Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Sd-84-2012.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sd/84/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: Q. R., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. X/X, M. Y., XXX XX B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, L.. XX. P. Č.. X, XXX XX A., o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2012 v konaní o invalidnom dôchodku, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21.08.2012 č. XXX XXX XXXX X.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2012 v zmysle ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla navrhovateľovi žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 08.08.2012.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa argumentovala posudkom posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne C. zo dňa 08.08.20012, v zmysle ktorého navrhovateľ s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľovho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 08.08.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je invalidným.
Včas podaným opravným prostriedkom, odoslaným na poštovú prepravu dňa 13.09.2012, navrhovateľ požiadal o opätovné preskúmanie napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2012. Nesúhlasil so stanovenou mierou invalidity.
Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 17.12.2012, odoslaného na poštovú prepravu dňa 19.12.2012, vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Skonštatovala včasnosť podania opravného prostriedku zo strany navrhovateľa a zároveň dodala, že po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľov zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne C. dňa 05.10.2012 a následne dňa 22.11.2012 i posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v K..
Záverom dodala, že obaja posudkoví lekári vo výroku posudku zhodne uviedli, že navrhovateľ invalidným v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. V prípade osoby navrhovateľa obaja posudkoví lekári zhodne určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %.
Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu splnomocnenej zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu, dávkového spisu odporkyne a novými lekárskymi správami posudkových lekárov zo dňa 05.10.2012 a 22.11.2012 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil.
Navrhovateľ sa na pojednávanie krajského súdu, nariadené na deň 23.01.2013, nedostavil. Doručenie predvolania na nariadené pojednávanie bolo u navrhovateľa vykázané dňa 07.01.2013.
Splnomocnená zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie s poukazom na písomné vyjadrenie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.
Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení.
V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta)
Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)
V zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár").
Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)
Podľa obsahu posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne C. zo dňa 05.10.2012, ako i posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v K. zo dňa 22.11.2012, rozhodujúcim zdravotným postihnutím v prípade osoby navrhovateľa sú degeneratívne zmeny na chrbtici (M54) - príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou konštatoval aj posudok Sociálnej poisťovne, pobočky C. zo dňa 08.08.2012, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 21.08.2012, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku.
Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 08.08.2012 bol teda potvrdený i lekárskymi posudkami z 05.10.2012 a 22.11.2012, ktorými bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľa opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľa. Oba odborné lekárske posudky (zo dňa 05.10.2012, ako i zo dňa 22.11.2012) v prípade navrhovateľa zhodne skonštatovali vyššie zmienené degeneratívne zmeny na chrbtici (M54) ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa, odôvodňujúce 25 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nakoľko navrhovateľ v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne novšie lekárske závery, dokumentujúce a odôvodňujúce ním tvrdené zdravotné postihnutia, lekárske posudky zo dňa 05.10.2012, ako aj zo dňa 22.11.2012 (vypracované posudkovými lekármi po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľa) vychádzali len z tých lekárskych správ, ktoré boli posudkovej lekárke sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne C. k dispozícii už dňa 08.08.2012.
Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v K. v lekárskom posudku zo dňa 22.11.2012 uviedol, že navrhovateľ je liečený pre bolesti chrbtice a bolesti ľavého kolena s miernym funkčným postihnutím, ktoré podľa doložených odborných lekárskych nálezov nezdôvodňujú invaliditu. Funkčné postihnutie ľavého kolena je posudkovo menej významné a nezdôvodňuje vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, ktorým sú bolesti chrbtice.
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľovho zdravia, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení. Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli v žiadnom smere spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa posudkoví lekári zhodne skonštatovali degeneratívne zmeny na chrbtici [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b)] s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na hornej hranici rozpätia, t. j. 25 %.
Zdravotné poškodenia navrhovateľa, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami, podľa podaných posudkov posudkových orgánov teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľa natoľko, aby bol invalidným.
Podľa vypracovaných posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ teda nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona.
V nadväznosti na navrhovateľom tvrdenú nadchádzajúcu operáciu výmeny kolenného kĺbu krajský súd nad rámec vyššie zmieneného dáva navrhovateľovi do pozornosti skutočnosť, že ak by do budúcnosti v prípade zdravotného stavu navrhovateľa došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Odvolací súd s ohľadom na uvedené skutočnosti dospel jednoznačne k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu.
Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2012 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.