.
Maloletý má v súčasnosti 12 rokov, chodí do 6. triedy ZŠ v Dunajskej Strede, matka do školy platí 5 eur mesačne do triedneho fondu, na cestovnom uviedla náklady 10 eur mesačne. Výdavky spojené so začiatkom školského roka mala na pracovnom zošite z anglického jazyka 8 eur a poplatku do ZRŠ 24 eur. Maloletý chodieva do letného denného tábora s poplatkom 35 eur. Od veku asi troch rokov má predpísané okuliare, výdavky uviedla matka na vyšetrenie 7 eur a na okuliare 50 eur ročne.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť otcovi výživné podľa návrhu matky.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej (súdnej) úpravy výživného (pred 10 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, na strane oprávnenej osoby - dieťaťa aj povinných osôb - rodičov, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výživného. Maloletý má v súčasnosti 12 rokov. Odôvodnené potreby vtedy 2-ročného dieťaťa sú neporovnateľne nižšie, než v prípade už 12-ročného dieťaťa. Fyzicky a duševne dospieva, má zvýšené nároky na svojich odôvodnených potrebách, a to nielen na zvýšených, ale aj bežných výdavkoch (strava, oblečenie), keď sa prihliadne čo len všeobecne na bežný vývoj dieťaťa v tomto veku. Otec si musí byť vedomý, že jeho vyživovacia povinnosť sa bude fyzickým a duševným vývojom dieťaťa a rastom nárokov na jeho odôvodnených
potrebách mimo bežných aj súvisiacich s nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie jeho príjmu). Otec, rovnako ako matka (tiež viazaná zákonom k vyživovacej povinnosti dieťaťa, pričom v súčasnosti už nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o dieťa, než tomu bolo v čase predchádzajúcej úpravy a musí sa na výžive dieťaťa podieľať aj finančne vo vyššej miere) musia svoje schopnosti pri naberaní záväzkov zvážiť vzhľadom na svoje výdavky spojené s plnením vyživovacej povinnosti. Otec vykazuje príjem, ale nie je stály a pravidelný a preukázateľne nepostačuje na platenie výživného v rozsahu podľa návrhu matky. S prihliadnutím na základné odôvodnené potreby dieťaťa a zvýšené výdavky matky na dieťa (cca 26 eur mesačne) a s prihliadnutím aj na lepšie majetkové pomery matka (a jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť) súd k ich uspokojeniu posúdil, že síce návrh matky je dôvodný a zvýšil otcovi výživné, vzhľadom na jeho zárobkové pomery, za primeranú sumu 65 eur mesačne. Na určenie vyššieho rozsahu výživného tu nebol preukázaný priestor. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne od podania návrhu, keďže už v tom čase bol dôvod na zvýšenie výživného a preukázaná zmena pomerov Otcovi do konca mesiaca, kedy súd rozhodol (výživné za mesiac január už bolo splatné) takto na zvýšenej čiastke výživného (o 8,89 eur mesačne) vznikol dlh na zvýšenej sume výživného za mesiace október 2012 až január 2013 (4x 8,89 eur) a za 11 dní mesiaca september 2012 (8,89 eur/30 dní x 11 dní), ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach splatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom a dlh v záujme dieťaťa zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)