Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/1855/2012

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnej D. S., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. Č. XX, XXX XX Č., Š. Q. N., na vymoženie pohľadávky vo výške 1.161,71 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 1660/12, takto

rozhodol:

Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.

Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 5,62 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

V predmetnej právnej veci vydal tunajší súd uznesenie č.k. -13 zo dňa 18. 07. 2012, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 09. 2012.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "") ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd exekučné konanie zastavil.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučného poriadku/ použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa vety prvej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa vety prvej ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Nakoľko oprávnený, ktorý si uplatnil trovy exekúcie v návrhu na vykonanie exekúcie, v konaní úspech nemal, súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania spolu vo výške 15,59 Eur /z toho odmena 3,32 Eur, náhrada hotových výdavkov 9,68 Eur, 20 % DPH z celých trov 2,59/.

Podľa vety prvej ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. -13 zo dňa 18. 07. 2012 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá z dôvodu, že sa oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súdom vyhodnotený ako nulitný právny akt. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že oprávnený procesne zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť a preto v súlade s citovaním ustanovením uložil oprávnenému povinnosť uhradiť exekútorovi trovy exekučného konania, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.

Podľa § 47 ods. 3 vety druhej Exekučného poriadku do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.

Podľa súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor si v zmysle a uplatnil odmenu vo výške 3,32 Eur a k nej prislúchajúcu DPH. Tieto ustanovenia upravujú odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie (resp. pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie). Predmetné ustanovenia však nie sú v danom prípade aplikovateľné, nakoľko súd nerozhodol o zastavení exekúcie, ale o zastavení exekučného konania po právoplatnosti uznesenia, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. exekúcia v danom exekučnom konaní ani nezačala, nakoľko nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na jej vykonanie. V takom prípade (ak nedošlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie) má súdny exekútor v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Na základe uvedených skutočností, súd odmenu vo výške 3,32 Eur (a k nej prislúchajúcu DPH) súdnemu exekútorovi nepriznal.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vyúčtované sumou 5,- Eur - predstavujúce náklady na kancelárske spisový obal, euroobaly, papier, toner a telekomunikačné náklady. Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto,

z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 5,62 Eur /z toho náhrada hotových výdavkov 4,68 Eur + 20 % DPH, t.j. 0,94 Eur/.

Z ustanovenia vety druhej vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti ( ), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach ( ). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.