Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-91-2012.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/91/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov Mgr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci navrhovateľky M. O., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXXX/XX, I., proti odporcovi B. O., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXXX/XX, I., v konaní o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúceho z manželstva O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/XX, I., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14P/12/2012-40 zo dňa 26. 6. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého Petra p o t v r d z u j e .
Návrhu odporcu zo dňa 26. 7. 2012 na opravu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14P/12/2012-40 zo dňa 26. 6. 2012 n e v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 25. 4. 2012 tak, že manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX. X. XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev - v sobášnej matrike bývalého MsNV I., vo zväzku VI, ročník 1989, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozviedol. Zároveň maloletého O. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcovi uložil počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva povinnosť prispievať na výživu maloletého Petra mesačne sumou 120,- Eur do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Súd konanie v časti o úprave styku zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozsudku okresný súd, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo a vážne rozvrátené, pričom neplní svoje základné funkcie. Obaja manželia prezentovali vzájomné odlúčenie, viaznucu komunikáciu medzi nimi a tiež sa vyjadrili, že nie je zrejme perspektíva zlepšenia vzťahu medzi nimi. Preto súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov za ich súhlasu rozviedol.
Okresný súd rešpektujúc prejav vôle rodičov a doporučenie kolízneho opatrovníka zveril maloletého O. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Maloletý tak zostane v pôvodnom výchovnom prostredí, v pôvodnom byte. Súd konanie v časti, v ktorej navrhovateľka žiadala upraviť styk maloletého s odporcom, zastavil, lebo v tejto časti zobrala
návrh späť po tom, ako v priebehu súdneho konania obaja rodičia prejavili vôľu nateraz styk odporcu s maloletým neupravovať.
Ohľadom určenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému O. súd uviedol, že obaja rodičia majú dve vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcich z manželstva, a to k maloletému O. a plnoletému M., ktorý však nie je schopný sám sa živiť, pretože je študentom vysokej školy. Na jeho výživu odporca prispieva celkovo sumou 180,- Eur na základe vzájomnej dohody. Navrhovateľka je zamestnaná u VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava ako poradca klienta s mesačným čistým príjmom 719,04 Eur. Odporca je súdnym znalcom a podľa správy Daňového úradu Banská Bystrica za rok 2011 dosiahol príjmy §5 1.872,95 Eur, príjmy §6 14. 828,35 Eur, výdavky § 6 9. 778,63 Eur, základ dane 6. 847,76 Eur, daň 624,80 Eur. Rozdiely v jeho účtovníctve a v správe Daňového úradu Banská Bystrica, čo sa týka príjmov a výdavkov, súd nezistil. Odporca tak dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 518,58 Eur.
Súd s prihliadnutím na zistené pomery obidvoch rodičov, a to majetkové, zárobkové a tiež s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa, rešpektujúc doporučenie kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že je dôvodné určiť zo strany odporcu za súčasného stavu výživné pre maloletého O. v sume 120,- Eur. Táto suma zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ktoré má vážne zdravotné problémy. Matka preukázala zvýšené výdavky na dopravu pri návštevách s maloletým O. rôznych zdravotníckych zariadeniach, i keď dostáva príspevok od štátu v sume 40,- Eur mesačne, ide o sumu, ktorá celkom výdavky nepokrýva. Tiež preukázala, že má zvýšené výdavky na lieky, za obdobie dvoch mesiacov tento výdavok činní 70,- Eur. Odporca podľa názoru súdu je schopný zabezpečiť príjem, aby takéto výživné mohol maloletému O. platiť. Navrhovateľka osobnou starostlivosťou o maloletého O. vyvažuje i časť svojej vyživovacej povinnosti. Určená výška výživného nateraz bude dostatočne zabezpečovať riadnu výživu a odôvodnené potreby maloletého.
Proti výroku rozsudku okresného súdu o výživnom podal včas odvolanie odporca. Namietal neúplne zistený skutkový stav, nesprávne skutkové zistenia, ako aj to, že odvolaním napadnutý rozsudok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na rozdiel v ich príjmoch v sume 200,- Eur v prospech navrhovateľky, ako aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka poberá aj rodinné prídavky na obe deti v sume 44,- Eur, daňový bonus v sume 44,- Eur a tiež príspevok na benzín v sume 40,- Eur. Podľa jeho názoru výdavky na cesty do Kúpeľov ako aj na vyšetrenia sú v plnej miere hradené z prostriedkov poskytovaného príspevku. Nesúhlasil ani s odôvodnením rozhodnutia, že navrhovateľka osobnou starostlivosťou o maloletého vyvažuje i časť svojej peňažnej vyživovacej povinnosti, lebo on sa prevažnou mierou podieľa aj na výžive druhého dieťaťa. Súd sa ani nezaoberal vyživovacou povinnosťou zo strany navrhovateľky voči plnoletému M.. Náklady na lieky nie je možné považovať za mimoriadny výdavok, keď mesačne predstavujú sumu 7,21 Eur a je ich možné uhradiť z bežného výživného. Súdom určené výživné vzhľadom na jeho výdavky ako aj vzhľadom na ekonomickú situáciu nemá z čoho platiť. Vzhľadom na uvedené, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd uloží odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého O. mesačne sumou 80,- Eur. Odvolanie proti rozsudku obsahuje v závere aj návrh na opravu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom odporca poukázal na neúplnosť odôvodnenia rozsudku v časti o rozvode manželstva. Uviedol, že odôvodnenie nie je objektívne, lebo súd zohľadnil len dôvody, ktoré „viedli k rozvodu len na jednej strane", čím porušil zásadu rovnosti účastníkov konania.
Vyjadrenie k podanému odvolaniu odporcu nebolo podané.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.") bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Zároveň v zmysle ust. § 165 ods. 2 O.s.p. rozhodol aj návrhu odporcu na opravu odôvodnenia napadnutého rozsudku tak, že návrhu nevyhovel.
Odvolanie odporcu smeruje iba proti výroku o výške výživného na maloletého O..
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúca povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo benefitovať zo životnej úrovne jeho rodičov. Zákon predpokladá, že rodičia budú vo vzťahu k dieťaťu plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám dieťaťa. Ich miera je rôzna, odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zariadenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a pod.. Odôvodnené potreby dieťaťa budú spravidla zvýšené pri trvalých závažných ochoreniach, kedy bude vyživovacia povinnosť existovať paralelne s príslušnými dávkami zo systému poistenia. Obidvaja rodičia sa musia podieľať na výžive svojho dieťaťa podľa svojich síl, možností a pomeru svojich príjmov, s ohľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu.
Odvolanie odporcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým určil vyživovaciu povinnosť odporcu (otca maloletého) tak, že odporca je povinný prispievať na výživu maloletého Petra sumou 120,- Eur, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (matky maloletého) počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, je vecne správne. Prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a zároveň odôvodnených potrieb maloletého. Obaja rodičia maloletého dieťaťa sú v produktívnom veku, zamestnaní (navrhovateľka je zamestnaná ako poradca klienta vo VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava s mesačným čistým príjmom 719,04 Eur; odporca je súdnym znalcom a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 518,58 Eur), bez vážnejších zdravotných problémov. Rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému M. ktorý nie je schopný sám sa živiť, pretože je študentom vysokej školy. Na jeho výživu odporca prispieva mesačne celkovo sumou 180,- Eur na základe vzájomnej dohody. Maloletý má okrem bežných výdavkov, ďalšie náklady spojené s jeho zdravotným stavom. Aj odvolací súd je za zisteného skutkového stavu toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu plniť si okresným súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletému O. a maloletému tak zabezpečiť jeho odôvodnené potreby.
Pokiaľ odporca poukázal na rozdiel v príjmoch oboch rodičov a na skutočnosť, že navrhovateľka poberá rodinné prídavky, daňový bonus a tiež príspevok na benzín, odvolací súd uvádza, že tieto boli známe súdu už v štádiu prvostupňového konania a okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri určení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému O. aj zohľadnil.
Neobstojí ani odvolacia námietka, že nie je správny záver okresného súdu, keď navrhovateľkina osobná starostlivosť o maloletého vyvažuje časť peňažnej vyživovacej povinnosti. Platí totiž v zmysle ust. § 62
ods. 4 Zákona o rodine, že pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa uplatňuje množstvo faktorov, pričom zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť rodiča o maloletého je postavená na roveň finančným plneniam. Okresný súd tak správne zohľadnil pri určení výšky výživného aj túto skutočnosť hlavne s poukazom na zdravotný stav maloletého.
Pokiaľ odporca namietal, že rozhodnutie okresného súdu ohľadne výroku o výživnom je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ust. § 75 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine nemožno použiť, ak súd rozhoduje o práve maloletého dieťaťa na výživné, a to ani v prípade, ak na strane maloletého dieťaťa objektívne existujú okolnosti, ktoré by aplikáciu tohto ustanovenia odôvodňovali.
Okresný súd výživné na maloleté dieťa určil v primeranej výške, s prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako i k možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom povinného. Naviac treba dodať, že plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je zákonnou povinnosťou každého rodiča. Odporca si preto musí byť vedomý povinnosti upraviť svoje pomery tak, aby si túto povinnosť mohol plniť v rozsahu zodpovedajúcom veku a odôvodneným potrebám svojich detí. Treba zdôrazniť, že údaje z daňového priznania neodzrkadľujú skutočný príjem podnikateľa, o čom svedčí aj fakt, že odporca si dokázal našetriť pri vykazovaných príjmoch 14.937,- Eur na kúpu auta
Odvolací súd rozhodol vo výroku rozhodnutia aj o návrhu odporcu zo dňa 26. 7. 2012 na opravu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14P/12/2012-40 zo dňa 26. 6. 2012 s konečnou platnosťou tak, že návrhu nevyhovel.
Podľa § 165 ods. 1 až 3 O.s.p., pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené. Súd prvého stupňa rozhodne o návrhu na opravu do 30 dní od jeho podania. Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec do 30 dní od podania návrhu odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne do 60 dní od predloženia veci.
O oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať.
Okresný súd Zvolen potom, ako mu odvolací súd prípisom zo dňa 17. 10. 2012 vrátil vec ako predčasne predloženú na rozhodnutie o návrhu odporcu na opravu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý bol súčasťou odvolania odporcu, návrhu odporcu uznesením č.k. 14P/12/2012-59 zo dňa 5. 11. 2012 nevyhovel. Opravu odôvodnenia rozsudku môže úspešne navrhnúť len účastník konania a iba vtedy, ak odôvodnenie rozsudku nemá podklad v zistení skutkového stavu. Oprava odôvodnenia sa môže týkať iba časti odôvodnenia, v ktorej súd robí závery týkajúce sa skutkového stavu a len vtedy, ak tieto závery nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie nemá podklad v zistení skutkového stavu, ak vychádza zo skutočností, o ktorých sa súd spôsobom vyžadovaným v § 157 ods. 2 nevyjadril, za preukázané však treba považovať aj tie skutočnosti, ktoré súd výslovne neuviedol, že ich má za preukázané, avšak nie je dôvod pochybovať o tom, že ich za pravdivé považoval.
Pokiaľ odporca v závere odvolania podal návrh na opravu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s odôvodnením, že súd zohľadnil len dôvody, ktoré „viedli k rozvodu len na jednej strane", čím porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, tieto tvrdenia nepovažuje odvolací súd vzhľadom na uvedené za relevantné. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd odvolaním napadnuté rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. § 157 O.s.p., pričom toto odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku nevyhovel.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.