Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-6-2012.pdf
PDF · 97.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862, 711, proti žalovanej U. Y., Š. XXX/X, XXX XX O., zastúpenej opatrovníčkou U. X., F. E. X. N., o zaplatenie 335,67 € istiny a príslušenstva, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3,73 € s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 2,07 € od 27. 3. 2008 do zaplatenia a zo sumy 1,66 € od 27. 4. 2008 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 335,67 € s príslušenstvom ako pohľadávky, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6. 12. 2011.
Opatrovníčka žalovanej sa na pojednávanie nedostavila, k veci sa nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6. 12. 2011 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, 825 13, IČO: 35 763 469 ako postupca na strane jednej a žalobca BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej po referenčným číslom X.XXXXXXXX.
Zo zmluvy č. 1432070 súd zistil, že zmluvu uzavrel so žalovanou predchodca žalobcu dňa 22. 11. 2002. K zmluve o pripojení uzavreli dodatok zo dňa 22. 11. 2002 a na jej základe predal prevádzkovateľ žalovanej mobilný telefón Siemens 150.
Dňa 22. 10. 2007 bol uzavretý dodatok zmluvy o pripojení, na základe ktorého poskytol predchodca žalobcu žalovanej mobilný telefón Sony Ericsson W580i za maximálnu kúpnu cenu 1.990,- € vrátane DPH a žalovaná súhlasila s dobou viazanosti 24 mesiacov. Pre prípad porušenia tejto povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta 10.000,- Sk.
Faktúrou číslo 7802010390 vyfakturoval predchodca žalobcu žalovanej sumu 62,50,- Sk, t.j. 2,07 € za obdobie od 8. 2. 2008 do 7. 3. 2008 so splatnosťou do 27. 3. 2008. Faktúrou číslo 7802961896 vyfakturoval predchodca žalobcu žalovanej sumu 50,- Sk, t.j. 1,66 € za obdobie od 8. 3. 2008 do 7. 4. 2008 so splatnosťou do 27. 4. 2008. Faktúrou číslo 7904257383 vyfakturoval predchodca žalobcu žalovanej sumu 331,94 €, t.j. 10.000,- € so splatnosťou faktúry 27. 5. 2009.
Z vyjadrenia žalobcu, ktorým doplnil žalobu súd zistil, že žalobca žiadal zohľadniť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson W580i za cenu 1.990,- Sk (66,06 €) s DPH, pričom jeho štandardná cena v čase uzavretia zmluva o pripojení bola 7.790,- Sk (258,58 €). Žalovaná teda nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo tak naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas doby viazanosti 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Nesplnením tohoto záväzku vznikla na strane predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Žiadal tiež zohľadniť, že zmluvná pokuta plní aj funkciu preventívnu a to tým, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby riadne a včas svoje zmluvné povinnosti plnil. Žalovaná mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a to tým, že mala možnosť výberu, do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vstúpi.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Zbierky zákonov o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 Zbierky zákonov má podnik právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č.610/2003 Zbierky zákonov je účastník povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
V danom prípade si vyúčtoval žalobca náhradu za poskytnuté služby vo výške 2,07 € a 1,66 €. Proti takémuto vyúčtovaniu neboli vznesené žiadne pripomienky, nevznikli pochybnosti o tom, že služba zo strany predchodcu žalobcu bola poskytnutá a je preto povinnosťou žalovanej za takto poskytnuté služby zaplatiť. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoje dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; a ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlh, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalovaná riadne a včas vyfakturované čiastky nezaplatila, súd ju preto zaviazal zaplatiť úrok z omeškania podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zbierky.
Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok z titulu zmluvnej pokuty, ktorý v priebehu konania upravil ako nárok na zaplatenie paušalizovanej náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas viazanosti v zmluvnom vzťahu s predchodcom žalobcu. Škodu vyčíslil ako rozdiel medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou. Súd sa preto musel zaoberať zistením, či v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon, spôsobená škoda, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno., pokiaľ ide o splnenie prvého predpokladu a to protiprávneho úkonu na strane žalovanej. V pôvodnom dodatku uzavretom v zmluve o pripojení dňa 22. 11. 2002 sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, nedopustí sa takého konania, na základe ktorého by prevádzkovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej, alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodu porušenia povinnosť zo strany užívateľa. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by žalovaná požiadala o vypojenie SIM karty z prevádzky, alebo, že by zrušil zmluvu o pripojení odstúpením od nej, alebo by ju vypovedal z dôvodu porušenia z povinnosti zo strany užívateľky, t.j. žalovanej. Žiadna takáto skutočnosť súdu preukázaná nebola. Ak teda platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo, je potrebné z toho vyvodiť, že žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila a teda nie je daný predpoklad protiprávnosti konania a vzniku škody. Pokiaľ ide o samotný vznik škody, súd vychádzal z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou ujmou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Podľa žalobcu škoda, ktorá mu vznikla, spočíva v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu a plní paušalizovanú náhradu takto vzniknutej škody na strane žalobcu. S takýmto záverom sa súd nestotožňuje. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi predchodcom žalobcu a žalovanou. Takýto zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. Súd tak nemal preukázané, že by došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. Keďže mal súd preukázané, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov vzniku škody, súd žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu náhrady škody zamietol. Okrem toho súd poukazuje aj na ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadovaného u každého právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka a teda musí byť určitá, zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia zmluvných povinností“ s demonštratívnym výpočtom určitých povinností, za ktorých je povinný účastník zmluvy uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa.
Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka v rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Na základe uvedeného potom neobstojí vyjadrenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone vyjadrené nebolo. Podľa záveru súdu demonštratívny výpočet zabezpečenia povinnosti k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z toho pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa nachádza aj povinnosť, za porušenie ktorej veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.
Súd ďalej poukazuje na to, že ďalším nedostatkom spôsobujúcim neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo možné priznať jej zaplatenie je v tom, že právo na priznanie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo potrebné splnenie dvoch podmienok a to porušenie zmluvnej povinnosti a vypojenie SIM karty. Zo zmluvy, ani jej dodatku, ani z obchodných podmienok nevyplýva, aké porušenie zmluvnej pokuty môže viesť k vypojeniu SIM karty a teda k vzniku zaplatiť zmluvnú pokutu. Okrem toho nie je z týchto dokumentov zrejmé, čo to vlastne vypojenie od SIM karty je.
Vzhľadom k tomu, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bola by dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinnosti žalovaného bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti neprimeranou sankciou (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojené s nesplnením jeho záväzku, čo bolo v danom prípade. Súd preto aj z uvedených dôvodov žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca mal v konaní úspech len v nepatrnej časti. Preto mu súd trovy konania nepriznal.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Zbierky zákonov o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 Zbierky zákonov má podnik právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č.610/2003 Zbierky zákonov je účastník povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoje dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; a ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlh, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).